Ako čeliť úbytku ľudí v produktívnom veku na trhu práce
Alexander Karšay – ekonomický analytik NBS
18.6.2021
- Na Slovensku bude čoraz menej obyvateľov v produktívnom veku.
- Riešením je dobrovoľné zamestnávanie starších osôb, matiek a mladších ľudí aj prostredníctvom kratších úväzkov.
- Dlhodobo nezamestnaní, neaktívni a marginalizované skupiny sú tiež dôležitým zdrojom dodatočnej pracovnej sily.
- Nezamestnaným a znevýhodneným skupinám vieme pomôcť aktívnymi a adresnými politikami na trhu práce, zlepšovaním podnikateľského prostredia, vyššou kvalitou vzdelávania, podporou inovácií a podobne.
- Prílišné zdraženie pracovnej sily môže túto snahu pribrzdiť.
Snažili sme sa „poodhaliť“ a vyčísliť vplyvy na vývoj a výšku miery nezamestnanosti a prišli sme na nasledovné:
Miera nezamestnanosti trvalo významne reaguje na dlhodobo udržateľnú výkonnosť našej ekonomiky. Čím viac je ekonomika schopná vyprodukovať (bez toho, aby sa tvorili nerovnováhy alebo neželaný tlak na rast cien), tým viac ľudí ekonomika potrebuje. Schopnosť produkovať na vysokej udržateľnej úrovni je aj prejavom kvalitnejšieho právneho systému, fungovania inštitúcií a podnikateľského prostredia.
Aktívne politiky trhu práce (rekvalifikácie nezamestnaných a neaktívnych, podpora zamestnávania ťažšie zamestnateľných skupín, asistencia pri hľadaní zamestnania) môžu byť efektívnym nástrojom na zapojenie nezamestnaných do pracovného procesu. Spoločne vedia efektívne a výrazne znížiť mieru nezamestnanosti. Aktuálne máme na Slovensku problém s tým, že ľudí mimo trhu práce je veľa a nie sú už vo veku štandardného vzdelávania. Jedným z účinných spôsobov, ako ich dostať bližšie ku kvalitnejšiemu životu, je pomôcť im naskočiť na trh práce. Jednoduché to nie je, najmä ak žijú vo veľmi zlých podmienkach. Preto by mala byť určitá pomoc (napríklad výhodné úvery a/alebo príspevky) k dispozícii aj v oblasti bývania a zdravia. Aktívne politiky nemusia slúžiť len dlhodobo nezamestnaným, sú účinné aj po krízach, keď v niektorých odvetviach zanikajú pracovné miesta a veľa ľudí sa potrebuje rekvalifikovať.
Nadmerný rast mzdových nákladov vynútený legislatívou či inými faktormi je spojený s rizikom straty istého počtu pracovných miest a vyššej nezamestnanosti. Nárast podielu nákladov na produktivite o 1 percentuálny bod môže zvýšiť mieru nezamestnanosti približne o 0,2 percentuálneho bodu.
Čoraz menej ľudí v produktívnom veku nám môže čiastočne a prechodne pomáhať znižovať mieru nezamestnanosti. Napríklad v priebehu najbližších troch rokov by to mohlo byť odhadom približne 0,4 percentuálneho bodu. Čoraz viac pracovných miest pri početných odchodoch do dôchodku bude zostávať neobsadených a časť z nich sa firmy budú snažiť obsadiť aj nezamestnanými.
Celkovo však nepriaznivý demografický vývoj oslabuje kondíciu slovenskej ekonomiky a trh práce.
Slovensko dosiahlo za obdobie svojej existencie významný pokles miery nezamestnanosti, z 15 až 20 % pred 20 rokmi na 6 až 7 % v roku 2020.
Spomínané faktory pomáhali znižovať mieru nezamestnanosti aj v období pokrízového zotavovania ekonomiky v rokoch 2014 až 2019, tak na Slovensku, ako aj v regióne V4. Rast nákladov práce nad rámec produktivity pritom toto zníženie brzdil. Podľa všetkého k tomu prispelo aj zvýšenie dochádzania za prácou, ktoré sa Slovákom čoraz viac oplatí. Čoraz viac ľudí sa vysokoškolsky vzdeláva, a to sa zrkadlí aj v ich vyššej participácii v zamestnaní (aj napriek tomu, že kvalita vzdelávania na Slovensku nie je na dostatočnej úrovni).
Dnes je otázkou: Môžeme sa s takýmito výsledkami uspokojiť?
Nie, nemôžeme byť spokojní a potrebujeme sa aktívne pripraviť na budúcnosť.
V najbližších desaťročiach nás čaká úbytok populácie v produktívnom veku a rastúci počet dôchodcov bude odkázaný na dôchodkové dávky plynúce z prostriedkov čoraz menšej skupiny pracujúcich.
V tomto prostredí bude nevyhnutné podnikať kroky, ktoré smerujú k tomu, aby si čo najviac ľudí našlo prácu. Mali by byť vytvorené podmienky na zapojenie do pracovného procesu pre čo najviac segmentov populácie vo veku 15+. Priestor na väčšie zapojenie sa do zamestnania je najmä u mladých ľudí, dlhodobo nezamestnaných a dlhodobo neaktívnych, u matiek počas rodičovskej dovolenky a po nej a u poberateľov starobných dôchodkov.
Miera zamestnanosti v rôznych populačných kategóriách (v %, rok 2019)
Zdroj: Eurostat.
*Matky s dvoma deťmi, pričom vek mladšieho dieťaťa je pod 6 rokov.
Miera dlhodobej nezamestnanosti (v %, rok 2020)
Zdroj: Eurostat.
Z toho vyplýva výzva do budúcnosti: reformovať a ešte raz reformovať. Naša ekonomika nebola v posledných rokoch veľmi proreformná, a tak máme čo doháňať v mnohých oblastiach (podnikateľské prostredie, verejné financie, zdravotníctvo, vzdelávanie a ďalšie). Tieto zmeny pomôžu aj výkonnosti ekonomiky a zapojeniu väčšieho počtu nezamestnaných do plnohodnotnej ekonomickej aktivity.
Na opatrenia pre dlhodobo nezamestnaných a vylúčených sa netreba pozerať ako na rozdávanie jedným a branie druhým. V čase o 10 – 20 rokov, pri extrémne rýchlom tempe populačného starnutia, ich naša ekonomika a my všetci budeme veľmi potrebovať. Pomoc jednej skupine bude mať širší pozitívny spoločenský dosah.
V prípade mladých, matiek a starobných dôchodcov môžu hrať dôležitú úlohu podporné mechanizmy účasti týchto skupín obyvateľov v zamestnaní, hoci aj na skrátený úväzok a popri poberaní dôchodkových a rodičovských dávok.
Zo štúdie teda vyplýva celkom jasný záver: do budúcnosti máme šancu pri efektívnych aktívnych politikách a ekonomických reformách, ktoré zvyšujú trvalú výkonnosť našej ekonomiky, posúvať spodné hranice nezamestnanosti a neaktivity stále nižšie, a pomôcť tak našej starnúcej ekonomike starnúť do krásy.
Keď vieme, čo máme robiť, treba to spraviť.