• 1. 1. 2005

Základnou kotvou menovej politiky sa stalo stanovenie cieľovej hodnoty pre vývoj inflácie.

Načasovanie integračných ambícií SR predstavovalo pre menovú politiku NBS vymedzenie časového rámca, v ktorom bola zodpovedná za splnenie inflačného a kurzového maastrichtského kritéria. Preto v Menovom programe NBS do roku 2008 z decembra 2004 definovala rámec výkonu menovej politiky v strednodobom horizonte ako inflačné cielenie v podmienkach ERM II. Základnou kotvou menovej politiky NBS, konzistentne so záväzkami vyplývajúcimi z členstva v EÚ, zámerom vytvárať podmienky pre prijatie spoločnej meny euro a so záväzkami vlády v oblasti znižovania fiškálneho deficitu, bolo stanovenie cieľovej hodnoty medziročnej inflácie meranej harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) pod 2,5% k decembru 2006 a pod 2,0% k decembru 2007 a 2008, tak, aby bolo splnené maastrichtské kritérium na báze priemernej dvanásťmesačnej inflácie.

Stanovená hodnota inflácie k decembru 2005 na úrovni 3,5% ±0,5 p.b. mala rovnako charakter cieľa. Inflačné ciele predstavovali jednoznačný záväzok, ktorému NBS podriadila výkon menovej politiky. Nevyhnutnou podmienkou dosiahnutia inflácie v cieľovom pásme bola koordinácia fiškálnej a menovej politiky. Odklon od avizovanej trajektórie konsolidácie verejných financií, zavádzanie dodatočných administratívnych opatrení a zmien nepriamych daní, predstavoval faktory mimo pôsobenia menovej politiky a podstatné riziká ovplyvňujúce splnenie cieľa inflácie v stanovenom rozmedzí.

Prechod NBS na inflačné cielenie v roku 2005 znamenal okrem využívania úrokových sadzieb ako menovo-politického nástroja centrálnej banky orientáciu vo väčšej miere na formovanie inflačných očakávaní verejnosti ako ďalšieho nepriameho, ale silného nástroja ovplyvňujúceho vývoj inflácie. Priniesol tiež využívanie štvrťročného strednodobého predikčného modelu v prognostickom procese.