en en

Inflácia

Vyššie reálne mzdy vďaka nižšej inflácii v roku 2024
Čo sa aktuálne deje s infláciou na Slovensku a čo v eurozóne?
  • Situácia pokračuje v postupnej stabilizácii. Inflačný vrchol máme jednoznačne za sebou a inflácia tento rok poklesne dokonca o čosi rýchlejšie, než sme očakávali.
  • Priemerná inflácia za celý rok 2023 dosiahla 10,5 %, čo je štvrtá najvyššia hodnota v 30-ročnej histórii samostatného Slovenska.
  • Dobrou správou však je, že inflácia klesá hlbšie pod 10 percent a najhoršie už máme za sebou. Čísla z konca minulého roka hovoria o necelých 6%.
  • Návrat inflácie v eurozóne a na Slovensku na želané úrovne však potrvá viac než rok a cesta nebude bez prekážok.
  • Zásadnejšiemu a rýchlejšiemu poklesu inflácie na Slovensku budú brániť ceny energií, pri ktorých predpokladáme, že sa dotiahnu na trhové ceny až o dva roky.
  • Dosiahli sme bod obratu, pomaly „zostupujeme z kopca“, no chvíľu potrvá, kým sa vrátime na úrovne, ktoré chceme vidieť a potrebujeme dosiahnuť – tou je inflácia na úrovni 2 percent.
  • Je dôležité, aby sme počkali a uistili sa, že máme skutočne dostatok dôkazov o tom, že inflácia sa bezpečne vracia k cieľu. Až následne budeme môcť konštatovať, že sa nám podarilo skrotiť infláciu a pristúpiť k znižovaniu úrokových sadzieb.
Čo inflácia a mzdy?
  • Trh práce zostáva stabilný, pričom nezamestnanosť poklesla na historicky najnižšiu úroveň zaznamenanú pred pandémiou. Preto firmy stále viac zamestnávajú cudzincov. Ich počet sa priblížil k hodnote 100 tisíc.
  • Vysoká miera inflácie sa v plnej miere pretavila aj do požiadaviek zamestnancov na zvyšovanie miezd. K citeľnému zvyšovaniu platov následne aj prišlo a príde najmä v tomto roku.
  • Reálne mzdy budú rásť tento rok  konečne rýchlejšie ako inflácia. Domácnostiam preto ostane viac peňazí na spotrebu, na rozdiel od vlaňajšieho roka, keď museli mnohé z nich siahnuť na úspory alebo okresať výdavky.
  • To je pre ekonomiku, ktorá je vo veľkej miere poháňaná rastom spotreby obyvateľov, dobrá správa.
  • Rast miezd je však zároveň jedným z hlavných rizikových faktorov pre budúci vývoj inflácie. Privysoký rast platov zvyšuje firmám náklady a spotrebu domácností, obe premenné môžu tlačiť ceny nahor a tým predlžovať dĺžku trvania prísnej menovej politiky.
Čo Slováci a inflačné očakávania
  • To, akú infláciu človek očakáva, vplýva na jeho rozhodnutia, koľko sporiť, kedy a čo nakupovať, aký typ hypotéky si zobrať alebo akú mzdu si pýtať.
  • Inflačné očakávania Slovákov, po rekordne vysokých hodnotách koncom roka 2022, začínajú klesať, no stále sú vysoko nad oficiálne meranými hodnotami inflácie.
  • Ženy, starší, menej vzdelaní, nezamestnaní a príjmovo slabší, vnímajú a očakávajú v priemere vyššiu infláciu ako ostatní.
  • Vnímanie inflácie a jej očakávanie sú navzájom prepojené. Spájajú ich pocity pri bežných nákupoch.
  • S poklesom inflácie cien potravín by mali klesnúť aj inflačné očakávania ľudí.
Reakcia Európskej centrálnej banky na infláciu

Európska centrálna banka v októbri nezmenila nastavenia menovej politiky a po prvý krát od leta minulého roka nezvýšila základné úrokové sadzby.

Októbrové rozhodnutie Rady guvernérov ponechalo základné úrokové sadzby na najvyššej úrovni v histórii a je možné, že sa zvyšovanie úrokových sadzieb skončilo. Či to tak naozaj je, budeme vedieť o pár mesiacov.

Rada guvernérov bude o ďalších krokoch rozhodovať na základe prichádzajúcich informácií, analýz a aktualizovaného pohľadu na budúci vývoj inflácie a ekonomiky. Tak ako tomu bolo aj doteraz,

Dôvod prečo je ECB neoblomná pri sprísňovaní napriek miernemu spomaľovaniu inflácie je fakt, že ostávame stále veľmi ďaleko od dvojpercentného cieľa. Aktuálna situácia a dnes dostupné dáta preto hovoria jasne v prospech razantnosti.

Bez ohľadu na to, či ECB v budúcnosti ešte zvýši základné úrokové sadzby alebo nie, bude potrebné, aby ostali na aktuálnych úrovniach dlhší čas. Minimálne tak dlho, kým budeme jednoznačne vedieť povedať, že inflácia v nami želanom čase poklesne na úroveň dvoch percent.


Dátum poslednej aktualizácie 23. okt 2024