Inflácia

Čo sa aktuálne deje s infláciou?

• Inflácia na Slovensku je už tretí mesiac po sebe najvyššia v eurozóne.
• Podľa rýchleho odhadu Eurostatu sa medziročný rast cien v eurozóne vo februári mierne zrýchlil na 1,9 % . Inflácia na Slovensku, zostala viac než dvojnásobná, hoci podľa európskej metodiky klesla na 4 % z januárových 4,3 %.
• Inflácia v eurozóne sa už rok pohybuje v blízkosti dvojpercentného cieľa Európskej centrálnej banky.

Čo na to Európska centrálna banka?

• ECB je so súčasným a očakávaným cenovým vývojom spokojná a nevidí dôvod meniť nastavenie menovej politiky.  
• Na posledných piatich menovopolitických zasadaniach, naposledy 5. februára, Rada guvernérov jednomyseľne rozhodla ponechať všetky kľúčové úrokové sadzby nezmenené.
• Na predošlý pokles inflácie ECB reagovala ôsmimi zníženiami úrokových sadzieb v období od júna 2024 do júna 2025.  Odvtedy však už základná úroková sadzba zostáva na úrovni 2 %, čo je najmenej od decembra 2022.
• Inflačný výhľad je podľa zimnej prognózy ECB priaznivý. Priemerný rast cien sa v tomto a nasledujúcom roku spomalí pod dvojpercentný cieľ, v roku 2028 sa k nemu vráti. 
• Ekonomika eurozóny je v prostredí zvýšených ciel odolnejšia, než sa čakalo. ECB v zimnej prognóze zvýšila odhad ekonomického rastu v rokoch 2025 až 2027. 
• ECB nenaznačila, akým smerom, a či vôbec, sa úrokové sadzby budú hýbať v budúcnosti. Rozhodnutia o menovej politike budú, tak, ako doteraz, závisieť od aktuálnych ekonomických údajov a nie sú vopred predurčené. Rada guvernérov bude najbližšie rokovať o úrokových sadzbách 19. marca.

Čo je za rýchlejším rastom cien u nás doma?

• Do istej miery za to môžu konsolidačné opatrenia, ktoré spôsobili, že po predošlom výraznom poklese inflácia na Slovensku od vlaňajšieho januára opäť zrýchlila. Stalo sa tak v dôsledku zvýšenej DPH, novej dane z cukru a ďalších konsolidačných krokov vlády.
• Hoci vplyv vlaňajších opatrení na infláciu už vypršal, jej výraznejšiemu poklesu od januára 2026 bránia najmä zvýšené regulované ceny energií pre domácnosti. Najviac, až o 28 % v priemere zdraželo teplo. Hoci zvýšenia cien boli jednorazové, na medziročnú infláciu budú pôsobiť po celý rok.  
• Ceny potravín v prvých dvoch mesiacoch roka zaznamenali z historického pohľadu výnimočné výkyvy. V januári prudké zdraženia potravín potiahlo celkovú infláciu nahor, ale už o mesiac ich ceny klesli o 0,7 %, čo bolo najväčšie februárové zlacnenie od vstupu do eurozóny v roku 2009.
• Rýchlejšie než v eurozóne rastú aj ceny v službách. Ceny obchodovateľných tovarov sa v januári takmer nezmenili, k čomu prispieva aj silné euro a ochladenie na trhu práce.
• Vývoj inflácie v oboch úvodných mesiacoch roka bol v súlade s očakávaniami NBS a  v ďalších mesiacoch by sa rast cien už mal spomaľovať. Rizikom sú však po rozpútaní vojny v Iráne ceny ropy. Napriek tomu nemeníme našu predpoveď, že inflácia by v priemere za celý rok 2026 mala klesnúť na 3,3 % z vlaňajších 4,2 %.
• Aktuálny cenový vývoj na Slovensku nič nemení na očakávaniach, že inflácia v eurozóne sa udrží pod dvojpercentným cieľom. Pokles úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky preto môže, ale nemusí pokračovať.  Banka sa k ničomu nezaviazala a bude sa rozhodovať po vyhodnotení ekonomických dát.