Bankové prevody čaká celý rad zmien

(30. 9. 2013; Pravda, s. 10, 11; Toma Branislav)

Začiatok februára budúceho roku prinesie nové pravidlá pre platby za mobil či nájomné bankovým prevodom. Po novom na prebehnutie inkasnej platby nebude potrebný súhlas klienta, ale stačiť bude len žiadosť od danej firmy. „Ľudia majú dostatok možností, ako zabrániť podvodom s inkasami a veľké zneužívanie systému nepredpokladám,“ hovorí Karol Mrva, člen Bankovej rady a výkonný riaditeľ operácie na finančných trhoch v Národnej banke Slovenska.

Ako sa zmení platenie inkás v porovnaní so súčasným stavom?

Na Slovensku dnes klient zadáva súhlas s inkasom priamo vo svojej banke. Od prvého februára bude všetko inak. Na inkasovanie bude stačiť podpísať zmluvu napríklad s mobilným operátorom a on potom na základe podpísaného mandátu dáva príkaz na inkaso. Celý proces sa začne podpisom mandátnej zmluvy, na základe ktorej bude môcť príjemca začať inkasovať platby za svoje služby. Ešte predtým ako začne príjemca inkasovať, informuje svoju banku o podpise mandátu a následne priamo alebo prostredníctvom platiteľa aj banku platiteľa.

Tieto zmeny sa budú týkať aj existujúcich inkás?

Staré súhlasy na inkaso sa automaticky pretransformujú do novej formy, takže ľudia s tým nebudú mať nijaké starosti. Zaujímavosťou je, že podľa SEPA legislatívy môžu byť inkasantmi aj fyzické osoby, teda ľudia, ktorí napríklad prenajímajú byt. Už sme aj zopár fyzickým osobám vydali takzvané identifikátory príjemcov potrebné na prijímanie inkasa.

Komu pomôže takáto zmena?

Najzásadnejšou zmenou v celom systéme je, že príjemca rozhoduje o tom, kedy budú prebiehať inkasné platby. Firmy si takto dokážu na jeden dátum zabezpečiť prísun peňazí z inkás, čím sa im výrazne zjednoduší práca s hotovosťou. Pre podniky je tiež dôležité vedieť, že po novom ak im banka oznámi zamietnutie inkasnej platby pre nedostatok peňazí na účte, musia znova požiadať o uskutočnenie inkasnej platby. Dnes to robiť nemusia, lebo banka v prípade nedostatku peňazí na účte automaticky znova neskoršie požiada o uskutočnenie inkasnej platby. Treba povedať, že v prípade inkás sa náš trh musel prispôsobiť iným krajinám, keďže cieľom SEPA je zjednotenie pravidiel a štandardov vo všetkých krajinách EÚ.

Nehrozí v slovenských podmienkach veľké zneužívanie takejto možnosti zo strany rôznych podvodníkov?

Samozrejme, ani dnes neviete vylúčiť, či sa niekto nepokúsi na základe sfalšovaného podpisu realizovať neoprávnený platobný príkaz z vášho účtu. V každom prípade nový inkasný systém kladie veľký dôraz na bezpečnosť. Súčasťou mandátu na inkasovanie je identifikačné číslo príjemcu vydávané Národnou bankou Slovenska. Teda inkasovať sa nedá anonymne. Treba tiež povedať, že platitelia vôbec nie sú v bezbrannej pozícií, lebo účty ľudí sú podmienečne chránené. Každý klient si môže na svojom bankovom účte nastaviť maximálnu výšku inkasa, periodicitu inkasovania, zostaviť čiernu listinu firiem, ktorým nepovoľuje žiadne inkasá, alebo si zvoliť len pár podnikov, ktoré môžu inkasovať peniaze z jeho účtu, či úplne zrušiť možnosť inkasovať z účtu.

Zmenou pre bežných ľudí bude aj používanie medzinárodného čísla účtu vo formáte IBAN. Ten bude mať v prípade SR 24 alfanumerických znakov, na porovnanie, dnes majú účty maximálne 16 numerických znakov + 4 ako kód banky. Nebudú takto dlhé účty zbytočne komplikovať napríklad používanie internetbankingu?

Od prvého februára 2014 sa síce všetky účty budú písať vo formáte IBAN (medzinárodné číslo bankového účtu), ale slovenské banky ľuďom čísla účtov pri zadávaní platobných príkazov zadarmo prekonvertujú, bez toho, aby si všimli nejakú zmenu. Táto možnosť konverzie bude fungovať až do prvého februára 2016. Áno, najneskôr o dva roky budú musieť medzinárodné číslo bankového účtu používať aj bežní ľudia. Tiež predpokladám, že v rámci internetbankingu budú banky ponúkať služby, ktoré napomôžu k bezproblémovému prechodu na IBAN, tak aby ľudia museli vypísať len pár číslic a zvyšok za nich automaticky doplní počítačový program.

SEPA (Single Euro Payment Area – jednotná oblasť platieb v eurách) tiež prinesie, že prevody z účtov bánk v krajinách eurozóny budú trvať rovnako dlho ako pri realizovaní platieb medzi bankami v rámci Slovenskej republiky. Ľudia na Slovensku sa dlhodobo sťažujú na vysoké bankové poplatky. Začnú Slováci podľa vás svoje účty presúvať pre výhodnejšie podmienky do zahraničia?

