en en

Inflácia

Čo sa aktuálne deje s infláciou?
  • Inflácia na Slovensku už viac ako rok patrí medzi najvyššie v eurozóne. Januárový  medziročný rast spotrebiteľských cien u nás bol najrýchlejší z jej 21 členských krajín.
  • Podľa rýchleho odhadu Eurostatu klesla januárová inflácia v eurozóne na úroveň 1,7% . Na Slovensku inflácia podľa európskej metodiky, naopak, vzrástla z decembrových 4,1 % na 4,2 %.
  • Inflácia v eurozóne sa už takmer rok pohybuje v blízkosti dvojpercentného cieľa Európskej centrálnej banky a v januári sa pod cieľ po siedmich mesiacoch vrátila.

Čo na to Európska centrálna banka?
  • ECB je so súčasným a očakávaným cenovým vývojom spokojná a nevidí dôvod meniť nastavenie menovej politiky.  
  • Na posledných piatich menovopolitických zasadaniach, naposledy 5. februára, Rada guvernérov jednomyseľne rozhodla ponechať všetky kľúčové úrokové sadzby nezmenené.
  • Na predošlý pokles inflácie ECB reagovala ôsmimi zníženiami úrokových sadzieb v období od júna 2024 do júna 2025.  Odvtedy však už základná úroková sadzba zostáva na úrovni 2 %, čo je najmenej od decembra 2022.
  • Inflačný výhľad je podľa zimnej prognózy ECB priaznivý. Priemerný rast cien sa v tomto a nasledujúcom roku spomalí pod dvojpercentný cieľ, v roku 2028 sa k nemu vráti. 
  • Ekonomika eurozóny je v prostredí zvýšených ciel odolnejšia, než sa čakalo. ECB v zimnej prognóze zvýšila odhad ekonomického rastu v rokoch 2025 až 2027. 
  • ECB nenaznačila, akým smerom, a či vôbec, sa úrokové sadzby budú hýbať v budúcnosti. Rozhodnutia o menovej politike budú, tak, ako doteraz, závisieť od aktuálnych ekonomických údajov a nie sú vopred predurčené. Rada guvernérov bude najbližšie rokovať o úrokových sadzbách 19. marca.

Čo je za rýchlejším rastom cien u nás doma?
  • Do istej miery za to môžu konsolidačné opatrenia, ktoré spôsobili, že po predošlom výraznom poklese inflácia na Slovensku od vlaňajšieho januára opäť zrýchlila. Stalo sa tak v dôsledku zvýšenej DPH, novej dane z cukru a ďalších konsolidačných krokov vlády.
  • Hoci vplyv vlaňajších opatrení na infláciu už vyprcháva, jej výraznejšiemu poklesu od januára bránia najmä zvýšené regulované ceny energií pre domácnosti. Najviac, až o 28 % v priemere zdraželo teplo.
  • Ďalším faktorom, ktorý potiahol januárovú infláciu nahor, boli potraviny. Ich ceny za mesiac poskočili o 2,5 %, čo bol jeden z najväčších januárových nárastov od vstupu do eurozóny v roku 2009.
  • Naopak, spomaľuje sa inflácia v službách a rast cien obchodovateľných tovarov, k čomu prispieva aj silné euro a ochladenie na trhu práce.
  • Zrýchlenie inflácie bolo v súlade s očakávaniami NBS a rast cien by sa v ďalších mesiacoch už mal spomaľovať. Na základe januárových dát predpovedáme, že v priemere za celý rok 2026 by mala klesnúť na 3,3 % z vlaňajších 4,2 %.
  • Aktuálny cenový vývoj na Slovensku nič nemení na očakávaniach, že inflácia v eurozóne sa udrží pod dvojpercentným cieľom. Pokles úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky preto môže, ale nemusí pokračovať.  Banka sa k ničomu nezaviazala a bude sa rozhodovať po vyhodnotení ekonomických dát.

NBS v roku 2026 prechádza na hodnotenie aktuálneho cenového vývoja na základe tzv. rýchleho odhadu harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien známeho pod skratkou HICP. Eurostat ho zverejňuje spravidla už na konci mesiaca alebo v prvých dňoch toho nasledujúceho. To znamená, že základné dáta máme k dispozícii o zhruba dva týždne skôr než pri použití národného indexu CPI, ktorý sme do roku 2025 podrobnejšie komentovali. Metodika HICP je, navyše, jednotná v celej Európskej únii, a inflácia sa vďaka nej dá porovnávať medzi krajinami. O dôvodoch nášho kroku si môžete prečítať viac v rýchlom komentári k januárovej inflácii.


Dátum poslednej aktualizácie 9. feb 2026