Inflácia

Čo sa aktuálne deje s infláciou?

• Inflácia na Slovensku je už tretí mesiac po sebe najvyššia v eurozóne.
• Vo februári sa medziročný rast cien v eurozóne mierne zrýchlil na 1,9 %. Inflácia na Slovensku zostala viac než dvojnásobná, hoci podľa európskej metodiky klesla na 4 % z januárových 4,3 %.
• Hoci sa inflácia v eurozóne už zhruba rok pohybuje v blízkosti dvojpercentného cieľa Európskej centrálnej banky, vojna v Iráne priniesla pre cenový vývoj nové riziko.

Čo na to Európska centrálna banka?

• ECB si nové riziká spojené s vývojom na Blízkom východe uvedomuje, zatiaľ však nevidí dôvod meniť nastavenie menovej politiky.  
• Na posledných šiestich menovopolitických zasadaniach, naposledy 19. marca, Rada guvernérov ECB jednomyseľne rozhodla ponechať všetky kľúčové úrokové sadzby nezmenené.
• Na predošlý pokles inflácie ECB reagovala ôsmimi zníženiami úrokových sadzieb v období od júna 2024 do júna 2025.  Odvtedy však už základná úroková sadzba zostáva na úrovni 2 %, čo je najmenej od decembra 2022.
• Priemerná inflácia v eurozóne sa podľa marcovej prognózy ECB v tomto roku vinou konfliktu na Blízkom východe síce vyšplhá nad dvojpercentný cieľ, no v ďalších dvoch rokoch sa už bude pohybovať v jeho tesnej blízkosti.
• Ekonomika eurozóny, ktorá sa v prostredí zvýšených ciel ukázala ako odolnejšia, než sa čakalo, porastie v dôsledku vojny v tomto a budúcom roku pomalšie.
• Ďalšie kroky ECB budú v rozhodujúcej miere závisieť od toho, ako dlho potrvá konflikt na Blízkom východe. Rozhodnutia o menovej politike budú, tak, ako doteraz, závisieť od aktuálnych ekonomických údajov a nie sú vopred predurčené.
• Podľa guvernéra NBS Petra Kažimíra nebude Rada guvernérov so sprísnením menovej politiky váhať, ak sa ukáže, že rast cien sa má nad 2% usadiť na dlhšie obdobie.

Čo je za rýchlejším rastom cien u nás doma?

• Do istej miery za to môžu konsolidačné opatrenia, ktoré spôsobili, že po predošlom výraznom poklese inflácia na Slovensku od vlaňajšieho januára opäť zrýchlila. Stalo sa tak v dôsledku zvýšenej DPH, novej dane z cukru a ďalších konsolidačných krokov vlády.
• Hoci vplyv vlaňajších opatrení na infláciu už vypršal, jej výraznejšiemu poklesu od januára 2026 bránia najmä zvýšené regulované ceny energií pre domácnosti. Najviac, až o 28 % v priemere zdraželo teplo. Hoci zvýšenia cien boli jednorazové, na medziročnú infláciu budú pôsobiť po celý rok.  
• Ceny potravín v prvých dvoch mesiacoch roka zaznamenali z historického pohľadu výnimočné výkyvy. V januári prudké zdraženia potravín potiahlo celkovú infláciu nahor, ale už o mesiac ich ceny klesli o 0,7 %, čo bolo najväčšie februárové zlacnenie od vstupu do eurozóny v roku 2009.
• Rýchlejšie než v eurozóne rastú aj ceny v službách. Ceny obchodovateľných tovarov sa vo februári takmer nezmenili, k čomu prispieva aj silné euro a ochladenie na trhu práce.
• Vývoj inflácie v oboch úvodných mesiacoch roka bol v súlade s očakávaniami NBS. Rizikom sú však po rozpútaní vojny v Iráne ceny ropy. Novú predpoveď inflácie a rastu, ktorá už berie do úvahy nedávny vývoj, zverejníme 31. marca.