2. Požiadavky ECB na vykazovanie devízových rezerv NBS
Hlavnými oblasťami, v ktorých sa po metodickej stránke súčasný spôsob vykazovania devízových rezerv líši od metodiky ECB, sú oblasť zaznamenávania repo operácií a oblasť zlata a zlatých swapov.
2.1. Repo operácie s cennými papiermi
Pod kategóriu „Repo operácie s cennými papiermi“ je možné zahrnúť repo obchody, reverzné repo obchody (tzn. poskytnutie úveru, alebo prijatie vkladu zaručené cennými papiermi), ako aj operácie typu „buy and sell back“ (predaj, alebo nákup cenných papierov pri dohode o spätnom odkúpení, resp. odpredaji).
ECB odporúča nasledovné spôsoby zaznamenávania repo operácií:
Repo obchody
- devízové prostriedky prijaté za cenné papiere vykázať ako nárast vkladov v položke „Hotovosť a vklady“ a v položke „Cenné papiere“ nevykázať nič. Protipoložkou k tejto operácií je nárast záväzkov centrálnej banky.
Reverzné repo obchody
- v položke „Cenné papiere“ nevykázať žiadnu zmenu, pretože devízové prostriedky poskytnuté za cenné papiere je nutné vykázať ako pokles vkladov v položke „Hotovosť a vklady“. V prípade, že partnerom, resp. protistranou je finančná inštitúcia, potom vzniknutú pohľadávku voči tomuto partnerovi treba zaznamenať ako nárast vkladov v položke „Hotovosť a vklady“.
- ak je partnerom nefinančná inštitúcia, potom devízové prostriedky poskytnuté za CP vykázať ako pokles vkladov v položke „Hotovosť a vklady“. Ako protipoložku potom vykázať vzniknutú pohľadávku v položke „Ostatné devízové aktíva“.
Nasledovná tabuľka podáva komplexný prehľad súčasného spôsobu vykazovania repo operácií a vykazovania podľa požiadaviek ECB, pričom je z nej viditeľné, ktoré transakcie majú vplyv na výšku devízových rezerv a ktoré na výšku hrubého zahraničného dlhu.
V prípade vykazovania repo obchodov ECB pripúšťa iba jeden variant (zhodný s MMF), pri ktorom dochádza ako k zmene aktív (devízových rezerv) v položke „Hotovosť a vklady, tak aj k zmene pasív (zahraničného dlhu) v položke „záväzky z repo operácií“. Pri vykazovaní reverzných repo obchodov ECB podmieňuje spôsob vykazovania typom partnera (tzn. či ide o finančnú alebo nefinančnú inštitúciu), s ktorým je realizované reverzné repo. Ak centrálna banka uskutoční reverzný repo obchod s finančnou inštitúciou (NBS môže tieto obchody vykonávať iba s finančnou inštitúciou), je táto transakcia podvojne zaznamenaná iba na strane aktív (devízových rezerv) v položke „Hotovosť a vklady“ s následným protizápisom na tej istej položke, takže nedochádza k zmene štruktúry devízových rezerv. Ak je reverzný repo obchod realizovaný s nefinančnou inštitúciou, je potom zaznamenaný na strane aktív v položke „Hotovosť a vklady“ s následným zápisom na strane aktív v položke „Ostatné devízové aktíva“, pričom výška devízových rezerv zostáva nezmenená.
2.2. Zlato a zlaté swapy
ECB, tak isto ako MMF požaduje vykazovať zlato v trhovej hodnote. V oblasti vykazovania zlatých swapov ECB vyžaduje, aby zlaté swapy boli vykazované tým istým spôsobom ako repo obchody, resp. reverzné repo obchody (viď kapitola 2.1.).
Požiadavka ECB oceňovať zlato trhovou cenou môže mať dopady aj na iné údaje predkladané medzinárodným inštitúciám. Okrem devízových rezerv NBS sú jednou z údajových kategórii v rámci projektu SDDS1/ aj Analytické účty centrálnej banky, ktorých súčasťou je dekádna bilancia aktív a pasív NBS. V bilancii NBS je zlato oceňované národnou účtovnou hodnotou 62,54451 Sk/g a podobne je tomu aj v štatistických mesačných bulletinoch MMF „International Financial Statistic“ (IFS). V súčasnosti nie je v rámci bilancie NBS možný prechod na oceňovanie zlata trhovou cenou.
