Hotovosť neumiera
Jozef Vrana – vedúci oddelenia peňažného obehu
26.6.2020
V posledných rokoch sa používanie hotovosti dostalo pod tlak. Prakticky každý z nás bol konfrontovaný s tvrdeniami, že používanie hotovosti je nehygienické, staromódne (podľa niektorých reklám patrí do stredoveku) a že v 21. storočí majú občania a firmy k dispozícii už modernejšie, rýchlejšie a lacnejšie platobné prostriedky. Dokonca aj niektorí renomovaní ekonómovia ešte na začiatku 21. storočia tvrdili, že do roku 2020 tu žiadna hotovosť nebude. Poďme si teda priblížiť fakty o obežive v roku 2020.
Používanie hotovosti
Hotovosť je najviac používaným platobným prostriedkom na Slovensku a v priemere aj za celú eurozónu. Podľa výsledkov prieskumu uskutočneného Európskou centrálnou bankou1 bolo v rokoch 2016-2017 až 79% všetkých transakcií na miestach predaja v eurozóne realizovaných v hotovosti, pričom v Slovenskej republike to bolo 78% transakcií (graf 1.) Predbežné výsledky za rok 2019 naznačujú mierny pokles, no hotovosť aj tak ostáva najviac používanou formou platieb.
Graf 1: Podiel hotovostných transakcií pri platbách podľa krajín eurozóny
(počet transakcií vľavo, hodnota transakcií vpravo)
Zdroj: Henk Esselink, Lola Hernández: The use of cash by households in the euro area (Occasional Paper Series)
Aj keď počet bezhotovostných transakcií každoročne rastie, rovnako rastie aj peňažný obeh . Priemerný medziročný prírastok eurobankoviek vydaných Eurosystémom do obehu od roku 2010 predstavuje 5,8% (minimum 3,9%, maximum 7,8%).
Zdroj: Currency Information System, ECB
Hotovosť je jediným platobným inštrumentom, ktorý je „inkluzívny“, to znamená, že pre jeho použitie nepotrebujete tretiu stranu, pripojenie na internet a ani žiadnu infraštruktúru, pričom vysporiadanie platby je okamžité.
Použitie hotovosti je rýchle a jednoduché aj pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, pre ľudí, ktorí nemajú v banke vedený účet a nemôžu (alebo nechcú) používať platobné karty či mobilné telefóny pri platbách. Hotovosť nám lepšie „stráži“ koľko minieme v porovnaní s kartami, čí inými virtuálnymi platbami.
Eurobankovky sú jedinou formu peňazí centrálnej banky poskytovanej obyvateľstvu a sú spolu s euromincami jediným zákonným platidlom v eurozóne. V podmienkach Slovenskej republiky nemôže nikto odmietnuť platbu v hotovosti bez zákonného dôvodu. Zároveň plnia funkciu uchovávateľa hodnoty, ktorá nemá prakticky žiadne kreditné riziko. Hotovosť zaručuje súkromie pri realizácii platieb. Údaje o mnou realizovaných platbách sú dostupné len mne a žiadnej tretej strane. Súkromie si netreba zamieňať s anonymitou. Hotovostné tak ako aj bezhotovostné transakcie sú monitorované z dôvodu zamedzenia prania špinavých peňazí a v boji proti terorizmu.
Hotovosť a ochorenie Covid-19
Po potvrdení prvého prípadu Covid-19 v marci boli na Slovensku zavedené opatrenia na zamedzenie šírenia koronavírusu. Sprevádzali ich enormný výbery hotovosti. Videli sme najvyšší medzimesačný nárast emisie od zavedenia eura u nás pred 11 rokmi. Potreba disponovať dostatočným množstvom hotovosti potvrdzuje jej nezameniteľnú úlohu finančného vankúša v čase kríz.
Samotné šírenie koronavírusu cez bankovky sa doposiaľ nepotvrdilo, pričom existujú indície, že na pórovitých povrchoch aké majú aj eurobankovky prežíva koronavírus v menšej miere ako na hladkých kovových povrchoch ako sú kľučky dverí.
