300. výročie korunovácie Karola III. v Bratislave

Zlatá zberateľská eurominca v nominálnej hodnote 100 eur

V prvej tretine 16. storočia ohrozovali Uhorsko nájazdy Turkov. Po obsadení hlavného mesta Budína rozhodol Uhorský snem v roku 1536, že hlavným a korunovačným mestom Uhorska bude Prešporok (dnešná Bratislava). V rokoch 1563 – 1830 bolo v gotickom Dóme sv. Martina korunovaných 11 panovníkov a 8 kráľovských manželiek.

Po smrti Jozefa sa jediným žijúcim mužským potomkom rodiny Habsburgovcov stal Karol, ktorý sa zo Španielska vrátil do Viedne. Cestou sa vo Frankfurte nad Mohanom dal 24. decembra 1711 korunovať za rímskeho cisára. Ako cisár používal meno Karol VI., ako uhorský kráľ bol titulovaný Karol III. Korunovaniu uhorskou korunou predchádzalo zasadanie uhorského snemu v Prešporku. Po mesačnom vyjednávaní, až keď kandidát sľúbil uhorským stavom splniť požadované podmienky, súhlasili s jeho korunovaním a deň slávnosti určili na 22. mája 1712. Karol III. sa počas svojho skoro tridsať rokov trvajúceho panovania len zriedka vrátil do Prešporku, pretože viac ho zamestnávali bojiská v južnom Uhorsku, na Balkáne a povinnosti vo Viedni. Je známy ako tvorca Pragmatickej sankcie z roku 1713, ktorá ustanovila nedeliteľnosť monarchie a nové pravidlá zaisťujúce nástupníctvo na trón aj po ženskej línii.