MMF však pripúšťa pri vykazovaní štatistických údajov, ako aj v rámci projektu SDDS, možnosť používať dve rozdielne ocenenia zlata. Pracovníci MMF v rámci poslednej štatistickej misie MMF potvrdili možnosť používania národnej účtovnej hodnoty na oceňovanie zlata v dekádnej bilancii NBS a v bulletine IFS a trhovej ceny pri štatistickom vykazovaní devízových rezerv. Nakoľko zdrojmi údajov, na základe ktorých sú vykazované devízové rezervy, nie sú podklady z účtovníctva, ale údaje z operatívnej evidencie, je prechod na trhové oceňovanie zlata pre štatistické účely bezproblémový, pretože NBS disponuje dennými údajmi o trhovej cene zlata.
2.3. Nový spôsob vykazovania devízových rezerv
Prijatie požiadaviek ECB predstavuje oproti súčasnému spôsobu vykazovania devízových rezerv zmeny v oceňovaní zlata (trhová cena) a zmeny vo vykazovaní repo operácií a zlatých swapov. Všetky spomenuté metodické zmeny majú vplyv na celkovú výšku devízových rezerv. Okrem toho bude mať zmena metodiky vykazovania devízových rezerv tiež vplyv na výšku hrubého a čistého zahraničného dlhu.
V nasledovnej tabuľke je porovnanie súčasného spôsobu a nového spôsobu vykazovania devízových rezerv, ako aj vplyv nového spôsobu vykazovania devízových rezerv na výšku a štruktúru zahraničného dlhu za mesiace máj a jún roku 2001.
| 31-Máj-2000 | 29-Jún-2001 | |||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasný stav (1) |
Požiadavky ECB (2) |
Rozdiel (2) – (1) |
Súčasný stav (1) |
Požiadavky ECB (2) |
Rozdiel (2) – (1) |
|
| A. DEVÍZOVÉ REZERVY NBS | 3 780.0 | 4 339.5 | 559.5 | 3 715.9 | 4 146.4 | 430.5 |
| (1)(a) Cenné papiere | 3 383.7 | 3 557.3 | 173.6(a) | 3 431.0 | 3 604.6 | 173.6 |
| (1)(b) Hotovosť a vklady | 341.2 | 438.4 | 97.2(b) | 236.6 | 236.6 | 0.0 |
| (2) Rezervná pozícia v MMF | 0.0 | 0.0 | 0.0 | 0.0 | 0.0 | 0.0 |
| (3) Držba SDR | 0.6 | 0.6 | 0.0 | 0.6 | 0.6 | 0.0 |
| (4) Zlato | 54.5 | 343.2 | 288.7(c) | 47.7 | 304.6 | 256.9 |
| (5) Ostatné devízové aktíva | 0.0 | 0.0 | 0.0 | 0.0 | 0.0 | 0.0 |
| B. ZAHRANIČNÝ DLH SR | 10 576.2 | 10 847.0 | 270.8 | 10 654.3 | 10 827.9 | 173.6 |
| Vláda a NBS | 3 249.3 | 3 520.1 | 270.8 | 3 336.6 | 3 510.2 | 173.6 |
| Strednodobý a dlhodobý dlh | 3 249.3 | 3 422.9 | 173.6(d) | 3 336.6 | 3 336.6 | 0.0 |
| Krátkodobý dlh | 0.0 | 97.2 | 97.2(e) | 0.0 | 173.6 | 173.6 |
| Komerčné banky | 735.4 | 735.4 | 0.0 | 762.7 | 762.7 | 0.0 |
| Strednodobý a dlhodobý dlh | 304.0 | 304.0 | 0.0 | 300.8 | 300.8 | 0.0 |
| Krátkodobý dlh | 431.4 | 431.4 | 0.0 | 461.9 | 461.9 | 0.0 |
| Podnikateľské subjekty | 6 591.5 | 6 591.5 | 0.0 | 6 555.0 | 6 555.0 | 0.0 |
| Strednodobý a dlhodobý dlh | 4 393.6 | 4 393.6 | 0.0 | 4 335.1 | 4 335.1 | 0.0 |
| Krátkodobý dlh | 2 197.9 | 2 197.9 | 0.0 | 2 219.9 | 2 219.9 | 0.0 |
| C. ČISTÝ ZAHR. DLH SR | 2 695.8 | 2 407.1 | – 288.7(f) | 2 786.3 | 2 529.4 | – 256.9 |
Vysvetlivky:
- V porovnaní so súčasným spôsobom, kde je z položky „Cenné papiere“ odpočítavaná hodnota zlatých swapov (173.6 mil. USD), je vo variante ECB potrebné túto hodnotu do tejto položky pripočítať
- Oproti súčasnému spôsobu, kde táto položka nie je ovplyvnená realizáciou repo operácií, je vo variante ECB potrebné do tejto položky pripočítať hodnotu devízových prostriedkov z repo obchodov (97.2 mil. USD)
- V tejto položke je vo variante ECB v porovnaní so súčasným spôsobom premietnutý rozdiel medzi hodnotou zlata v účtovnej a trhovej cene (288.7 mil. USD)
