Téma NBS: Potrebujeme a chceme digitálne peniaze?
Potrebujeme a chceme digitálne peniaze? A aký je rozdiel medzi nimi a elektronickými peniazmi? Aká môže byť úloha centrálnych bánk? Prečítajte si zhrnutie NBS.
- Čo je digitálna mena? Veď aj teraz môžem platiť telefónom alebo hodinkami. Je to digitálna mena alebo nie?
- Ako môže centrálna banka vytvoriť digitálnu menu?
- Čím je krytá digitálna mena? Nestane sa, že jej hodnota bude skákať ako cena kryptomien?
- Aké výhody môžu mať digitálne meny?
- Aké nevýhody môžu mať digitálne meny?
- Ako používať digitálnu menu?
- Aké technológie by sa využili pri tvorbe digitálnej meny? Bude to kryptomena?
- Kedy budeme mať digitálne euro?
- Ktoré krajiny už vytvárajú digitálne meny?
- Zaniknú papierové peniaze úplne?
1. Čo je digitálna mena? Veď aj teraz môžem platiť telefónom alebo hodinkami. Je to digitálna mena alebo nie?
Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, je veľký rozdiel medzi digitálnou menou a elektronickými peniazmi. Keď platíme bankovými kartami alebo najnovšie telefónom, či hodinkami, používame elektronické peniaze. Podobne aj pri bankových prevodoch. Čoraz menej potrebujeme bankovky a mince a čoraz intenzívnejšie používame ich elektronické varianty. Stále však platí, že tieto formy peňazí sú naviazané na „tradičné“ peniaze (bankovky a mince), ktoré vydáva centrálna banka. K digitálnej mene sa dostaneme až vtedy, ak centrálna banka prestane tlačiť bankovky alebo raziť mince a do obehu pošle už len digitálne nuly a jednotky. Inak povedané, už nepôjde len o pohodlnú alternatívu vytvorenú komerčnými inštitúciami (elektronické peniaze), ale už na samom začiatku centrálna banka emituje (alebo vydáva) nehmotné peniaze (digitálna mena). V skutočnosti už v súčasnosti platí, že centrálna banka uskutočňuje veľkú časť transakcií s komerčnými bankami iba vo virtuálnom priestore (tam už digitálna mena existuje). Vzťah občana a centrálnej banky je však stále na báze papiera a kovu.
Digitálna mena sú (budú) peniaze vytvorené vo virtuálnom prostredí bez priamej väzby na fyzické peniaze. Líšia sa od elektronických peňazí – napríklad zostatkov na účtoch v bankách – ktoré sú naviazané na existenciu „tradičných“ peňazí – bankoviek a mincí vydaných centrálnou bankou. Elektronické peniaze tvoria banky a iní sprostredkovatelia so záväzkom vymeniť ich na požiadanie za tradičné peniaze. Digitálne peniaze bude tvoriť priamo ich emitent – napríklad centrálna banka. Digitálne peniaze existujú čisto ako zostatky na účtoch alebo ako elektronické informácie.
2. Ako môže centrálna banka vytvoriť digitálnu menu?
Centrálna banka má dve možnosti ako vytvoriť digitálnu menu.
- Prvou sú peniaze pre občanov na digitálnych účtoch. V súčasnosti môžu mať účty v centrálnej banke iba komerčné banky a úzky okruh výnimiek. V prípade digitálnej meny založenej na účtoch by mohli mať účty v centrálnej banke aj bežní občania a podniky (pravdepodobne sprostredkovane cez komerčný sektor. Zostatky na takýchto účtoch by boli digitálne peniaze – boli by priamym záväzkom emitenta (tvorcu) peňazí voči majiteľovi účtu.
- Druhou možnosťou sú kryptografické peniaze (kryptomena). Centrálna banka by vygenerovala unikátne kódy (tokeny), ktoré by neskôr majitelia – občania či podniky – mali evidované v tzv. distribuovanej účtovnej knihe (distributed ledger). Technologicky by takéto digitálne peniaze fungovali podobne ako súkromné kryptomeny typu Bitcoin, Ethereum, či Tether. Rozdiel by bol v tom, že by išlo o oficiálne platidlo a objem peňazí v obehu by stanovovala centrálna banka. Na transakcie medzi jednotlivcami by nebola potrebná súčinnosť centrálnej banky, ale celej komunity spravujúcej distribuovanú účtovnú knihu. Pre jednoduchosť – aby kópiu účtovnej knihy nemusel držať každý jeden občan, by pravdepodobne bolo vybratých niekoľko sprostredkovateľov, ktorí by účtovnú knihu spravovali.
3. Čím je krytá digitálna mena? Nestane sa, že jej hodnota bude skákať ako cena kryptomien?
Ako všetky moderné meny, aj digitálna mena centrálnej banky by bola krytá dôverou jej užívateľov, že takéto peniaze môžu bezpečne použiť na nákupy tovarov a služieb.
