Bimilénium na bankovkách a pamätných minciach
Vydaním pamätných mincí a limitovaného počtu bankoviek s použitým symbolom NBS pripomenula obyvateľstvu a zberateľom rok 2000, ktorý bol posledným rokom druhého tisícročia.
Bankovky
NBS dala do obehu druhé vydanie bankoviek nominálnych hodnôt bankoviek 20 Sk, 50 Sk, 100 Sk, 200 Sk a 500 Sk vzoru 1993. Od pôvodných bankoviek sa bankovky odlišujú tým, že na lícnych stranách nepotlačenej dolnej časti kupónu majú aplikovanú metalizovanú striebornú resp. zlatú fóliu so symbolom a textom pripomínajúcim rok 2000. V texte dominuje veľká číslica „2000“, nad ktorou je uvedený menším písmom text „Rok“. Spodné časti posledných troch číslic letopočtu prelínajú nesúvislý kruh, ktorý je vytvorený dvadsiatimi sedemcípimi hviezdičkami, symbolizujúcimi dvadsať storočí. V kruhu je v troch riadkoch text „BIMILÉNIUM“, „ANNO DOMINI“ a rímska číslica 2000 „MM“. Bankovky druhého vydania sa odlišujú taktiež sériovým číslom, ktoré sa začína veľkým písmenom „A“.
Pamätné mince
Na lícnej strane pamätnej zlatej mince v hodnote 10 000 Sk a striebornej mince v hodnote 2 000 Sk sú na krídlach gréckej bohyne víťazstva Niké zobrazené osobnosti a atribúty rozhodujúcich udalostí dejín územia Slovenska až po jeho vzostup k vlastnej štátnosti s latinským nápisom „QUID DURAT VINCIT“ (Kto vytrvá zvíťazí). Pri spodnom okraji sú zobrazené keltské mince symbolizujúce vyspelú kultúru, ktorá už pred Kr. vytvorila na území Slovenska organizované mestské sídla a pretrvala tu až do 2. storočia. Nasleduje príchod misie vierozvestov sv. Cyrila a sv. Metoda (863), ktorú prijíma knieža Rastislav, spojený s prehlbovaním kristianizácie na Veľkej Morave, zostavením prvého slovanského písma, založením a rozvojom staroslovienského písomníctva, slovanskej kultúry a budovaním samostatnej cirkevnej provincie. Územie Slovenska bolo niekoľko storočí súčasťou Uhorska, spočiatku ako osobitné kniežatstvo, čo vyjadruje uhorská koruna, v strednej časti reliéfu. Nad ňou sa nachádzajú vedúce osobnosti národného hnutia Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža. Ich účinkovanie v národnoemancipačnom procese vrcholilo kodifikáciou spisovného slovenského jazyka (1843), vytvorením prvého národnopolitického programu, Slovenskej národnej rady (1848) a Slovenským povstaním 1848 – 1849, prvým ozbrojeným vystúpením Slovákov za uznanie národnej svojbytnosti, za rovnoprávne postavenie v uhorskom štáte, za občianske práva a slobody. Štátny znak v hornej časti symbolizuje vznik samostatnej Slovenskej republiky (1993).
Na rube mincí sú zobrazené fragmenty typických architektonických prvkov kresťanskej architektúry z rôznych historických období. Na jej pozadí je centrálne umiestnená postava Krista s rozpaženými rukami, čo navodzuje predstavu prorockého a súčasne všeobjímajúceho gesta. Postava súčasne naznačuje tvar kríža, jedného zo základných symbolov kresťanstva. V spodnej časti mince je umiestnená betlehemská hviezda označujúca miesto Kristovho narodenia. Pod ňou je latinsky uvedený letopočet razby „AD MM“ (roku Pána 2000).
Autorom mincí je Štefan Novotný.
