Inflácia

Čo sa aktuálne deje s infláciou?

• Inflácia na Slovensku zostala aj v novembri medzi najvyššími spomedzi členských krajín eurozóny. Rýchlejšie ceny rástli len v Estónsku, Chorvátsku a Rakúsku, o štvrtú priečku sa Slovensko delilo s Lotyšskom.
• V eurozóne sa medziročný rast cien v novembri podľa rýchleho odhadu Eurostatu mierne zrýchlil na 2,2 % . Na Slovensku inflácia podľa európskej metodiky klesla z októbrových 3,9 % na 3,8 %
• Inflácia v eurozóne sa po letnom poklese na dvojpercentný cieľ Európskej centrálnej banky už tretí mesiac po sebe drží tesne nad ním.

Čo na to Európska centrálna banka?

• ECB na postupný pokles inflácie reagovala ôsmimi zníženiami úrokových sadzieb v od leta 2024. Na posledných troch menovo-politických zasadaniach, naposledy 30. októbra, sa však už Rada guvernérov jednomyseľne rozhodla ponechať všetky kľúčové sadzby nezmenené.
• Základná úroková sadzba zostáva na úrovni 2 %, čo je najmenej od decembra 2022.
• Inflačný výhľad zostáva priaznivý aj podľa jesennej prognózy ECB. Priemerný rast cien v tomto roku dosiahne 2,1 %. V nasledujúcich dvoch rokoch inflácia spomalí pod dvojpercentný cieľ. Neistota spojená s obchodnými vojnami však stále pre infláciu predstavuje riziko.
• Ekonomika eurozóny zostáva odolná aj napriek zhoršenému externému prostrediu. ECB v jesennej prognóze zvýšila odhad ekonomického rastu v tomto roku na 1,2 % a podobné tempo očakáva aj v rokoch 2026 a 2027. V tejto situácii je kľúčové, aby vlády smerovali úsilie do implementácie štrukturálnych reforiem a prijímali opatrenia pre dlhodobú udržateľnosť ekonomického rastu.
• Budúce rozhodnutia o menovej politike budú, tak, ako doteraz, závisieť od aktuálnych ekonomických údajov a nie sú vopred predurčené. Rada guvernérov bude najbližšie rokovať o úrokových sadzbách 18. decembra, keď už bude k dispozícii aj nová makroekonomická prognóza ECB.

Čo je za rýchlejším rastom cien u nás doma?

• Za rozdielny vývoj môžu do istej miery konsolidačné opatrenia, ktoré spôsobili, že po vlaňajšom výraznom poklese inflácia na Slovensku od januára opäť zrýchlila. Stalo sa tak v dôsledku zvýšenej DPH, novej dane z cukru a ďalších krokov vlády.
• Očakávame, že v priemere za celý rok skončí inflácia mierne nad 4 %.
• Slabšia svetová a domáca ekonomika spolu so silnejším eurom spôsobia, že v roku 2026 už ceny porastú pomalšie. Väčšiemu poklesu inflácie však bude brániť zdraženie energií pre domácnosti, ktoré mieru inflácie udrží nad 3 %. Tento odhad však závisí od miery, s akou sa štátna pomoc pre väčšinu domácností premietne do cenových štatistík.
• Imbrová inflácia podľa národnej metodiky, ktorá slúži ako základ pre domáce mzdové a cenové vyjednávania, bude zverejnená 15. decembra. V októbri sa rast cien výraznejšie spomalil, keď miera  inflácie klesla na 3,7 %. .  Predpokladáme však, že ku koncu roka sa k štvorpercentnej hranici ešte vráti.
• K jej októbrovému poklesu najviac prispeli potraviny, ktorých cena sa za mesiac v priemere nezmenila, a v porovnaní s októbrom 2024 zdraželi len o 2 %. Inflácia v službách sa trochu zmiernila. V cenách hotelov, kaviarní a reštaurácií je už vidieť prvé náznaky toho, že pomalší rast miezd v ekonomike a oslabený spotrebiteľský dopyt začína tempo zdražovania v sektore brzdiť .
• Aktuálny cenový vývoj na Slovensku nič nemení na očakávaniach, že inflácia v eurozóne sa udrží pod dvojpercentným cieľom. Pokles úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky preto môže, ale nemusí pokračovať.  Banka sa k ničomu nezaviazala a bude sa rozhodovať po vyhodnotení ekonomických dát.