V prípade digitálnej meny vydanej centrálnou bankou by túto dôveru podporoval záväzok štátu prijímať platby daní a iných poplatkov aj v oficiálnej digitálnej mene. Kľúčom k dôvere je však najmä obmedzené množstvo digitálnej meny, ktoré by musela garantovať vydávajúca centrálna banka – aby digitálnych peňazí nebolo viac, než hodnota tovarov a služieb, ktoré si chceme kúpiť. Túto „vzácnosť“ digitálnych peňazí centrálna banka bude garantovať tým, že ich vytvorí iba obmedzené množstvo – podobne ako teraz centrálne banky tlačia iba primerané množstvá bankoviek.
Pri súkromných digitálnych kryptomenách, ktoré tvorí komunita užívateľov, je ich vzácnosť daná tým, ako výpočtovo náročné je vytvoriť nové digitálne mince (tokeny). Preto musia byť algoritmy na tvorbu súkromných digitálnych peňazí výpočtovo veľmi komplikované – a ich tvorba spotrebúva veľké množstvo energie aj drahej výpočtovej techniky. V prípade kryptomeny vytvorenej centrálnou bankou môže byť technológia tvorby podstatne šetrnejšia k životnému prostrediu, lebo vzácnosť meny by garantovala sama centrálna banka svojimi racionálnymi rozhodnutiami.
4. Aké výhody môžu mať digitálne meny?
Hlavnou výhodou digitálnej meny bude rýchlosť a spoľahlivosť transakcií bez väčších sprievodných nákladov. Ak väčšina obchodov alebo našich priateľov bude mať digitálnu peňaženku s digitálnou menou, budeme môcť platiť v priebehu niekoľkých sekúnd. Prijímateľ platby – napr. obchodník – bude mať skoro ihneď potvrdené, že platba je na jeho účte. Do určitej miery sú takéto platby rovnako rýchle a pohodlné ako niektoré existujúce technológie – napr. platby kartou či telefónom a smart zariadeniami v obchodoch, alebo platby s pomocou QR kódov medzi priateľmi. Odstránili by sa však nevýhody existujúcich systémov – napr. kartou nie je možné platiť medzi priateľmi a pre menšie obchody sú tieto transakcie pomerne drahé. Alebo, platby s QR kódmi sú u nás okamžité, iba ak majú obe strany tú istú banku, alebo využívajú spoločného sprostredkovateľa platieb.
Ďalšou výhodou môže byť náhrada za hotovosť v prípade, že používanie hotovosti výrazne poklesne a už nebude akceptované na niektorých miestach. Digitálna mena tak umožní platiť aj ľuďom, ktorí nemajú bankový účet. Digitálna mena tiež ponúka alternatívnu možnosť platieb v prípade, že by tradičné bankové platby z dôvodu technických problémov alebo kyberútokov neboli dostupné.
Zostatky na účtoch digitálnej meny môžu byť úročené. Centrálna banka môže použiť svoju štandardnú úrokovú sadzbu, alebo mať špeciálnu úrokovú sadzbu pre občanov držiacich digitálnu menu. Naproti tomu bankovky majú vždy nulovú úrokovú sadzbu.
5. Aké nevýhody môžu mať digitálne meny?
Hlavnou nevýhodou digitálnej meny vytvorenej na účtoch v centrálnej banke je strata anonymity. Vybrané osoby v centrálnej banke a orgány činné v trestnom konaní by mohli mať prístup k úplnej histórii transakcií – na rozdiel od platieb hotovosťou, ktoré sú úplne anonymné.
Digitálne meny založené na technológii distribuovanej účtovnej knihy (DLT), t.j. kryptomeny, ponúkajú väčšiu ochranu súkromia, ale je možné, že aj tá bude prelomená. Nie je prekvapujúce, že súkromné kryptomeny sú intenzívne využívané aj na nelegálnu činnosť. Cenou za anonymitu pri kryptomenách je pravdepodobne aj dlhšie a nákladnejšie spracovanie transakcií.
Veľkou nevýhodou súkromných kryptomien je proces ich tvorby – ktorý musí byť z ich podstaty výpočtovo náročný. Preto sú súkromné kryptomeny energeticky veľmi náročné, zaťažujú životné prostredie a spotrebúvajú vzácne zdroje, ktoré by sme ako spoločnosť mohli využiť inak. Ďalšou nevýhodou je, že pri súkromných kryptomenách sa nedá vykonávať menová politika, čiže nie je možné stabilizovať infláciu a ekonomický vývoj.
Digitálne meny môžu predstavovať aj riziko pre finančnú stabilitu v krajine. Pokiaľ by šlo o digitálnu menu vytvorenú centrálnou bankou, posilnila by sa úloha centrálnej banky a oslabili by sa komerčné banky – tie by boli o to viac závislé na likvidite od centrálnej banky. Tiež sa môžu zrýchliť výbery z účtov, keďže na rozdiel od výberov hotovosti nemusia vyžadovať fyzické úkony a mohli by byť riadené prednastavenými pravidlami. To znamená, že prípadné útoky na banky môžu byť rýchlejšie a teda znovu vyžadovať silnejšiu podporu likvidity od centrálnej banky. Zahraničná či súkromná digitálna mena môže tiež oslabiť domáci finančný systém, pričom táto digitálna mena nebude pod kontrolou domáceho dohľadu nad finančnou stabilitou.
