Trikrát meraj a raz strihaj, alebo investovanie počas koronakrízy
Andrej Cupák – starší výskumný pracovník NBS
25.5.2020
V súčasnej situácii evidujeme rôzne rady, ako „zarobiť“ na kríze. Ak vám niekto našepkáva, aby ste si odložili splátky a ušetrené peniaze investovali do rôznych rizikových aktív, neradí vám nevyhnutne správne. Odklad splátok je určený na riešenie krízových situácií, nie na špekulovanie. Takéto hazardovanie môže vystaviť rodinný rozpočet riziku, ak na investícii spotrebitelia zarobia menej, alebo ak prídu o financie určené na neskoršie plnenie záväzkov.
Koronakríza má negatívny ekonomický dopad nielen na celkové hospodárstvo, ale tiež na blahobyt domácností. Slovenská vláda (tak ako aj ostatné zahraničné vlády) prijala sériu opatrení, ktoré by mali pomôcť domácnostiam preklenúť nastávajúce ťažké krízové časy. Hlavnou pomocou boli kompenzácie výpadkov miezd, odklad platenia splátok alebo odklad platenia sociálnych odvodov štátu.
Niektorým slovenským domácnostiam sa tak zrazu navýši objem finančných prostriedkov, ktorými budú vedieť disponovať, a to najmä pri obmedzení spotreby na nevyhnutné minimum. Napríklad, ak má domácnosť stály príjem, ale aj tak využije odklad splátok úverov.
Keďže určite bude nemálo domácností, ktorým sa zvýši objem nevyužitých peňazí za mesiac, možno očakávať aj ponuky, ako „správne“ naložiť s týmito „nadbytočnými“ prostriedkami. Samozrejme, s vidinou zarobiť na súčasnej situácii. Zarobiť alebo prerobiť? Dnes vedia aj bežné domácnosti investovať už od pomerne nízkych mesačných súm, či už v kolektívnej forme, alebo individuálne na finančných trhoch. Ponuka finančných nástrojov je aj na Slovensku pomerne obsiahla. Treba si však uvedomiť, že s investovaním môžu byť spojené aj vysoké poplatky za sprostredkovanie, poplatky za správu investičných účtov a poplatky za samotné investovanie, keď samotné čisté výnosy prichádzajú až po niekoľkých rokoch po splatení nákladov spojených s investovaním (príležitosti a náklady spojené s investovaním sú opísané tu).
Okrem potrebného kapitálu závisia ciele a formy investovania od mnohých socioekonomických faktorov, ako je vzdelanie, vek, príjem, pohlavie, zamestnanie, ale aj od behaviorálnych aspektov, ako je averzia k riziku. Súčasná akademická literatúra (napr. Lusardi a Mitchell, 2014) však najviac zdôrazňuje dôležitosť finančnej gramotnosti pre investičné rozhodovania. A tu môže byť kameň úrazu. Slovenské domácnosti, ale aj jednotliví občania na tom nie sú najlepšie so svojimi finančnými znalosťami. Poukazujú na to aktuálne výsledky OECD/PISA testov stredoškolákov, ale aj rôzne zisťovania finančnej gramotnosti dospelej populácie. Napríklad najnovšie údaje zo zisťovania o financiách a spotrebe domácností (Household Finance and Consumption Survey) naznačujú, že iba necelých 10 % slovenských domácností vedelo správne odpovedať na všetky štyri základné otázky týkajúce sa financií (úroky, inflácia, riziko, diverzifikácia), čo je výrazne menej ako v ostatných západoeurópskych krajinách (detailné výsledky tu). Finančná gramotnosť je nižšia u ľudí so základným alebo stredoškolským vzdelaním, s nízkym príjmom, a u ľudí s vyšším vekom (Cupák a kol. 2019, voľne dostupná verzia tu).
V dôsledku neúplných znalostí o komplexných finančných produktoch je racionálne, ak spotrebitelia konzultujú svoje rozhodnutia s profesionálnymi poradcami. Treba však mať na zreteli, že existuje skupina profesionálnych finančných konzultantov, ktorých rady nemusia nevyhnutne viesť k maximalizácii blahobytu spotrebiteľov. Poukazuje na to aj pomerne obsiahla akademická literatúra. Napríklad Carmel a kol. (2015) analyzovali dopad skreslených profesionálnych rád (biased professional advise) finančných poradcov na investovanie spotrebiteľov do dôchodkových fondov. Náklady vyplývajúce z výberu nevhodných hypotekárnych produktov v dôsledku skreslených rád finančných poradcov analyzovali Gambacorta a kol. (2019). Zistili, že najväčšie straty utrpeli spotrebitelia s nízkou finančnou gramotnosťou.
Týmto príspevkom určite nechceme odradiť domácnosti od investovania. Ak sa už podieľajú na investovaní, je racionálne v tom pokračovať. Tento blog je skôr určený pre zvyšných 90 % slovenských domácností, ktoré s investovaním nemajú žiadne skúsenosti. Ak sa niektoré z nich rozhodujú, ako naložiť so svojimi krátkodobo navýšenými finančnými prostriedkami, mali by myslieť na tieto skutočnosti:
- Riziká sú v súčasnej dobe vysoké a nikto nevie predpovedať, ako sa vyvinie situácia v strednodobom horizonte.
- Spotrebitelia by mali predovšetkým myslieť na tvorbu likvidnej finančnej rezervy. Ako naznačuje nedávny analytický komentár NBS, pred krízou 10 % domácností nemalo takmer žiadne rezervy a 20 % domácností malo rezervy nanajvýš na dva mesiace.
- Domácnosti si po uplynutí odkladu splátok budú musieť znovu začať plniť svoje finančné záväzky a musia rátať aj s navýšenými platbami za úroky. Akékoľvek hazardovanie s financiami určenými na neskoršie zaplatenie splátok môže výrazne ohroziť stav rodinných financií.
- Ak sa spotrebitelia rozhodnú investovať, tak v rámci svojich finančných znalostí. Ako vraví Warren Buffett: „Nikdy neinvestujem do biznisu, ktorému nerozumiem.“ Ak majú pochybnosti, do akej miery rozumejú finančnému svetu, odporúčame overiť si znalosti kvízom, ktorý pripravila Národná banka Slovenska v rámci stratégie na podporu finančnej gramotnosti.
- Pri konzultovaní svojich investičných rozhodnutí s finančnými poradcami by mali byť spotrebitelia obozretní, a to nielen počas koronakrízy.
