Inflácia

Čo sa aktuálne deje s infláciou?

• Konflikt na Blízkom východe už spôsobil nárast inflácie v eurozóne a čoskoro sa prejaví aj na raste cien na Slovensku.
• V marci sa medziročný rast cien v eurozóne zrýchlil na 2,5 % z februárových 1,9 %, najmä v dôsledku drahších energií, ukázal rýchly odhad Eurostatu. Inflácia na Slovensku podľa európskej metodiky, naopak, mierne klesla na 3,7 % z februárových  4 %, čo môže odrážať snahy tlmiť nárast cien pohonných látok.
• Zdraženie energií vyvolané vojnou v Iráne spôsobilo, že sa inflácia v eurozóne po zhruba roku výraznejšie vzdialila od  dvojpercentného cieľa Európskej centrálnej banky.

Čo na to Európska centrálna banka?

• ECB si nové riziká spojené s vývojom na Blízkom východe uvedomuje, zatiaľ však nevidí dôvod meniť nastavenie menovej politiky.  
• Na posledných šiestich menovopolitických zasadaniach, naposledy 19. marca, Rada guvernérov ECB jednomyseľne rozhodla ponechať všetky kľúčové úrokové sadzby nezmenené.
• Na predošlý pokles inflácie ECB reagovala ôsmimi zníženiami úrokových sadzieb v období od júna 2024 do júna 2025.  Odvtedy však už základná úroková sadzba zostáva na úrovni 2 %, čo je najmenej od decembra 2022.
• Priemerná inflácia v eurozóne sa podľa marcovej prognózy ECB v tomto roku vinou konfliktu na Blízkom východe síce vyšplhá nad dvojpercentný cieľ, no v ďalších dvoch rokoch sa už bude pohybovať v jeho tesnej blízkosti.
• Ekonomika eurozóny, ktorá sa v prostredí zvýšených ciel ukázala ako odolnejšia, než sa čakalo, porastie v dôsledku vojny v tomto a budúcom roku pomalšie.
• Ďalšie kroky ECB budú v rozhodujúcej miere závisieť od toho, ako dlho potrvá konflikt na Blízkom východe. Rozhodnutia o menovej politike budú, tak, ako doteraz, závisieť od aktuálnych ekonomických údajov a nie sú vopred predurčené.
• Podľa guvernéra NBS Petra Kažimíra nebude Rada guvernérov so sprísnením menovej politiky váhať, ak sa ukáže, že rast cien sa má nad 2% usadiť na dlhšie obdobie.

Čo je za rýchlejším rastom cien u nás doma?

• Do istej miery za to môžu konsolidačné opatrenia, ktoré spôsobili, že po predošlom výraznom poklese inflácia na Slovensku od vlaňajšieho januára opäť zrýchlila. Stalo sa tak v dôsledku zvýšenej DPH, novej dane z cukru a ďalších konsolidačných krokov vlády.
• Hoci vplyv vlaňajších opatrení na infláciu postupne vyprchával, jej výraznejšiemu poklesu od januára 2026 zabránili najmä zvýšené regulované ceny energií pre domácnosti. Hoci boli zvýšenia cien boli jednorazové, na medziročnú infláciu budú pôsobiť po celý rok. Teraz sa k nim pridáva vplyv prudkého rastu energetických komodít na svetových trhoch.
• Dobrou správou je, naopak, zlacnenie potravín, ktoré sa naštartovalo vo februári a v marci sa ešte prehĺbilo. Očakávame však, že ceny potravín sa čoskoro vrátia k rastu, aj preto, že drahý plyn zvyšuje náklady na hnojivá.
• V jarnej predikcii očakávame, že sa drahšie energie postupne premietnu do cien ostatných tovarov a služieb. Priemerná inflácia v tomto roku dosiahne takmer 4 %, čo je síce menej ako vlani, ale viac, než sme predpovedali v zime.
• Rizikom zostáva vývoj konfliktu na Blízkom východe. Ak potrvá dlhšie alebo spôsobí vážnejšie škody na energetickej infraštruktúre, môže to priemernú infláciu vyhnať k 6 %.