Súbor pamätných mincí s motívmi slovenských bankoviek

Lícna strana:
Na lícnej strane je portrét prvého známeho slovanského vládcu na území Slovenska, kniežaťa Pribinu (okolo 800 – 861). Nitrianske kniežatstvo vzniklo pravdepodobne na prelome 8.-9. storočia a jeho územie zodpovedalo zhruba územiu dnešného Slovenska. V sídle kniežatstva v Nitre dal Pribina postaviť kostol, ktorý je prvým známym kresťanským chrámom na Slovensku. Okolo roku 833 vyhnal Pribinu knieža Mojmír zo susedného Moravského kniežatstva. Pribina dostal v roku 838 – 839 od Franskej ríše do léna majetky v okolí Balatonu, vytvoril rozsiahle kniežatstvo, na území ktorého horlivo šíril kresťanstvo.

Rubová strana:
Na rubovej strane je zobrazený Nitriansky hrad – svedok bohatej minulosti mesta Nitry, ktorý bol oddávna ojedinelým významným strategickým miestom a prirodzeným centrom kraja. Motívom sa viacnásobne prelína časť korálikového náhrdelníka z 9. storočia s bronzovým príveskom v tvare mesiaca, ktorý pochádza z archeologického náleziska v Nitre-Lupke.

Lícna strana:
Lícna strana je venovaná prvým slovanským vierozvestom svätému Cyrilovi-Konštantínovi (827 – 869) a svätému Metodovi (814 – 885). Na Veľkú Moravu ich vyslal byzantský cisár Michal III. na žiadosť kniežaťa Rastislava, ktorý chcel vo svojom kniežatstve ustanoviť vlastnú cirkevnú organizáciu a zabezpečiť šírenie kresťanstva v reči zrozumiteľnej ľudu. Konštantín ešte pred ich príchodom zostavil slovanské písmo a do staroslovienčiny preložil najpotrebnejšie bohoslužobné texty. Obaja bratia rozvinuli mnohostrannú vieroučnú, organizačnú a kultúrnu činnosť. Založili učilište na výchovu kňazov, ktoré sa stalo centrom kultúry, vzdelanosti a literárnej tvorby. Dosiahli, že v roku 868 schválil slovanskú liturgiu aj pápež Hadrián II. a starosloviensky jazyk sa dostal na úroveň ostaných vtedajších kultúrnych jazykov latinčiny, gréčtiny a hebrejčiny.

Rubová strana:
Na rubovej strane je motív zobrazujúci dve ruky, medzi ktorými je prvých sedem písmen staroslovienskej abecedy – hlaholiky, ako symbol daru svätcov starým Slovanom a silueta stredovekého kostolíka z Dražoviec – symbolu raného kresťanstva na našom území.

Lícna strana:
Na líci je zobrazený portrét Madony, vytvorený podľa gotickej plastiky z oltára Narodenia z farského kostola svätého Jakuba v Levoči. Jej autorom je Majster Pavol z Levoče (okolo 1470 – okolo 1540), najvýznamnejší predstaviteľ neskorogotického sochárstva na Slovensku. V Levoči založil a viedol vlastnú rezbársku dielňu, v ktorej pracovali niekoľkí významní rezbári a pochádzajú z nej plastiky vo viacerých kostoloch na východnom Slovensku i v Banskej Bystrici. Jeho najvýraznejšie dielo je na hlavnom oltári farského kostola sv. Jakuba v Levoči, ktorý je najvyšším (18,62 m) pôvodným gotickým krídlovým oltárom na svete.

Rubová strana:
Na rube sú stvárnené architektonické dominanty mesta Levoča – gotický kostol svätého Jakuba a renesančná radnica. Motívom sa prelína zobrazenie svorníka zo sakristie starého minoritského kostola v Levoči.

Lícna strana:
Motívom lícnej strany je portrét kňaza a jazykovedca Antona Bernoláka (1762 – 1813), jedného z popredných predstaviteľov slovenského národného obrodenia a stúpenca osvietenských ideálov. Do dejín slovenského národa sa zapísal ako prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny – tzv. bernolákovčiny postavenej na báze kultúrnej západoslovenčiny. Hoci bernolákovčina nebola prijatá ako spisovný jazyk, predstavuje dôležitý míľnik na ceste formovania moderného slovenského národa. Bola základom pre aktivity literárno-vydavateľského spolku Slovenské učené tovarišstvo, ktorý medzi slovenskou verejnosťou šíril náučné knihy v novej kodifikovanej slovenčine, ako aj pre hnutie Bernolákových nasledovníkov, ktoré trvalo tri generácie.