- Strednodobý a dlhodobý zahraničný dlh sa vplyvom nového spôsobu vykazovania devízových rezerv zvýši o hodnotu zlatých swapov (173.6 mil. USD)
- Krátkodobý zahraničný dlh sa vplyvom nového spôsobu vykazovania devízových rezerv zvýši o hodnotu repo obchodov (97.2 mil. USD)
- Čistý zahraničný dlh poklesne o rozdiel medzi hodnotou zlata v účtovnej a trhovej cene (288.7 mil. USD)
Z tabuľky je zrejmé, že pri akceptovaní všetkých požiadaviek ECB v oblasti devízových rezerv, sa devízové rezervy oproti súčasnému stavu jednorázovo zvýšia, pričom ich ďalší vývoj a volatilita (po metodickej stránke) bude závisieť od hodnoty zlatých swapov, trhovej ceny zlata a objemu realizovaných repo obchodov. Hodnota zlatých swapov je už takmer dva roky stabilná (173,6 mil. USD), ako aj trhová cena zlata nevykazuje v dlhodobejšom horizonte výrazné výkyvy. Za posledné mesiace roku 2001 sa rozdiel medzi hodnotou zlata v trhovej a účtovnej cene pohyboval v rozpätí 250 – 260 mil. USD. Najväčšiu volatilitu vykazuje hodnota repo obchodov, ktorá sa v priebehu rokov 2000 a 2001 pohybovala v intervale <0-500 mil. USD>. Z toho vyplýva, že výška prípadných rozdielov v devízových rezervách bude závisieť od stratégie riadenia devízových rezerv.
Zmena metodiky vykazovania devízových rezerv nebude mať vplyv na vykazovanie zahraničného dlhu v metodickej oblasti, ale ovplyvní jeho výšku. Z tabuľky vyplýva, že v prípade hrubého zahraničného dlhu spôsobí zmena vykazovania devízových rezerv jeho zvýšenie, pričom jeho výška bude determinovaná hodnotou záväzkov z realizovaných zlatých swapov a repo obchodov. V štruktúre hrubého zahraničného dlhu sa zvýši strednodobý a dlhodobý zahraničný dlh NBS o hodnotu zlatých swapov (173,6 mil. USD) a krátkodobý zahraničný dlh NBS o hodnotu repo obchodov (97,2 mil. USD), pretože NBS má v súčasnosti zrealizované iba strednodobé a dlhodobé zlaté swapy (tzn. s pôvodnou dobou splatnosti viac ako 1 rok) a môže vykonávať iba krátkodobé repo obchody. Čistý zahraničný dlh, vypočítaný ako rozdiel hrubého zahraničného dlhu (pasíva NBS a vlády, pasíva komerčných bánk a pasíva podnikovej sféry – mimo majetkovej účasti) a zahraničných aktív (devízové rezervy NBS, zahraničné aktíva komerčných bánk a zahraničné aktíva podnikovej sféry – mimo majetkovej účasti), sa zníži o 288,7 mil. USD v dôsledku precenenia zlata jeho trhovou cenou (zvýšenie devízových rezerv). Zlaté swapy a repo obchody nebudú mať vplyv na úroveň čistého zahraničného dlhu, nakoľko sa akceptovaním novej metodiky devízových rezerv zvýši strana aktív (devízové rezervy), aj strana pasív (hrubý zahraničný dlh).
Časové rady devízových rezerv NBS podľa požiadaviek ECB a ich porovnanie so súčasným spôsobom vykazovania, ako aj časové rady súčasného a nového stavu hrubého a čistého zahraničného dlhu za jednotlivé mesiace rokov 2000 a 2001 sú uvedené v prílohe.
1/ Slovenská republika dňa 27. augusta 1996 pristúpila k projektu MMF „Osobitný štandard zverejňovania údajov“ (Special Data Dissemination Standard, resp. SDDS). Ide o informačný projekt konštituovaný na báze dobrovoľnosti, ktorého cieľom je štandardizovanie makroekonomických dát členských krajín MMF. Zúčastnené krajiny sa v ňom zaväzujú poskytovať MMF údaje na základe metodiky za 17 údajových kategórií, ktoré vypovedajú o ich fiskálnom, reálnom, finančnom a zahraničnom sektore.