Rizikom digitálnych mien je aj možné pomalé prijatie tejto formy peňazí v spoločnosti. Keby si iba malá časť ľudí vytvorila digitálne peňaženky, nebolo by pre ostatných motivujúce pridať sa k nim – platby digitálnou menou by neboli pohodlnejšie. Väčšina ľudí totiž chce používať rovnaké peniaze ako ich okolie. To je aj dôvodom prečo je nepraktické, že by paralelne fungovali dve či viac digitálnych mien.
6. Ako používať digitálnu menu?
Spotrebitelia budú mať digitálnu menu uloženú v digitálnej peňaženke, ktorá môže byť v jeho počítači, mobilnom telefóne, alebo smart zariadení. Transakcie bude možné vykonávať podobne ako v internet bankingu alebo mobil bankingu, zadaním platobných údajov, priblížením telefónov či smart zariadení, alebo načítaním QR kódov. Zabezpečenie bude podobné ako v súčasnosti – kombináciou niečoho čo vieme (napr. heslo alebo PIN), niečoho čo vlastníme (napr. telefón, alebo iné zariadenie) alebo našej fyzickej charakteristiky (napr. odtlačok prsta, snímka tváre, či hlas).
Pri transakcii sa mena presunie priamo z účtu odosielateľa na účet príjemcu – bez toho, aby bol ktokoľvek z nich vystavený riziku zo strany nejakého sprostredkovateľa (banka, platobná spoločnosť, kartová spoločnosť, mobilný operátor a pod.).
Digitálne meny tiež umožnia tzv. „smart“ platby – platby podmienené nejakou udalosťou či splnením nejakej podmienky. Takáto podmienená platba môže byť nachystaná vopred a zrealizuje sa ak sa podmienka splní. Príkladom môže byť pravidlo, že ak zostatok na účte presiahne istú sumu, peniaze sa automaticky pošlú na iný účet.
7. Aké technológie by sa využili pri tvorbe digitálnej meny? Bude to kryptomena?
Digitálne meny sa môžu vytvoriť ako kryptomena – s technológiou distribuovanej účtovnej knihy (distributed ledger technology – DLT). Výhodou DLT je, že nepotrebuje žiadnu dôveryhodnú protistranu – môže fungovať aj v prostredí, kde nik nemusí dôverovať nikomu ďalšiemu. Preto sú všetky súkromné digitálne meny na tejto báze – sú to kryptomeny.
Verejné digitálne meny môžu byť tvorené ako kryptomena s DLT technológiou. Môžu však využiť aj to, že vo verejnom prostredí máme dôveryhodnú protistranu – centrálnu banku – ktorá už úspešne tvorí peniaze. Centrálna banka preto vie vytvoriť digitálnu menu aj vo forme individuálnych účtov, ktoré by mali jednotlivci v centrálnej banke.
8. Kedy budeme mať digitálne euro?
Nie je isté, či sa digitálne euro vytvorí. Európska centrálna banka v súčasnosti intenzívne analyzuje aké výhody a nevýhody by malo vytvorenie digitálnej verzie eura. Skúsenosti iných krajín, ktoré na svojich digitálnych menách začali pracovať skôr, ukazujú, že celý proces trvá tri až päť rokov. Ak by sa teda Európska centrálna banka rozhodla vytvoriť a zaviesť digitálne euro, bude to ešte potom trvať niekoľko rokov.
9. Ktoré krajiny už vytvárajú digitálne meny?
Na príprave oficiálnej digitálnej meny pracuje Čína, ktorá by ju mohla predstaviť už v roku 2020. Druhou krajinou s pokročilými prípravami je Švédsko. Ďalšie štáty túto technológiu testujú, ale ešte sa nerozhodli digitálne meny vytvoriť.
10. Zaniknú papierové peniaze úplne?
Určite nie v najbližších desaťročiach a najmä nie pre vytvorenie digitálnej meny. Bankovky a mince poskytujú bezpečný a rýchly platobný prostriedok, ktorý nie je vystavený kyberútokom, ponúka vysokú mieru anonymity a okamžité ukončenie a potvrdenie platieb. V európskych krajinách bankovky určite pretrvajú, aj keby sme zaviedli digitálne euro. V súčasnosti predstavujú hotovostné platby v eurozóne ešte stále asi 70% počtu transakcií v obchodoch a 50% hodnoty týchto platieb.
Papierové peniaze však môžu nahradiť polymérové bankovky – ako to už spravili v mnohých krajinách, od Austrálie až po Spojené kráľovstvo. Eurozóna zatiaľ používa papierové bankovky – ak by však niečo malo papierové peniaze nahradiť, budú to skôr polymérové bankovky než digitálne peniaze.
Národná banka Slovenska
oddelenie komunikácie
Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava
Kontakt: press@nbs.sk, +421-2-5787 2162, +421-2-5787 2161,
Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.