Samozrejme, je to možné, ale takisto sa môže stať, že zo zahraničia prídu noví klienti do slovenských bánk. Čo sa týka domácich platieb, tak náš medzibankový platobný systém zrealizuje jednu operáciu za jeden cent. Neviem, či ešte je nejaký systém tu v Európe, ktorý by to robil lacnejšie, tak si nemyslím, že by hrozil odliv slovenských klientov do zahraničných bánk. Skôr si myslím, že napríklad ľudia čo pracujú v zahraničí, tak dnes musia mať jeden účet v danej krajine a druhý tu na Slovensku na realizáciu bežných platieb. Po novom sa bude dať všetko robiť z jedného účtu, čo môžu napríklad využiť aj ľudia pracujúci v Bratislave bývajúci v blízkych susedných krajinách.

Teda platby budú prebiehať rovnako rýchlo bez ohľadu na to, či ich zadám z účtu v Bratislave, alebo Mníchove?

Áno, SEPA je v prvom rade projektom štandardizácie, dá sa povedať že to je zavŕšenie menovej únie, lebo sa zavádzajú jednotné podmienky pre platby euro v bezhotovostnom styku. Teda bude jedno, či platbu do Bratislavy realizujete z Banskej Bystrice, alebo Mníchova. Inkasná platba musí prebehnúť presne v deň, ktorý je stanovený príjemcom platby v inkasnom príkaze. Ak klient využije úhradu, tak v tom prípade musí byť platba pripísaná na účet príjemcu najneskôr v nasledujúci pracovný deň. V rámci SEPA budú musieť mať domáce aj zahraničné platby v rámci jednej banky rovnaké poplatky. Tieto poplatky už ale môžu byť iné, napríklad ak porovnáte dve rôzne komerčné banky. Ak teda niekto nájde lacnejšiu banku v Rakúsku, nič mu nebráni uskutočňovať všetky svoje platby z krajiny našich západných susedov, respektíve naopak.

Slovenské banky zo zavádzania systému SEPA neboli veľmi nadšené pre vysoké náklady na zmenu informačných systémov. Môže priniesť nová legislatíva zdražovanie bankových služieb?

Úprimne povedané, neviem, prečo by naše banky mali mať skeptický pohľad na vec, lebo keď sa vrátime do histórie, tak myšlienka harmonizácie bezhotovostného styku vyšla z trhu. Otázka legislatívnych úprav bola následne otvorená v priebehu roku 2010. Banky majú určite náklady súvisiace napríklad so zmenou informačných a účtovných systémov, internetových stránok či vydávania nových tlačív. Zharmonizovanie systému ponúka ale ďaleko väčšie možnosti automatizácie ako predtým. Rovnaké formáty účtov, správ, vytvoria lepší priestor pre menej ľudských zásahov a celý systém nakoniec zlacnie. Takže v konečnom dôsledku finančné domy na zavádzaní SEPA ušetria a následne neskôr môže prísť k zlacneniu bankových služieb.

V čom má spočívať zlacnenie, keď banky si už dnes nemôžu účtovať rôzne poplatky za tuzemské platby a platby realizované v rámci eurozóny?

Je pravdou, že v rámci jednej banky sa už od roku 2009 nemôžu účtovať rôzne poplatky za domáce a zahraničné platby. Keď sa ale zlacní prevádzkovanie celého systému, tak potom sa vytvorí priestor na znižovanie poplatkov. To, či sa tak stane, bude, samozrejme, závisieť od prístupu poskytovateľov platobných služieb. Zlepšením konkurenčného prostredia sa ale určite vytvorí tlak na znižovanie poplatkov.

Aké zmeny prinesie február 2014 pre podnikateľov?

Najväčšou zmenou je, že všetky právnické osoby musia už od februára 2014 používať číslo účtu vo formáte IBAN, banky nemajú možnosť v prípade právnických osôb poskytovať služby konverzie. Ak zasielajú svojej banke platby v súboroch, môžu ešte dva roky používať staré formáty, postupne však musia pristúpiť k úprave svojich systémov na nové SEPA štandardy. Tieto úpravy musia ukončiť najneskôr do februára 2016. Takže budú mať určité náklady na nové informačné systémy. Jedinou výnimkou sú malé podniky s maximálne desiatimi zamestnancami a obratom do dvoch miliónov eur, ktoré budú môcť uskutočňovať platby v súboroch aj po roku 2016.

Bude projekt SEPA platiť len v eurozóne?

SEPA je projekt, ktorého cieľom je harmonizácia v oblasti bezhotovostných retailových platieb v mene euro. SEPA platobné nástroje (úhrady a inkasá) od 1. 2. 2014 v krajinách eurozóny úplne nahradia existujúce národné platobné nástroje. Následne v októbri roku 2016 začnú rovnaké pravidlá v bezhotovostnom styku známe pod označením SEPA platiť v celej Európskej únii. Implementáciou SEPA sa odstránia rozdiely v bezhotovostnom platobnom styku pri realizácii domácich a cezhraničných platieb. Súčasťou projektu SEPA je 33 európskych krajín (28 krajín EÚ + Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko a Monako).

***

Karol Mrva

je výkonným riaditeľom pre operácie na finančných trhoch a platobné služby Národnej banky Slovenska. Je zástupcom guvernéra Národnej banky Slovenska v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky a členom Výboru pre operácie na finančných trhoch Európskej centrálnej banky. Pochádza z Pustých Úľan, je ženatý a má tri deti.