Rubová strana:
Na rubovej strane je historická veduta Trnavy z 18. storočia, v ktorej popredí dominuje súčasný pohľad na symbol mesta – renesančnú mestskú vežu.

Lícna strana:
Na lícnej strane je politik a jazykovedec Ľudovít Štúr (1815 – 1856), jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského národa 19. storočia. Bol vedúcou osobnosťou národne uvedomelej mládeže, ktorá neskôr pod jeho vedením zohrala významnú úlohu pri presadzovaní programu slovenskej národnej samobytnosti. V roku 1843 spolu s Michalom Miloslavom Hodžom a Jozefom Miloslavom Hurbanom uzákonili nový spisovný jazyk Slovákov vytvorený na základe stredoslovenských nárečí, ktorý sa stal integrujúcim činiteľom pri vytváraní modernej slovenskej národnej a občianskej spoločnosti. V roku 1848 predsedal zhromaždeniu slovenských vlastencov v Liptovskom Sv. Mikuláši, na ktorom boli vyhlásené Žiadosti slovenského národa. Slováci v nich požadovali federalizáciu a demokratizáciu Uhorska a autonómiu Slovenska. Patril k organizátorom a účastníkom slovenského povstania v rokoch 1848 -1849, prvého ozbrojeného vystúpenia Slovákov za uznanie ich národnej svojbytnosti a za občianske práva a slobody.

Rubová strana:
Na rubovej strane je kompozícia Bratislavského hradu s barokovým kostolom svätého Mikuláša a časťou veže gotického kostola Klarisiek. V jej strede je umiestnené najstaršie pôdorysné vyobrazenie Bratislavy z 15. storočia z drevorytu CHRONICA PICTA.

Lícna strana:
Na lícnej strane je portrét národne a kresťansky orientovaného politika Andreja Hlinku (1864 -1938), významnej osobnosti moderných slovenských dejín, ktorý výrazne ovplyvnil národnouvedomovací proces a spoločensko-politický pohyb na Slovensku. Ako člen vedenia Slovenskej národnej strany a od roku 1913 predseda Slovenskej ľudovej strany ostro kritizoval sociálnu a národnostnú politiku uhorskej vlády. V prevratových mesiacoch roku 1918 bol jednoznačne za vznik československého štátu a za rozchod s rakúsko-uhorskou monarchiou. Po vzniku Československej republiky však ostro kritizoval zánik slovenských reprezentatívnych orgánov a neriešenie štátoprávneho postavenia Slovenska v spoločnej republike. Na čelné miesto programov svojej strany zaradil požiadavku autonómie Slovenska, ktorú ako poslanec presadzoval aj na pôde parlamentu. Jeho strana sa vďaka národnej a konfesionálnej orientácii stala najmasovejšou stranou na Slovensku.

Rubová strana:
Na rubovej strane je ústredným motívom Madona Ochrankyňa zo stredovekej nástennej maľby rímskokatolíckeho kostola v Liptovských Sliačoch pri Ružomberku. Ľavú časť vypĺňa obraz rímskokatolíckeho kostola sv. Ondreja v Ružomberku s mauzóleom A. Hlinku v Ružomberku.

Lícna strana:
Lícna strana je venovaná Milanovi Rastislavovi Štefánikovi (1880 – 1919), politikovi, diplomatovi a astronómovi, jednému zo strojcov Československej republiky. Pôsobil ako astronóm vo Francúzsku a po vypuknutí 1. svetovej vojny sa stal pilotom francúzskej armády, v ktorej dosiahol až hodnosť generála. Patril k vedúcim predstaviteľom česko-slovenského zahraničného odboja usilujúceho sa o rozchod s Rakúskom-Uhorskom a utvorenie samostatného štátu Čechov a Slovákov. V roku 1915 nadviazal spoluprácu s Tomášom Garrigom Masarykom a Edvardom Benešom, s ktorými v Paríži spoluzakladal Národnú radu česko-slovenskú. V októbri 1918 vznikla samostatná Československá republika a Štefánik sa stal ministrom vojny prvej československej vlády. V januári 1919 sa vrátil do Paríža, kde sa zúčastnil mierových rokovaní. Pri návrate na Slovensko tragicky zahynul pri havárii lietadla. Štefánikov portrét je doplnený výtvarnými prvkami znázorňujúcimi Slnko, polmesiac a kométu, ktoré pripomínajú, že významnú časť svojho života venoval výskumom a pozorovaniam v oblasti astronómie.

Rubová strana:
Na rubovej strane je ako hlavný motív stvárnená mohyla M. R. Štefánika na Bradle, cez ktorú sa prelína zobrazenie časti súhvezdia Veľkej medvedice a kvety ponikleca veľkokvetého.