Ceny nehnuteľností

Pokles cien nehnuteľností (pravdepodobne) narazil na dno

• Trend poklesu cien nehnuteľností sa pravdepodobne zastavil a v septembri sme dosiahli dno.
• V závere roka sa ceny oproti jeseni znížili už iba o 0,2 %. Na na jeseň to bol ešte vyše 2 %. pokles. 
• Kým ceny bytov klesli v priemere o 18 eur na meter štvorcový, ceny domov vzrástli v priemere o 17 eur na meter štvorcový.
• Vývoj v regiónoch bol rôznorodý – ceny poklesli v piatich krajoch a vo zvyšných troch, naopak, rástli. Najvýraznejší pokles cien dosiahol Nitriansky kraj, ceny sú, naopak, vyššie najmä v Košickom kraji. 
• V priemere boli za celý rok 2023 ceny nehnuteľností o 6 % nižšie ako v roku 2022.

Čo je dôvodom spomalenia rastu cien?

• Zoznam je dlhý. Medzi tie najzásadnejšie aktuálne patria: vysoké ceny energií, ktorých prudký rast a nestálosť súvisia predovšetkým s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajine. Ceny tovarov a služieb tlačí zároveň nahor aj pokračujúce oživenie svetovej ekonomiky po pandémii.
• V lete došlo k citeľnému ochladeniu na realitnom trhu a rast cien sa výrazne spomalil.
• Také pomalé tempo rastu (1,6%) je priemer, ktorý sme naposledy videli v období rokov 2013-2019. 
• V priemere boli za celý rok 2023 ceny nehnuteľností o 6 % nižšie ako v roku 2022.
• Aj na najsilnejšom realitnom trhu Slovenska, v Bratislave, vidíme ochladzovanie. Najdrahšie nehnuteľnosti boli v júli, odvtedy je nárast ich cien mesiac-čo-mesiac nižší a nižší. Ceny bytov a domov sú tu celoslovensky najvyššie a trh už príliš nedovoľuje, aby naďalej rástli do extrémnych výšok.
• V dôsledku minuloročného sprísňovania menovej politiky Európskou centrálnou bankou dynamicky rástli úrokové sadzby aj pri úveroch na bývanie. To zdražuje cenu hypoték a obmedzuje prístup k nim hneď z dvoch dôvodov. Prvým je už spomínaný rast úrokových sadzieb. Druhým je dočasné zníženie rozpočtov domácností a jednotlivcov v dôsledku vysokej inflácie. Tu však nastáva zmena.
• Inflácia začala citeľne klesať čo znamená, že reálne mzdy budú tento rok konečne rásť. Domácnostiam ostane viac peňazí na spotrebu, na rozdiel od vlaňajšieho roka, keď museli mnohé z nich siahnuť na úspory alebo okresať výdavky, a teda aj na splácanie hypotéky.

Vývoj je možné viditeľne pozorovať na znižujúcom sa objeme poskytnutých hypoték. Zároveň vidíme akési vyrovnávanie vyjednávacích pozícií. Dá sa teda povedať, že predávajúci už nie je úplným pánom trhu, ale určitý priestor na cenové vyjednávanie majú už aj kupujúci. Nehnuteľnosti sa v predaji zároveň držia o čosi dlhšie. Preto hovoríme o korekcii cien nehnuteľností a dá očakávať, že táto korekcia bude pokračovať aj v nasledujúcich štvrťrokoch.

Aký scenár teda očakávame pre celé Slovensko?

Naším základným predpokladom je stagnácia rastu cien – niekde ceny nehnuteľností porastú viac, niekde menej. Meniť sa to bude od regiónu ale aj polohy v rámci mesta, obce či kraja. Drobné výkyvy v najbližších štvrťrokoch nastať môžu, no nemali by byť zásadného charakteru. Jedným z dôvodov je aj to, že evidujeme zvýšený nárast nových stavebných povolení a historicky najviac je rozostavaných bytov. To by malo zmierniť obrovský hlad Slovákov po nehnuteľnostiach a vracať do normálu pomer ponuky a dopytu.