Inflácia

Čo sa aktuálne deje s infláciou na Slovensku a čo v eurozóne?

• Ceny tovarov a služieb rastú na Slovensku naďalej citeľne rýchlejšie než je priemer eurozóny. Do veľkej miery za to môžu konsolidačné opatrenia.
• Po vlaňajšom výraznom poklese sa inflácia na Slovensku v tomto roku opäť zrýchli. Stane sa tak v dôsledku zvýšenej DPH, dane z cukru a ďalších konsolidačných opatrení vlády. Očakávame, že sa v priemere vyšplhá na 4,3 % z vlaňajších 3,2 %.
• V rokoch 2026 a 2027 sa rast cien spomalí na zhruba 3 % ročne. Tento odhad však predpokladá pokračovanie  zmrazených cien energií pre domácnosti a ak s nimi vláda pohne, inflácia bude vyššia.
• Spotrebiteľské ceny, v súlade s očakávaniami v januári, v porovnaní s decembrom výrazne poskočili. Rástli aj v nasledujúcom mesiaci. Zdraželi potraviny, regulované ceny aj služby vrátane činností, ktorým sa od januára znížila sadzba DPH, ako napríklad ubytovanie či reštaurácie.  Do cien tovarov sa zvýšená základná sadzba DPH premieta len postupne.
• Medziročná inflácia počítaná podľa európskej metodiky sa vo februári zvoľnila na 4,1% zo 4,2 % v januári. Rast cien na Slovensku naďalej patrí medzi najrýchlejšie v 20-člennej Európskej menovej únii. Inflácia v eurozóne vo februári klesla na 2,3 % z 2,5 % v januári.
• Podľa národnej metodiky, ktorá slúži ako základ pre domáce mzdové a cenové vyjednávania, je inflácia na Slovensku o niečo nižšia,  v marci mierne zvoľnila na 3,8 %. 
• Domáci vývoj inflácie nič nemení na očakávaniach postupného spomaľovania rastu cien v eurozóne. Pokles úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky môže preto pokračovať  Banka sa však k nemu nezaviazala a bude sa rozhodovať po vyhodnotení ekonomických dát.
• Ďalšie prípadné uvoľnenie menovej politiky by sa malo premietnuť aj do zlacnenia hypoték, spotrebných a investičných úverov. O koľko, bude závisieť od rozhodnutia samotných komerčných bánk.

Reakcia Európskej centrálnej banky na infláciu

• Základná úroková sadzba dostala na najnižšiu úroveň od za dva roky.
• Rada guvernérov Európskej centrálnej banky aj v marci pokračovala v znižovaní základných úrokových sadzieb. Urobila tak už po šiestykrát od minulého leta.
• Rozhodnutie ECB sa opiera o priaznivý výhľad pre infláciu v eurozóne, ktorá dosiahne dvojpercentný cieľ na začiatku budúceho roka.
• Po sérii znížení úrokových sadzieb už menová politika pôsobí na ekonomiku eurozóny omnoho menej reštriktívne. Na druhej strane, obchodné vojny by mohli utlmiť vývoz a spomaliť ekonomický rast v eurozóne.
• Budúce rozhodnutia o menovej politike budú aj naďalej závisieť od aktuálnych ekonomických údajov tak, ako doteraz a nie sú vopred stanovené.
• Nezaväzujeme sa vopred k ničomu. To znamená, že ďalšie znižovanie úrokových sadzieb nie je garantované.
• Ak dáta z ekonomiky ukážu že je potrebná pauza v znižovaní sadzieb, bude pauza.
• Ekonomika čelí veľkej neistote. Pre ECB to znamená, že musí ostať ostražitá a agilná pri vyhodnocovaní prichádzajúcich údajov.