Graf 2: Medziročné porovnanie mesačnej čistej emisie eurovej hotovosti v SR
Zvyšovanie efektivity hotovosti a problematika 1 a 2 centových euromincí
Používanie hotovosti bankami, obyvateľstvom, spracovateľmi peňazí a obchodníkmi predstavuje náklady na jej výrobu, distribúciu a spracovanie. Keďže centrálne banky nepreferujú žiadny platobný prostriedok pred iným, ich úlohou v oblasti platobných systémov je zabezpečiť ich efektívnu prevádzku a fungovanie, teda čo najväčší úžitok s čo najnižšími nákladmi pre ich používateľov. Prieskumy o nákladoch a prínosoch hotovosti identifikovali najmä dve oblasti zefektívnenia.
Prvým je skrátenie peňažného obehu, kde sa zvýšením vracania hotovosti späť do obehu bankami a obchodníkmi ušetria náklady na jej prevozy do NBS a manipuláciu s hotovosťou. Uvedené už viaceré banky a obchodníci realizujú používaním recyklačných bankomatov alebo „smart sejfov“.
Druhou, aktuálnou, oblasťou je obmedzenie používania 1 a 2 centových euromincí. Určite sa Vám už stalo, že pri platbe v obchode ste si Vy alebo kupujúci pred vami neprevzal výdavok 1 alebo 2 centoviek alebo že dve najmenšie mince našli miesto svojho konečného odpočinku na dne studní a fontán.
Analýza ukazuje, že 1 a 2 centové mince už neplnia funkciu obeživa. NBS tieto mince do obehu vydá, ale peňažného obehu sa zúčastňujú v oveľa menšej miere ako ostatné euromince. Výsledkom je, že ich účtovná hodnota v obehu neustále rastie.
V čom je problém? Najmä ich nízka nominálna hodnota a nemožnosť ich použitia v samoobslužných automatoch, napr. na kúpu cestovných lístkov či občerstvenia. Taktiež vysoké poplatky bánk za ich spracovanie, resp. vloženie na bankový účet.
Riešením by bolo zaokrúhľovanie konečnej sumy na najbližší 5 cent. Aj po uvedení pravidiel zaokrúhľovania by 1 a 2 centové euromince zostali zákonným platidlom. Obchodníci by ich museli prijímať, nemuseli by ich však mať k dispozícii na vydávanie. 1 a 2 centové mince by de-jure existovali ďalej, ale de-facto by sa prestali v peňažnom obehu používať, čo by sa prejavilo v znížení nákladov manipulácie a razby.
Dôležitý je aj pozitívny efekt na životné prostredie znížením používania obalového materiálu a prepráv hotovosti, čím by klesli emisie oxidov dusíka a uhlíka a produkcia ťažko recyklovateľných materiálov.
Naše simulácie dopadov zaokrúhľovania na spotrebiteľov2 potvrdzujú, že dopad na domácnosť v závislosti od jej typu je medzi 0 až 2 centami mesačne.
Hotovosť neumiera. Aj naďalej ostáva najpoužívanejším platobným prostriedkom v Slovenskej republike. Hotovosť nepredstavuje konkurenta pre bezhotovostné platby, ale spolu vytvárajú dva silné piliere pre efektívne fungovanie platobných systémov. Spoločnou víziou Eurosystému je zabezpečiť, aby hotovosť ostala aj v najbližšej dekáde rýchlym a dostupným platobným nástrojom s čo najnižšími nákladmi pre všetkých účastníkov peňažného obehu.
1: Henk Esselink, Lola Hernández: The use of cash by households in the euro area (Occasional Paper Series)
2: Analytický komentár analytikov Úseku pre menu, štatistiku a výskum NBS č 64, 29. januára 2019; /_img/Documents/_komentare/AnalytickeKomentare/2019/AK64_Zaobideme_za_bez_1-a-2-centovych_minci.pdf