Vojna a dopady na ekonomiku
Čo vojna spôsobila
- Vojna na Ukrajine je humanitárnou katastrofou, má citeľný negatívny vplyv na európsku ekonomiku a prináša zvýšenú mieru neistoty.
- Rusko v dôsledku invázie čelí bezprecedentným obchodným a finančným sankciám zo strany vyspelých ekonomík, vrátane Európskej únie.
- Slovensko cíti negatívny vplyv vojny cez dodávky komodít z Ruska a Ukrajiny. Máme na mysli plyn, ropu či obilniny. Ich ceny rastú a produkcia obilia na Ukrajine, ktorá je často nazývaná aj sýpkou Európy, bude nižšia.
- Dnes dostupné scenáre možného budúceho vývoja počítajú s vyššou infláciou a slabším ekonomickým rastom.
- Vojna na Ukrajine významne obmedzila ponuku energií, kovov alebo potravinových produktov. Ceny komodít začali rásť už v minulom roku v súvislosti s prebúdzaním svetového hospodárstva z koronakrízy. Vojna cenové napätie ešte zhoršila.
- Rusko je významným dodávateľom mnohých komodít a rovnako Ukrajina patrí k významným producentom najmä poľnohospodárskych produktov.
- Problém sa však nekončí pri energiách a potravinách, ale týka sa širokého spektra vstupov. Vzniká preto tlak na marže výrobcov a to sa postupne pretavuje do spotrebiteľských cien.
- Očakávame, že priemerná miera inflácia na Slovensku sa v budúcom roku môže pohybovať v rozmedzí 10 až 14 percent, v závislosti od vývoja vojny.
Vplyv vojny na ekonomiku eurozóny je v porovnaní s inými ekonomikami veľmi silný. Vlády a centrálne banky sú nútené flexibilne reagovať na vzniknutú krízu.
Napríklad Medzinárodný menový fond znížil odhad ekonomického rastu eurozóny pre rok 2022 takmer štvornásobne viac ako v prípade USA. Naša vyššia citlivosť nesúvisí len so závislosťou na ruských komoditách, s ich vysokými cenami, ale aj s fungovaním medzinárodného obchodu. Výpadky dodávok niektorých komponentov výrazne ovplyvňujú viaceré odvetvia.
Vojna však môže negatívne ovplyvniť aj dopyt v ekonomike.
Zhoršujúci sa ekonomický výhľad a slabnúca kúpna sila budú doliehať na výkonnosť ekonomiky. Opätovne vysoká neistota sa môže prejaviť odkladaním investičných plánov a tiež prispieť k opatrnému spotrebiteľskému správaniu.
Otázkou je ako majú na vzniknutú situáciu reagovať centrálne banky.
Príliš silná reakcia menovej politiky zameraná na oslabenie dopytu prostredníctvom zvyšovania úrokových sadzieb by v takomto prostredí mohla spôsobiť neželaný výsledok.
Navyše, pandémia aj vojna opätovne pripomenuli, aké dôležité je pokračovať v štrukturálnych reformách a urýchliť ich.
Výroba a s ňou aj pracovná sila sa bude musieť orientovať na nové odvetvia a produkty. Zhoršenie investičného prostredia vyvolané prílišným sprísnením menovej politiky by mohlo spomaliť potrebnú modernizáciu a inovácie.
Krajiny Európskej únie budú hľadať spôsoby, ako dlhodobo znížiť svoju závislosť na obchode s Ruskom, najmä v oblasti energií. Najmä krajiny susediace s Ukrajinou čaká úloha integrácie utečencov, čo však môže znamenať aj príležitosť: zapojiť ich do trhu práce. Rozpočty krajín sa ocitnú pod ešte väčším tlakom. K dôsledkom spomaľujúcej sa ekonomiky sa popri potrebe kompenzovať vplyv inflácie na zraniteľné skupiny pridá aj ťažká úloha vysporiadať sa so zapojením utečencov do života.