-
Úlohy NBS
Prehľadávať témy
- Menová politika
-
Dohľad nad finančným trhom
- Oblasti dohľadu FinTech Ochrana finančného spotrebiteľa Legislatíva Zoznam dohliadaných subjektov Registre dohľadu Dokumenty na stiahnutie
- Iné zoznamy Oznámenia a upozornenia Výroky právoplatných rozhodnutí Výroky neprávoplatných vykonateľných rozhodnutí Publikácie, údaje, prezentácie Poplatky a príspevky
- Finančná stabilita
- Bankovky a mince
- Platby
- Štatistika
- Výskum
- Legislatíva
-
Publikácie
- Analytické komentáre Analýza návrhu rozpočtu verejnej správy Analytické štúdie (Policy Briefs) Blogy NBS Čo hovoria dáta Ekonomický a menový vývoj Frankfurtské hárky Klimatická správa o nemenovopolitickom portfóliu NBS Makroprudenciálny komentár Rýchle komentáre Správa o činnosti Inovačného hubu NBS
- Správa o činnosti útvaru dohľadu nad finančným trhom Správa o finančnej stabilite Správa o vývoji trhu s krytými dlhopismi Štatistický bulletin Štrukturálne výzvy Vyhlásenie o investičnej politike Národnej banky Slovenska Výročná správa Výskumné a príležitostné štúdie (WP/OP) Letáky a iné publikácie Prihlásenie na odber notifikácií
- O národnej banke
- Informácie pre médiá
- Časté otázky
-
Pre verejnosť
Prehľadávať témy
- O národnej banke
- Vzdelávanie
- Kurzy a úrokové sadzby
- Bankovky a mince
- Platby
- Finančná stabilita
-
Dohľad nad finančným trhom
- Upozornenia NBS Zoznam dohliadaných subjektov Registre dohľadu Poplatky a iné úhrady vyžadované bankou od klienta Ako postupovať keď ste nespokojní s konaním finančnej inštitúcie
- Finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo Výroky právoplatných rozhodnutí Výroky neprávoplatných vykonateľných rozhodnutí Legislatíva Vybrané údaje
- Štatistika
- Legislatíva
-
Publikácie
- Analytické komentáre Analýza návrhu rozpočtu verejnej správy Blogy NBS Ekonomický a menový vývoj Frankfurtské hárky Makroprudenciálny komentár Rýchle komentáre Správa o činnosti Inovačného hubu NBS
- Správa o činnosti útvaru dohľadu nad finančným trhom Správa o finančnej stabilite Štatistický bulletin Štrukturálne výzvy Výročná správa Výskumné a príležitostné štúdie (WP/OP) Letáky a iné publikácie Prihlásenie na odber notifikácií
- Časté otázky
- Pre médiá
- Kariéra
- Kontakty
Časté otázky
-
Čo znamená skratka CID a na aké účely sa využíva?
CID – Creditor Identifier (Identifikátor príjemcu) budú musia používať všetky fyzické, ako aj právnické osoby, ktoré využívajú platobný nástroj inkaso ako príjemcovia platieb, t.j. inkasujú finančné prostriedky z účtov platiteľov na základe ich predchádzajúceho súhlasu s vysporiadaním platieb prostredníctvom inkasa.
-
Dotkla sa SEPA aj právnických osôb?
Áno. Jedná sa predovšetkým o nasledovné základné zmeny: 1. Právnické osoby mohli používať číslo účtu vo formáte IBAN pri zadávaní platieb ako domácich, tak aj cezhraničných v rámci SEPA priestoru. 2. V prípade, ak právnická osoba zasiela svojej banke platby v súbore je nevyhnutné v komunikácii s bankou používať XML formát správ.
-
Ako si overíme správnosť prideleného IBANu?
Na stránkach jednotlivých komerčných bánk je uvádzaná tzv. kalkulačka výpočtu čísla účtu vo formáte IBAN, obdobná kalkulačka je uvedená aj na stránke www.nbs.sk v časti IBAN. Výpočet má však len informatívny charakter, keďže číslo účtu vo formáte IBAN je povinný oznámiť svojmu klientovi poskytovateľ platobných služieb, ktorý vedie platobný účet.
-
Kde získame číslo účtu vo formáte IBAN?
Číslo účtu vo formáte IBAN automaticky prideľuje poskytovateľ platobných služieb (banka), u ktorého máme otvorený príslušný účet. Informáciu možno nájsť aj na každom výpise z účtu.
-
Čo sa zmenilo pre mňa ako občana (fyzickú osobu) vplyvom implementácie SEPA na Slovensku?
Zmení sa formát čísla účtu, ktorý používame pri zadávaní platieb. V súčasnosti používame číslo účtu v medzinárodnom formáte IBAN.
-
Kde nájdem podrobné informácie o migrácii na SEPA na Slovensku?
Migrácia na SEPA v SR sa riadila Implementačným plánom pre zavedenie SEPA v SR verzia 4.0. Implementačný plán je publikovaný aj na webovej stránke NBS.
-
Ktoré krajiny sú súčasťou SEPA?
Všetky krajiny Európskej únie plus Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Monako, San Maríno, Andora a Vatikán.
-
Čo je cieľom SEPA?
Základným cieľom SEPA je odstránenie existujúcich rozdielov pri realizácii domácich platieb (v rámci Slovenskej republiky ) a cezhraničných platieb (teda napr. pri platbe zo SR do Rakúska). Pre splnenie tohto základného cieľa boli zadefinované rovnaké štandardy, postupy a pravidlá na realizáciu bezhotovostných platieb, ktorých implementáciou bola vytvorená želaná Jednotná oblasť platieb v eurách (Single Euro Payments Area – SEPA). Vplyvom implementácie SEPA nie je potrebné otváranie platobných účtov v rôznych krajinách. Keďže SEPA priniesla harmonizované pravidlá a štandardy, na realizáciu platieb v rámci celého SEPA priestoru postačuje jeden účet.