Koronavírus vo svete a v číslach – trochu inak
Rastislav Čársky – ekonomický analytik NBS
30.4.2020
Koronavírus nie sú len čísla o nových prípadoch
Už sme si zvykli na to, že každý deň čakáme a aj dostávame správy o poslednom vývoji pandémie. Čakáme na nové čísla. Pandémia má však okrem počtu infikovaných, či vyliečených aj iný rozmer – množstvo zatvorených obchodov, prevádzok, zastavená výroba, obmedzené služby. To sú tiež čísla, ktoré sa spolu s ďalšími postupne premietnu do jedného agregátneho čísla, ktoré vyjadruje výkonnosť ekonomiky. Už dnes vieme, že keď tento údaj bude zverejnený, nebude to radostný pohľad.
Hlboký spánok čínskej ekonomiky…
Krajina, ktorá ako prvá bojovala s infekciou koronavírusu bola Čína. Uplatnila veľmi prísne karanténne opatrenia a život ekonomiky sa v niektorých regiónoch zastavil, upadol do hlbokého spánku. Čína už vie, čo ju to v 1. štvrťroku stálo. Ekonomika sa medziročne prepadla o 6,8% a Čína tak zažila hospodársky pokles prvýkrát od roku 1976.
Graf 1 Rast HDP Číny (%)
Zdroj: Macrobond.
… a postupné prebúdzanie
Tak, ako je Čína o čosi napred s údajmi o HDP, je napred aj s priebehom infekcie koronavírusu. Opatrenia na boj s týmto ochorením sa zmiernili, ekonomika sa uvoľnila a to ovplyvnilo aj sentiment. Postupnú obnovu ekonomickej aktivity naznačuje návrat hodnôt prieskumu medzi nákupnými manažérmi (Purchasing Managers Index – PMI), ktorý sa už v marci vrátil do pásma signalizujúceho obnovenie rastu ekonomiky (úrovne prekračujúce 50). Podobne sa zvýšil PMI aj pre tzv. emerging industries, teda nové priemyselné odvetvia zamerané na pokrokové technológie (EPMI). To dáva určité nádeje, že prebúdzanie sa z ťažkého pandemického spánku možno nebude trvať príliš dlho a postupne sa začnú obnovovať prerušené odberateľsko-dodávateľské reťazce a priemysel nielen v Číne dostane aspoň malý závan čerstvého vetra.
Graf 2 Čína Purchasing Managers Index Graf 3 Čína Purchasing Managers Index – nové odvetvia priemyslu
Zdroj: Macrobond. Zdroj: Macrobond.
USA – krajina, kde sa strácajú pracovné miesta…
Po troche povzbudzujúcich správ z čínskej ekonomiky, však pohľad do iného kúta sveta už optimistický nie je. Krajina, ktorú koronavírus najprv akoby obchádzal, sa zrazu stala krajinou s najväčším počtom zasiahnutých ľudí. A nielen infekciou. Údaje z trhu práce USA hovoria o bezprecedentnom šoku. Počet podaných žiadostí o podporu v nezamestnanosti sa za päť týždňov (do 17. apríla) zvýšil o viac ako 26 miliónov. To v podstate vymazalo všetky „zisky“, ktoré sa dosiahli od krízy 2008-9. Súčasne tento počet žiadostí výrazne predstihuje straty pracovných miest, ktoré práve kríza 2008-9 priniesla. Pre objektívnosť treba dodať, že vysoký počet žiadostí o podporu v nezamestnanosti do istej miery súvisí aj so zvýšenými dávkami v rámci opatrení na zmiernenie dopadov pandémie.[1]
Graf 4 USA: zisky a straty pracovných miest (v mil.)
Zdroj: Macrobond, vlastné výpočty.
… a doplatila na cenovú vojna na trhu s ropou
Vypuknutie pandémie sa okamžite premietlo do oslabenia dopytu po komoditách a pretože sa takmer prestalo cestovať, výrazne sa znížil najmä dopyt po rope. Aj keď sa ozývali viaceré hlasy, že je potrebné dohodnúť zníženie ťažby ropy, neboli vypočuté. Začiatkom marca bolo jasné, že OPEC+ sa vzhľadom na neochotu Ruska na znížení ťažby nedohodne. A Saudská Arábia na to reagovala tak, že aj keď dopyt po rope dostal po nose, tak ponuku ešte zvýšila a stlačila ceny ešte nižšie. To však viac ako na Rusko začalo doliehať na ropný priemysel USA, kde sú náklady na ťažbu ropy podstatne vyššie. Trh s ropou sa postupne preplnil a aj keď nakoniec na naliehanie USA pristúpil OPEC+ dokonca k rekordnému zníženiu ťažby, cenám to nepomohlo. Zásobníky s ropou boli preplnené a vzhľadom na expiráciu májových futures kontraktov, ponuka „fyzickej“ ropy vzrástla. V prostredí slabého dopytu a preplnených skladových kapacít však bol záujem malý. To stlačilo jej ceny do „závratných nížin“. WTI ropa sa prepadla hlboko do záporných čísel. Prepad ceny ropy tak veľmi ťažko doliehal a bude doliehať na ropný priemysel USA, kde počet vrtných veží výrazne poklesol.
