Inflácia

Čo sa aktuálne deje s infláciou na Slovensku a čo v eurozóne?

• Rast cien u nás sa v novembri mierne zrýchlil a sú za tým hlavne ceny benzínu a nafty.
  Tie posunuli infláciu na úroveň 3,2 %, čo je najvyššie od februára tohto roka.
• Zároveň rástli ceny potravín rýchlejšie, než je na november zvykom. Špecificky a dočasne poskočila aj cena vajec.
• Očakávame, že postupný pokles rastu cien bude pokračovať, no predtým sa na pár mesiacov dočasne, mierne zrýchli, čo vidíme už na novembrových číslach.
• Pomalší rast platov, opatrnejšie nakupujúce domácnosti a pomalší rast toho, čo dovážame, pomáhajú postupne tlmiť rast inflácie.
• Na budúci rok to bude o čosi iné a čakáme, že inflácia citeľne poskočí. Bude to, našťastie, len dočasný jav a v roku 2026 sa vrátime do normálu.
• Dočasný nárast vyvolá tak vyššia DPH, ako aj oneskorené zosúladenie cien plynu pre domácnosti s cenami na medzinárodných trhoch. Tieto vplyvy by mali postupne odznieť.

Pozrime sa na to ako to vyzerá v eurozóne:

• Najnovšie odhady Európskej centrálnej banky počítajú s pokračujúcim poklesom inflácie. Ten by mohol byť dokonca o čosi rýchlejší, než sa čakalo na jeseň.
• Priemerná miera inflácie na budúci rok by mala zbrzdiť na úroveň 2,1 % a oscilovať okolo nášho cieľa aj v roku 2026 a 2027.
• Sme blízko momentu, keď budeme môcť s určitosťou povedať „podarilo sa nám zvíťaziť nad vysokou mierou inflácie.“ To však neznamená, že prestaneme byť opatrní.

Reakcia Európskej centrálnej banky na infláciu

• Rada guvernérov Európskej centrálnej banky v decembri po štvrtý krát v tomto roku znížila základné úrokové sadzby. Opäť o 25 bázických bodov.
• Decembrové rozhodnutie sa opiera rastúcu istotu a informácie, ktoré potvrdzujú pokračujúci pokles inflácie a utlmovanie inflačných tlakov.
• Riziká tu aj naďalej ostávajú.
• Inflácia by mohla byť vyššia v prípade rýchlejšieho než očakávaného rastu miezd alebo ziskov. Medzi riziká patrí i zvýšené geopolitické napätie. To by mohlo viesť k nárastu cien energií, nákladnej prepravy a narušiť svetový obchod. 
• Extrémne prejavy počasia a celkové napredovanie klimatickej krízy by okrem toho mohli spôsobiť väčší než očakávaný nárast cien potravín.
• Inflácia by mohla byť, naopak, nižšia, ak by nízka dôvera a obavy spojené s vývojom vo svete zabránili očakávanému tempu oživenia spotreby a investícií. Rovnako ak by tlmiaci vplyv menovej politiky bol silnejší, než sa čakalo.
• Pri raste ekonomiky sú riziká naklonené na stranu pomalšieho rastu. Obchodné vojny a vyššie napätie by mohli utlmiť vývoz, oslabiť svetovú ekonomiku a spomaliť tak hospodársky rast v eurozóne.
• Tento vývoj by mohol byť znásobený geopolitickými rizikami, ako je vojna Ruska proti Ukrajine a tragický konflikt na Blízkom východe, ktoré by mohli narušiť dodávky energií a svetový obchod. Rast by tiež mohol byť pomalší, ak budú oneskorené účinky sprísnenia menovej politiky trvať dlhšie, než sa očakáva. Rast by mohol byť rýchlejší, ak by miernejšie podmienky financovania a klesajúca inflácia umožnili rýchlejšie oživenie domácej spotreby a investícií.
• Sme odhodlaní zabezpečiť včasný návrat inflácie na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. Menovopolitické sadzby budeme udržiavať na dostatočne reštriktívnej úrovni dovtedy, kým to bude nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.
• Vopred sa nezaväzujeme a ani sa nebudeme zaväzovať ku konkrétnym krokom – rozhodnutia Rady guvernérov o úrokových sadzbách budú vychádzať predovšetkým z jej hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, vývoja základnej inflácie.
• Rada guvernérov sa vopred nezaväzuje k žiadnej konkrétnej „dráhe“ sadzieb.