Operácia sa vydarila, len pacientov stav sa zhoršil. Alebo ako sme oddlžili zdravotníctvo
Zuzana Ďurčenková – expert metodik verejných financií
29.5.2020
Zdravotníctvo sa opäť za nemalé peniaze oddlžovalo. Zámer bol dobrý – zbaviť zdravotnícke zariadenia starých dlhov, ktoré by samy splatiť nezvládli, a zároveň zaviesť opatrenia, ktoré by zlepšili ich finančné zdravie. To prvé sa podarilo a peniaze určené na oddlženie sa úspešne použili, no so zdravím nemocníc je to už horšie.
Prečo sa oddlžovalo
Dlh zdravotníckych zariadení dosiahol v roku 2016 úroveň 647 mil. €. Túto neutešenú situáciu sa vláda rozhodla riešiť v roku 2017 schválením Koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení, s cenovkou štátnych 585 mil. €, s ambíciou uhradiť staré dlhy a zamedziť ďalšiemu zadlžovaniu. Účasť bola dobrovoľná pre veriteľov i dlžníkov. Ak sa chceli veritelia zapojiť, museli sa vzdať všetkého príslušenstva a akceptovať „zľavu“ z dlžnej sumy. Nemocnice museli prijať ozdravné plány a počítať so sankciami, ak ich nebudú plniť. Predpokladom oddlženia bolo zabezpečenie udržateľného hospodárenia a postupná eliminácia rastu dlhov.
Aký je výsledok?
Nedávno bola na rokovanie vlády predložená Informácia o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za rok 2019. Ak sa v nej pozrieme na vývoj záväzkov po lehote splatnosti, ktorý hovorí o finančnom zdraví nemocníc, tak správa konštatuje, že oproti roku 2018 došlo k ich poklesu. Najväčšie zníženie vykázali fakultné a univerzitné nemocnice. Bola by to dobrá správa, keby z nej ďalej nevyplynulo, že tento vývoj je hlavne výsledkom realizácie oddlžovania, v rámci ktorého si nemocnice zo svojho účtovníctva bez veľkého úsilia odpísali záväzky vo výške 102 mil. € v roku 2018 a 274 mil. € v roku 2019. Bez vplyvu oddlženia dokonca dlhy nemocníc v roku 2019 rástli rýchlejšie ako v predchádzajúcom roku. A to aj v období, keď rast zdrojov v zdravotníctve lámal rekordy.[1]
Pri pohľade na informáciu za rok 2018 zisťujeme, že je veľmi podobná tej poslednej, a tiež z nej vyplýva, že ak by sme vo výsledkoch nezohľadnili jednorazovú transakciu súvisiacu s oddlžovaním, tak v skutočnosti nemocnice pokračovali v tvorbe nových dlhov aj v roku 2018, a to porovnateľným tempom ako v 2017.
Graf 1 Vývoj stavu záväzkov po lehote splatnosti (univerzitné a fakultné nemocnice spolu)
Kto alebo čo je na vine?
Správa za správou považuje za hlavného vinníka tohto stavu zlé hospodárenie nemocníc. Ich hospodársky výsledok by bez oddlženia predstavoval v roku 2019 stratu vo výške približne 178 mil. €, rok predtým by dosiahla strata 120 mil. € a v roku 2017 bola 110 mil. €.
Každá nemocnica, ktorá sa uchádzala o oddlženie, mala predstaviť svoj ozdravný plán, ktorý schválilo ministerstvo zdravotníctva, a následné plnenie bolo podmienkou oddlženia v poslednej etape. Informácia o tom, aké boli plány nemocníc a ako si ich plnili, sa na verejnosť nedostala. Keď si to zhrnieme, peniaze vyčlenené na oddlženie zdravotníckych zariadení sa takmer v celej výške minuli,[2] ale k ozdraveniu hospodárenia veľkých nemocníc nielen že nedošlo, ale z roka na rok generujú vyššie straty, a teda aj dlhy.
Faktom ostáva, že príjmy naďalej nepostačujú na pokrytie rastúcich nákladov na platy, lieky či špecializovaný zdravotnícky materiál. Nemocnice nedosahujú úspory ani v nemedicínskych prevádzkových nákladoch. Dve kolá revízií výdavkov na zdravotníctvo v rámci projektu Hodnota za peniaze pritom identifikovali opatrenia na úsporu výdavkov nemocníc. Ich implementácia však bola len čiastočná a nepodarilo sa optimalizovať prevádzkové náklady, medicínske procesy a ani nákup liekov a zdravotníckeho materiálu.
Nemocniciam spôsobuje problém zvyšovanie osobných nákladov v dôsledku vykrytia zvýšených platov lekárov a sestier, a to nielen pre platový automat, ale aj pre kolektívne vyjednávania. V neposlednom rade je problémom skrytý investičný dlh, ktorý súvisí s nevyhovujúcou infraštruktúrou a zastaraným technickým vybavením.
Poučenie na záver
Zdravotníctvo prešlo procesom oddlženia už trikrát aj v minulosti (v roku 2003 prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, následne v roku 2008 a 2011 formou poskytnutia nenávratných finančných výpomocí) a rovnako to bolo bez želaného efektu. Výška záväzkov po lehote splatnosti univerzitných a fakultných nemocníc dosiahla na konci roka 2019 výšku 530 mil. €[3]. Oddlženie by malo byť len mimoriadnym nástrojom štátu na stabilizáciu situácie v zdravotníckych zariadeniach. Doterajší vývoj však ukazuje, že nie je ani stabilizačným, ani ozdravným nástrojom, ale stalo sa nechcene štandardnou súčasťou systému.
[1] Podľa komentára NBS tempo rastu výdavkov na zdravotnú starostlivosť dosiahlo najvyššiu úroveň od roku 2009, keď potreba dofinancovania zdravotníctva v priebehu roka zvýšila celkové výdavky zdravotných poisťovní o 8,2 %.
[2] Suma takmer 585 mil. € bola použitá na oddlženie zdravotníckych zariadení nielen v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, ale aj ministerstva obrany, ministerstva vnútra a zdravotníckych zariadení delimitovaných na obce a vyššie územné celky a transformovaných na neziskové organizácie. Časť bola použitá aj vo forme návratnej finančnej výpomoci poskytnutej Národnej transfúznej službe.
[3] Z tejto sumy si univerzitné a fakultné nemocnice v rámci oddlženia odpíšu v roku 2020 ešte zhruba 107 mil. € voči Sociálnej poisťovni.