Fauna a flóra na Slovensku – vlk dravý

Zberateľská eurominca z obyčajných kovov v nominálnej hodnote 5 eur

V priebehu tisícročí vývoja ľudskej spoločnosti bol vlk spolupútnikom človeka. Počas strednej kamennej doby (mezolit) sa vlky začali zdržiavať aj v blízkosti sídiel pravekých lovcov a živili sa zvyškami ich potravy. Vlk je najrozšírenejším cicavcom na Zemi hneď po človeku, je rozšírený najmä na severnej pologuli. Vlky žijú spoločenským spôsobom života v 5- až 7-členných svorkách. Hmotnosťou 30 až 70 kg sa zaraďujú medzi veľké mäsožravce. Majú výnimočný čuch, zrak v šere a sluch. Živia sa lovom veľkých kopytníkov. Ruské príslovie Vlka živia nohy charakterizuje spôsob lovu koristi vytrvalým behom, ktorý uplatňovali v pôvodnom prostredí lesostepí. Pospolitý život im umožňuje uloviť korisť niekoľkonásobne väčšiu ako sú sami (jeleň, los) a každoročne odchovať 4 až 10 mláďat. O ulovenú korisť sa delia všetci členovia svorky. Rovnako sa všetci členovia starajú o mláďatá a chovajú ich potravou prinesenou z lovu. Prejavom altruizmu je starostlivosť o poranených spoludruhov – spočíva v nezištnej službe iným. Táto vlastnosť je príznačná pre vývojovo vyspelé spoločenstvá cicavcov: primáty a ľudí. Početnosť vlkov na Slovensku určená na základe expertných odhadov sa v súčasnosti pohybuje v rozmedzí 300 až 600 jedincov. Slovensko však zdieľa vlčiu populáciu s Ukrajinou, Poľskom a Maďarskom, preto bude vždy náročné dosiahnuť presné učenie početnosti s ohľadom na naše územie.