Graf 5 Cena ropy WTI (USD/barel) Graf 6 Počet vrtných veží v USA a cena ropy
Zdroj: Macrobond. Zdroj: Macrobond.
Eurozóna: „fašiangové“ predzásobenie potravinami …
No a čo eurozóna? Krátkodobé ekonomické indikátory, ako je priemyselná produkcia, stavebná produkcia, či maloobchod naznačujú vo februári mierne oslabenie, ktoré však prišlo po relatívne priaznivom januári. Snáď zatiaľ najvýraznejšie možno koronavírus pozorovať v maloobchode, ktorý vo februári rástol a rástli najmä predaje potravín. V niektorých krajinách sa totiž ľudia pred hrozbou pandémie a karanténnych opatrení rozhodli predzásobiť.
Graf 7 Maloobchodný predaj potravín, nápojov a tabaku
(index 2015 = 100, stále ceny, sezónne a kalendárne očistené)
 |
… pred skutočne prísnym pôstom
Omnoho horšie však vyzerajú údaje, ktoré už odrážajú marcovú, prípade aprílovú realitu. To sú napríklad registrácie, ale aj výroba áut, ako ju reportuje nemecká asociácia automobilového priemyslu. Produkcia vozidiel aj nové registrácie sa v marci prepadli. Viaceré automobilky pozastavili výrobu a zatiaľ nie všetky pristúpili k jej postupnému obnovovaniu. To sa, samozrejme, dotklo aj mnohých subdodávateľských spoločností. Možno ešte negatívnejšie vyhliadky poskytuje aprílový index nákupných manažérov (Purchasing Managers Index – PMI). Ten sa po marcovom poklese opäť prepadol k bezprecedentným minimám. Ťažké časy zažívajú predovšetkým služby, najmä tie, ktoré sú spojené s turizmom, ubytovaním, stravovaním, či dopravou. Index PMI jednoznačne naznačuje, že apríl bol pre ekonomiku smutným obdobím.
Graf 8 Registrácie osobných áut (EA) a Graf 9 PMI eurozóna (EA) a Nemecko (DE)
výroba osobných áut (DE) (mil. ks, %)
Verejné financie sa poponáhľali s pomocou
Tak, ako jednotlivé ekonomiky zažívajú bezprecedentné otrasy, aj jednotlivé vlády prijímajú bezprecedentné opatrenia, ktoré by mali tlmiť pokles hospodárstva, zamestnanosti, podporiť existenciu podnikov. Aprílový IMF Fiscal Monitor[2] prináša zaujímavé porovnanie vládnych opatrení na podporu ekonomiky, či už na príjmovej, alebo výdavkovej strane verejných financií s obdobím krízy 2008-2009. Okrem priamych fiškálnych opatrení boli však prijímané aj také, ktoré priamo neovplyvnia príjmy, či výdavky. Patria sem napr. kapitálové injekcie, alebo garancie na poskytnuté úvery. Práve v spomínanom Fiscal Monitor Medzinárodný menový fond vyčíslil, že napríklad v Nemecku či Taliansku sa celkové fiškálne opatrenia pohybujú na úrovniach presahujúcich 30% z HDP.
Zostane tu však dlh
Podpora ekonomiky zo strany verejných financií je v týchto časoch a za týchto okolností určite dobrou správou. Má však aj svoju druhú stranu a tou je rast zadlženosti. MMF odhaduje, že napr. v prípade Talianska by mohol podiel verejného dlhu na HDP vzrásť v roku 2020 na viac ako 155%. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to znamená nárast o viac ako 20 percentuálnych bodov. Kým v súčasnosti je hlavnou ekonomickou výzvou stabilizácia ekonomiky, ďalšou výzvou bude nepochybne práve nárast zadlženosti verejných financií a riziká, ktoré sú s ním spojené. Teda aj v prípade, že získame vakcínu potrebnú na boj s ochorením Covid-19 a dokonca sa ho podarí v tom najlepšom prípade úplne vytesniť, naďalej tu však s nami zostane v podobe vážnych ekonomických dopadov.
Aktualizácia: Krátko po napísaní tohto blogu boli publikované čísla HDP za 1. štvrťrok pre USA a predbežný odhad pre eurozónu. Tie už naznačujú, že ekonomická kontrakcia v poslednom mesiaci štvrťroka musela byť extrémne silná, keď anualizovaný štvrťročný pokles ekonomiky USA dosiahol 4,8% a podpísal sa pod neho najmä silný prepad spotreby. Takisto HDP eurozóny sa podľa predbežného rýchleho odhadu Eurostatu v 1. štvrťroku bezprecedentne prepadlo medzištvrťročne o 3,8%.
[1] V rámci Coronavirus Aid, Relief, and Economic Security Act – CARES bolo bolo vyčlenených 250 mld. USD na navýšenie podpory v nezamestnanosti o USD 600,- týždenne po dobu štyroch mesiacov.
[2] https://www.imf.org/en/Publications/FM/Issues/2020/04/06/fiscal-monitor-april-2020