Peniaze nikdy nespia

Obaja autori,  Maťátko aj Sabol patria ešte do generácie, ktorá vyrastala čerstvo po páde socialistického režimu v novom spoločenskom zriadení divokých 90´. Táto generácia sa narodila už do „nového sveta“, do nových pomerov v spoločnosti, v ktorej neplatili uhladené pravidlá, ale dravosť a vynaliezavosť, aj ako legálne obísť platné zákony a ukoristiť čo najväčší podiel majetku v procese privatizácie, teda prevode štátneho majetku do súkromných rúk práve rodiacej sa novej kapitálovej vrstvy. Zákonite prišlo k roztváraniu nožníc medzi vzďaľujúcimi sa vrstvami bohatých a chudobných. S týmto procesom prišla aj reštrukturalizácia podnikov, v horšom prípade ich zánik v podobe likvidácií závodov/fabrík spojenej s hromadným prepúšťaním zamestnancov. Tak sa spustil vír negatívnych dopadov počas prechodu z centrálne riadeného hospodárstva na trhovú ekonomiku, ktorú ovláda neviditeľná ruka dopytu a ponuky. Začali sa tak objavovať dovtedy nevídané spoločenské javy v podobe bezdomovectva, nezamestnanosti, exekúcií, drogovej závislosti, ako aj vznik podsvetia s organizovanou kriminálnou činnosťou. To všetko s najnovšími výdobytkami techniky a vedy, bežne dostupnej na západnom trhu vytvorilo farebný no zároveň i kontrastný kokteil postmodernistického života v postkapitalistickej spoločnosti v postsocialistických krajinách bývalého ostbloku. Autori tak vytvorili ideálny svet, ktorý dokonale reflektuje klady i zápory tohto nového spoločenského zriadenia, ktoré všetci žijeme už dlhšie ako tretiu dekádu a ponúkajú tak idealizovaný pohľad na našu obklopujúcu súčasnosť. Autorský tandem obratne narába s pop-artovým vizuálnym jazykom, tvoreným plošnou, no živelnou maľbou so žiarivou farebnosťou a s digitálnou pixelovou estetikou počítačových hier 80. a 90. rokov minulého storočia, prešpikovanú symbolickými odkazmi, ktoré poukazujú na viacvrstevné významové roviny ich diel. Obaja autori vychádzajú z podobného mestského prostredia, ktoré ich výrazne formovalo a vo svojej tvorbe sa často vracajú k svojim osobným skúsenostiam, ktoré sú pre autenticitu v autorskej tvorbe kľúčové. Obidvaja umelci ovplyvnení komunitou graffiti a rapu nultých rokov, sídliskovými pouličnými gangmi, či divokým prostredím, v ktorom vyrastali, no medzičasom ho už opustili a snažia si nájsť „svoje“ miesto v tomto zložitom a nevyspytateľnom svete. Zároveň ich tvorba mapuje socioekonomické zmeny v spoločnosti za posledné tri dekády, takže kritická reflexia našej postkapitalistickej spoločnosti v ich dielach je zjavná.

Kurátor výstavy: Mgr. Andrej Jaroš

Matúš Maťátko (*1984) vyštudoval VŠVU, ateliér voľnej grafiky a ilustrácie u prof. Dušana Kállaya. Venuje sa veľkoplošnej grafike, ilustrácii, soche a maľbe. V r.2012 sa predstavil na 4 výstavách v Japonsku. V r.2016 absolvoval výtvarnú stáž na Bali (Slowpunch). Vo verejnom priestore realizoval veľkoplošné maľby v areáli 4D gallery v GA, „Anjelov“ na Mariánskej ulici v BA, vo foaje Novej Cvernovky (Džin z fľaše je vypustený…) a mural „Zrodenie“ na Jakubovom nám. v BA. Na festivale Pohoda a Socha a Objekt prezentoval monumentálne súsošie Za večnú slávu. Jeho posledný sólo projekt Biela – modrá – červená epopej bol vystavený v Liptovskej galérii P. M. Bohúňa. Aktívne tvorí a vystavuje na Slovensku aj v zahraničí od roku 2007.

Filip Sabol (*1989) vyrastal v graffiti komunite v Bratislave nultých rokov, jeho práca vyplýva z jazyka mesta a ľudí v ňom žijúcich, v súčasnej digitálnej dobe. V dobe, kedy sú digitálne médiá pre človeka už úplne dostupné a prirodzené, digitálny svet sa prelína so svetom skutočným, vzniká “glitch”, ktorý človeka pohlcuje. Sabol komunikuje odkaz prostredníctvom obrazového jazyka súčasnosti, no formuluje ho analógovou rukodielnou maľbou, v jej materialite a nedokonalosti. Využíva obraz ako displej, ktorý je komunikačným médiom, nositeľom informácie, vyžaruje svetlo a navádza z tohto “glitchu“ von.