Vzdelanie hodnotou - Budúcnosťou Slovenska je vzdelanie a celá krajina to potrebuje počuť
.png)
Efektívne a adresné využitie prostriedkov z fondu obnovy v rámci nástroja Next Generation EU je veľkou príležitosťou pre Slovensko zmodernizovať svoju ekonomiku a pripraviť ju na 21. storočie. Národná banka Slovenska v októbri vstúpila do verejnej diskusie o využití tohto nového európskeho finančného nástroja zverejnením piatich prioritných oblastí, v ktorých naša krajina potrebuje významné zmeny.
Opierajúc sa o tieto priority sme sa následne rozhodli usporiadať sériu webinárov s uznávanými slovenskými expertmi, s cieľom pozrieť sa hlbšie do identifikovaných prioritných oblastí. Naším zámerom je hľadať najlepšie riešenia pre ľudí a krajinu.
V poradí druhý webinár sa venoval problematike vzdelávania na Slovensku.
Inteligentné a moderné vzdelávanie od predškolského veku až po starobu je nevyhnutné pre udržanie a zlepšenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Je neodmysliteľným predpokladom úspechu celej našej spoločnosti, prinášajúcim vysokú pridanú hodnotu pre všetkých.
Plán obnovy môže byť v tomto ohľade jedným z kľúčových nástrojov. Ak ho využijeme adresne, efektívne a inteligentne, tak nám zásadným spôsobom pomôže modernizovať krajinu a posunúť náš inovačný potenciál na vyššiu úroveň.
Ak sa nám (aj) pomocou fondu obnovy nepodarí zlepšiť kvalitu vzdelávania na Slovensku, premárnime obrovskú príležitosť a bude nesmierne ťažké, až nemožné, konkurovať, či už na regionálnej úrovni, v rámci Európskej únie a v neposlednom rade na globálnej úrovni. Inými slovami, vzdelanie sa opätovne musí dostať medzi najzásadnejšie priority vlády, a to nielen v deklaratórnej rovine.
V nasledujúcom texte prinášame najzaujímavejšie myšlienky z prvej diskusie na tému, ako zlepšiť inovováciu vzdelávania na Slovensku pre potreby 21. storočia.
Diskusia priniesla zhodu v tom, že transformácia vzdelávania na Slovensku má stáť na troch pilieroch:
1. Inkluzívne vzdelávane a desegregácia, a to už v predškolskom veku
2. Kvalita učiteľov/kurikulum
a) väčší dôraz na inovácie
b) kritické myslenie
c) talent
3. „Otvorenie“ vysokého školstva
a) akcent na kvalitu
b) reforma riadenia a financovania
c) internacionalizácia a snaha udržať/prilákať talenty
Inkluzívne vzdelávanie a desegregácia, a to už v predškolskom veku
V očiach politikov nie je reforma vzdelávania veľmi atraktívnou témou. Sú s ňou spojené značné politické „náklady“ a návratnosť vynaloženej energie často presahuje dĺžku jedného funkčného obdobia. Napriek tomu existujú aj oblasti, ktoré sa dajú úspešne vyriešiť aj počas štvorročného cyklu.
Sú oblasti, kde vieme „za málo peňazí urobiť, resp. dostať veľa muziky“. Predškolské vzdelávanie je jednou z týchto oblastí. Podporou inkluzívnosti, zjednodušením dostupnosti výučby a desegregáciou detí v predškolskom veku dokážeme zásadným spôsobom zvýšiť ich šance na úspech v dospelom živote. Špecificky sa to týka rómskej menšiny u nás.
Nedostatočná príprava v tomto období vytvára hendikep, ktorý je takmer nemožné dobehnúť. Pre spoločnosť a ekonomiku tým namiesto rastového a inovačného potenciálu vznikajú náklady. Zároveň nám snaha dosiahnuť čo najrýchlejšie zlepšenie v tejto oblasti pomôže riešiť dlhodobý problém regionálnych rozdielov (spoločenských aj ekonomických).
Je dôležité nezabúdať ani na dostupnosť špeciálneho vzdelávania pre deti s rôznym typom a rozsahom hendikepu a s tým súvisiacu pomoc pedagógom venujúcim sa týmto študentom.
