3. Devízové rezervy komerčných bánk

V tejto kapitole je prezentovaný súčasný spôsob vykazovania devízových rezerv komerčných bánk (KB), návrh a zdôvodnenie nového spôsobu vykazovania.

Devízové rezervy KB sú definované ako krátkodobé devízové aktíva KB voči nerezidentom. Táto definícia, prijatá v roku 1994, vylúčila z položky devízových rezerv KB ich dlhodobé (viac ako 1 rok) devízové aktíva voči nerezidentom.

Dlhodobé aktíva neboli zaradené do tejto kategórie, pretože ich výška bola v tom čase takmer zanedbateľná a v štruktúre dlhodobých aktív v tom období prevládali najmä dlhodobé vklady v zahraničných bankách a čiastočne aj úvery poskytnuté do zahraničia, ktoré nespĺňali podmienku dostatočnej likvidity. S postupným rozvojom bankového sektora však dochádzalo k postupnému zvyšovaniu objemu a najmä k zmenám štruktúry dlhodobých aktív. V súčasnosti sa ich výška pohybuje okolo 240 mil. USD a v ich štruktúre začínajú prevažovať zahraničné cenné papiere (cca. 80 %) a úvery poskytnuté do zahraničia.

Návrh na zmenu súčasného spôsobu vykazovania devízových rezerv KB bol výrazne ovplyvnený najmä privatizačnými aktivitami vlády Slovenskej republiky v roku 2000 a 2001, čo sa prejavilo masívnym prílevom devízových prostriedkov do Slovenskej republiky. Časť týchto prostriedkov bola prevedená do NBS a časť zostala v bankovom sektore. Komerčné banky, ktoré tieto prostriedky získali, si ich väčšinou prvotne ukladali v zahraničí formou krátkodobých terminovaných vkladov v zahraničných bankách, čím sa zvýšili krátkodobé devízové aktíva bankového sektora voči nerezidentom a teda aj devízové rezervy KB. Komerčné banky v rámci svojich investičných aktivít v ten istý deň, resp. o pár dní neskôr nakupovali za tieto prostriedky dlhodobé zahraničné cenné papiere, čo na jednej strane viedlo k zvýšeniu dlhodobých devízových aktív bankového sektora, ale súčasne poklesli krátkodobé devízové aktíva bankového sektora, resp. devízové rezervy KB. Neskôr komerčné banky tieto dlhodobé cenné papiere predali, čo spôsobilo opätovný nárast krátkodobých devízových aktív bankového sektora, resp. devízových rezerv KB. Investovanie do dlhodobých cenných papierov spôsobovalo výrazne výkyvy v časových radoch devízových rezerv KB.

Z dôvodov vyvarovania sa takýmto výkyvom v budúcnosti, vznikla potreba zaraďovať aj dlhodobé devízové aktíva KB voči nerezidentom do kategórie devízových rezerv KB. Dôležitým faktorom pri posudzovaní zaradenia, resp. nezaradenia určitého typu devízového aktíva do kategórie devízových rezerv je podľa MMF kritérium dostupnosti a likvidity. Krátkodobé devízové aktíva sú vo všeobecnosti považované za dostupné a likvidné, a preto boli považované za devízové rezervy. Pri pohľade na štruktúru devízových aktív KB je zrejmé, že niektoré typy devízových aktív, bez ohľadu na časové hľadisko, bez problémov spĺňajú kritérium likvidity. Napríklad krátkodobé ako aj dlhodobé cenné papiere sú likvidné, pretože môžu byť okamžite predané na finančných trhoch. Samozrejme, v praxi je niekedy veľmi ťažko rozlíšiť, ktoré typy devízových aktív sú, alebo nie sú naozaj likvidné. Pri vytváraní návrhu novej metodiky vykazovania devízových rezerv KB, bolo skôr postupované spôsobom – vylúčiť z devízových aktív tie typy, ktoré sa javia byť najrizikovejšími z pohľadu ich likvidity resp. návratnosti. Do tejto kategórie je možné zaradiť strednodobé a dlhodobé devízové úvery poskytnuté zahraničným právnickým a fyzickým osobám.

Nová definícia DR KB znie nasledovne:

DR KB sú definované ako vysoko likvidné devízové aktíva KB voči nerezidentom.

Matematické vyjadrenie tejto definície je, že od celkových devízových aktív KB voči nerezidentom sa odpočítajú strednodobé a dlhodobé devízové úvery poskytnuté zahraničným právnickým a fyzickým osobám, nakoľko jednoznačne nespĺňajú podmienku likvidity.

V nasledujúcej tabuľke je prehľad súčasného a nového spôsobu vykazovania devízových rezerv KB za jednotlivé mesiace roku 2000 a 2001.

Devízové rezervy komerčných bánk (mil. USD)