Inflácia

Čo sa aktuálne deje s infláciou na Slovensku a čo v eurozóne?

• Inflácia u nás v minulom roku spomalila na 2,8 %, čo je najnižšia úroveň za uplynulé štyri roky. V porovnaní s rokom 2023 je dokonca štvornásobne nižšia.
• Napriek tomu, že rast cien počas celého uplynulého roka neprekročil úroveň 4 %, je aj naďalej vzdialený cieľovej úrovni 2 %.
• Inflácia v tomto roku zrýchli, no bude to pomalšie, než sme čakali v lete. Dôvodom je koncoročné rozhodnutie vlády pokračovať s kompenzáciou rastu cien energií.
• Očakávame, že sa v tomto roku rast cien v priemere zrýchli na úroveň okolo 4 %. Bez pomoci s cenami energií by sa rast cien zrýchľoval až k 5 %.
• Napriek tomu zostane inflácia na vyšších úrovniach dlhšie a bude patriť medzi najvyššie spomedzi všetkých krajín eurozóny.
• Jej presný vývoj bude v zásadnej miere závisieť aj od politiky vlády v oblasti cien energií v najbližších rokoch.
• Dočasný nárast vyvolá tak vyššia DPH, ako aj oneskorené zosúladenie cien plynu pre domácnosti s cenami na medzinárodných trhoch. Tieto vplyvy by mali postupne odznieť.
• Čo sa týka vývoja v decembri, tam inflácia klesla na úroveň 2,9 %, čo je najnižšia úroveň od septembra. Rozhodujúcu úlohu hral nezvykle pomalý decembrový rast cien potravín. Tie rástli najpomalším (decembrovým) tempom za takmer 30 rokov.
• Slovensko tak má aktuálne šiestu najvyššiu mieru inflácie spomedzi všetkých krajín eurozóny.
• Domáci vývoj inflácie nič nemení na očakávaniach postupného spomaľovania rastu cien v eurozóne. To znamená, že pokles úrokových sadzieb bude pokračovať.
• Hypotéky, spotrebné a investičné úvery budú teda lacnejšie. O koľko, bude závisieť od rozhodnutia samotných komerčných bánk.

Reakcia Európskej centrálnej banky na infláciu

• Rada guvernérov Európskej centrálnej banky v decembri po štvrtý krát v tomto roku znížila základné úrokové sadzby. Opäť o 25 bázických bodov.
• Decembrové rozhodnutie sa opiera rastúcu istotu a informácie, ktoré potvrdzujú pokračujúci pokles inflácie a utlmovanie inflačných tlakov.
• Riziká tu aj naďalej ostávajú.
• Inflácia by mohla byť vyššia v prípade rýchlejšieho než očakávaného rastu miezd alebo ziskov. Medzi riziká patrí i zvýšené geopolitické napätie. To by mohlo viesť k nárastu cien energií, nákladnej prepravy a narušiť svetový obchod. 
• Extrémne prejavy počasia a celkové napredovanie klimatickej krízy by okrem toho mohli spôsobiť väčší než očakávaný nárast cien potravín.
• Inflácia by mohla byť, naopak, nižšia, ak by nízka dôvera a obavy spojené s vývojom vo svete zabránili očakávanému tempu oživenia spotreby a investícií. Rovnako ak by tlmiaci vplyv menovej politiky bol silnejší, než sa čakalo.
• Pri raste ekonomiky sú riziká naklonené na stranu pomalšieho rastu. Obchodné vojny a vyššie napätie by mohli utlmiť vývoz, oslabiť svetovú ekonomiku a spomaliť tak hospodársky rast v eurozóne.
• Tento vývoj by mohol byť znásobený geopolitickými rizikami, ako je vojna Ruska proti Ukrajine a tragický konflikt na Blízkom východe, ktoré by mohli narušiť dodávky energií a svetový obchod. Rast by tiež mohol byť pomalší, ak budú oneskorené účinky sprísnenia menovej politiky trvať dlhšie, než sa očakáva. Rast by mohol byť rýchlejší, ak by miernejšie podmienky financovania a klesajúca inflácia umožnili rýchlejšie oživenie domácej spotreby a investícií.
• Sme odhodlaní zabezpečiť včasný návrat inflácie na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. Menovopolitické sadzby budeme udržiavať na dostatočne reštriktívnej úrovni dovtedy, kým to bude nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.
• Vopred sa nezaväzujeme a ani sa nebudeme zaväzovať ku konkrétnym krokom – rozhodnutia Rady guvernérov o úrokových sadzbách budú vychádzať predovšetkým z jej hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, vývoja základnej inflácie.
• Rada guvernérov sa vopred nezaväzuje k žiadnej konkrétnej „dráhe“ sadzieb.