Kvalitná príprava a rozvoj učiteľov, modernizácia obsahu vzdelávania
Súčasná príprava učiteliek a učiteľov sprevádzaná „prežitkami doby“ v podobe memorovania učiva bez kontextu a bez kritického myslenia je z pohľadu budúcnosti viac prekážkou než prínosom. Tento problém sa u nás týka primárne základných a stredných škôl.
Dnes sú mnohé z našich pedagogických ústavov v havarijnom stave, čo si žiada zásadne investovať do modernizácie prípravy pedagógov (nových prichádzajúcich, ako aj tých, ktorí už v systéme fungujú) vrátane kurikulárnej reformy.
Štát musí zároveň venovať veľkú energiu spoločenskému zatraktívneniu tohto povolania. Inšpirovať sa pri príprave a rozvoji učiteľov, ako aj pri zlepšovaní obsahu a formy vzdelávania, sa vieme i pohľadom mimo verejného priestoru. Na Slovensku dnes prebiehajú inovácie vo vzdelávaní nielen na školách, ale často pomocou projektov súkromných investorov a mimovládnych organizácií. Takéto vzdelávacie pilotné projekty môže štát svojou aktívnou podporou využiť ako „laboratórium“ nápadov a tie životaschopné následne škálovať na celospoločenskej úrovni.
Naše školstvo musí začať viac reflektovať na prebiehajúce technologické zmeny a prispôsobiť svoje kurikulum ich potrebám.
Zásadná reforma riadenia a financovania vysokých škôl vrátane ich internacionalizácie a udržania a prilákania talentov
Štrukturálne zmeny vo svetovej ekonomike sa urýchľujú pod vplyvom všadeprítomnej digitalizácie a rovnako aj v dôsledku krízových období, akým je práve to súčasné.
Pripravenosť Slovenska na túto tektonickú zmenu nie je dostatočná. Distribúcia a tvorba nových pracovných príležitostí sa bude diať v krajinách investujúcich do inovácií a vzdelávania, čo pre našu krajinu predstavuje v stredno- a dlhodobom horizonte nezanedbateľné riziko.
Súboj o investície a talenty ovplyvňujú, a v budúcnosti ešte viac budú, krajiny so systémom vzdelávania ponúkajúcim najlepšie predpoklady na osobný a ekonomický rast.
Slovensko potrebuje nielen zastaviť odlev domáceho talentu do zahraničia, ale aj vynaložiť značné úsilie na prilákanie talentu zo zahraničia. Súčasťou tohto strategického uvažovania je otvorenie vysokých škôl, ich internacionalizácia (týkajúca sa tak študentov, ako aj pedagógov).
Dôležitou súčasťou evolúcie vzdelávania u nás musí byť presun z kvantity na kvalitu. Týka sa to primárne vysokých škôl a vysokoškolských študentov. Motiváciou a rozhodujúcim kritériom pri prerozdeľovaní verejných zdrojov musí byť kvalita inštitúcie (akú pridanú hodnotu ponúka z pohľadu potrieb ekonomiky – talent, inovácie, výskum, prepojenie a spolupráca s investormi)
Re-skilling/up-skilling a centrá excelentnosti
Vzdelávanie však nie je len o školstve a konkurencieschopnosť nie je len o vysokých školách. Neodmysliteľnou súčasťou našich snáh musia byť aj aktivity týkajúce sa celoživotného vzdelávania vrátane rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie ekonomicky aktívneho obyvateľstva. A to už v krátkodobom horizonte.
Rovnako je dôležité podporovať a financovať vznik centier excelentnosti a klastrov, ktoré dokážu efektívne prepájať a zapájať talent a sú zároveň základom inovačnej infraštruktúry úspešných krajín.
Slovensko je historicky „netrpezlivé“ – z pohľadu ochoty a chcenia čakať na pozitívne efekty reforiem. Vzdelávanie má potenciál byť akýmsi bodom koordinujúcim našu snahu robiť veci lepšie.
Panel
- Zuzana Baranovičová
- Branislav Kleskeň
- Gabriel Machlica
- Ivan Mikloš
- Vladimír Šucha
- Peter Kažimír
- Ľudovít Ódor
- Michal Horváth
- Martin Šanta
- Ľuboš Pástor