en en

Tajomstvo odolnosti spotreby domácností

Fotografia autora

Michal Horváth – hlavný ekonóm NBS

12. 4. 2021

  • Slovenské domácnosti míňajú veľkú časť príjmu na základné životné potreby ako potraviny a bývanie. Ich výdavky na tieto položky rástli. Tento rast spotreby vyvažoval pokles iných nákupov.
  • Ľudia sa síce zľakli krízy, ale bez lockdownu by sa boli správali, ako keby šlo o  dočasný výkyv v príjme.
  • Účinná podpora spotreby domácností zo strany štátu by oživenie ekonomiky určite posilnila.

Kríza prišla nečakane a Európania sa jej zľakli. Hovorili o tom v rôznych prieskumoch. Neplánovali veľa míňať a báli sa, že môžu prísť o prácu. Pre spotrebu to neveštilo nič dobré.

Nič také dramatické sa však nestalo, resp. nestalo sa to na Slovensku. Inde v Európe si to spotreba citeľne „odniesla“.

V eurozóne sa spotreba domácností prepadla o 8 percent. Na Slovensku klesla iba o čosi viac ako jedno percento. Pritom prepad výkonnosti ekonomík Slovenska a eurozóny bol porovnateľný.

Kým v iných európskych krajinách začali ľudia po príchode krízy hromadiť značné úspory aj z opatrnosti, na Slovensku sa až do konca roka z tohto pohľadu nič mimoriadne nedialo.

Preberanie doručených balíkov zásielkovou službou

Čo stojí za týmto vývojom?

Ľudia na Slovensku tradične míňajú veľkú časť toho, čo zarobia na základné životné potreby ako potraviny a bývanie. Pandemické opatrenia nákup týchto vecí neobmedzili a k tomu Slováci trávili v dôsledku pandémie doma ešte viac času než obyčajne. Viac jedli a kúrili doma, čo vyvažovalo fakt, že míňali menej na položky ako oblečenie, kultúra a cestovanie. Niet divu, že pokles celkovej spotreby domácností bol potom len mierny.

Ľudia na Slovensku sa báli krízy, ale správali sa, ako keby túto situáciu by považovali za dočasný výkyv. V zlých časoch sa bežne mierne uskromníme a prípadne načrieme do úspor, alebo si trochu požičiame, ak vieme. Spotreba tak klesá menej ako príjmy. V dobrých časoch si naopak spravidla sčasti užijeme väčší zárobok, doplníme úspory alebo splatíme časť svojich dlhov. Spotreba potom rastie pomalšie ako príjmy.

Rozdiel oproti bežnému správaniu v čase lockdownov spočíval v tom, že keď ľuďom príjem klesol, podobne klesla aj ich spotreba. Nadarmo by boli siahali po úsporách, keď nebolo veľmi kde míňať. A naopak, v čase uvoľnenia opatrení a rastúcich príjmov zase dobiehali nákupy, ktoré predtým nemohli uskutočniť. Nešetrili preto viac.

Zmena prišla až koncom roka, vtedy už úspory domácností výraznejšie narástli. Príjmy v ekonomike boli stabilné. Opatrenia, ale aj snaha držať si odstup však spôsobili, že spotreba klesala a peniaze sa začali viditeľnejšie hromadiť aj na účtoch v bankách. K nim ešte pribudnú tie ušetrené v prvom štvrťroku.

Platba mobilom cez platobný terminál

Otázka za milión je: „Čo spravia ľudia s týmito dodatočnými úsporami?“

V predpovedi NBS rátame s tým, že keď sa ekonomika opäť otvorí, rozbehne sa míňanie tak, ako sme naň boli zvyknutí pred pandémiou. Dodatočných úspor nahromadených v minulom roku sa však ľudia zväčša nedotknú, uvedomujúc si, že pokrízový svet bude iný a viac neistý.

Optimisti, ktorí považujú dodatočné úspory za skutočne vynútené alebo nechcené, očakávajú, že sa ich ľudia budú snažiť zbaviť a oživenie v spotrebe môže byť ešte silnejšie ako v našej predpovedi. Možno nepôjdeme na tri dovolenky za rok, ale obmeníme nábytok, alebo si kúpime auto.

Naopak, pesimisti môžu namietať, že si ľudia možno neskoro uvedomujú závažnosť situácie a v hromadení dodatočných úspor na horšie časy budú pokračovať aj po otvorení ekonomiky. Aby mali mäkší vankúš pre ďalšie tvrdé pristátia v budúcnosti.

Aj z týchto úvah musí byť jasné, že neistota ďalšieho vývoja je naďalej veľká. V čase veľkej neistoty by aj pre vládu malo platiť „Buď pripravený na najhoršie, dúfaj v najlepšie“.

Môže sa napríklad stať, že neúmerné šetrenie na zlé časy môže tieto zlé časy „pomôcť“ privolať. Takémuto bludnému kruhu sa iste potrebujeme vyhnúť.

Uvažujme preto spoločne o tom, akým spôsobom a za akých okolností by štát mohol podporiť oživenie nálad a spotreby. V minulom roku účinne stabilizoval príjmy ľudí podporou udržania zamestnanosti a špeciálnymi pandemickými dávkami. Mnohé skupiny, napríklad malých živnostníkov, však táto pomoc mohla minúť. Z toho dôvodu museli a musia robiť neľahké rozhodnutia v domácom rozpočte. Zrejme budú opatrnejší aj do budúcnosti.

V tomto roku by sme mali zvážiť, či nevyužijeme dostupnosť lacných úverov pre štát, aby sme podporili príjmy domácností. Mohli by sme tým vyvážiť možnú opatrnosť ľudí a urýchliť, posilniť návrat životnej úrovne na predkrízové úrovne.

« Spať na zoznam blogov

Chcete vedieť o ďalšom blogu?

Prihlásiť sa na odber