Ladislav Nádaši-Jégé – 150. výročie narodenia

Strieborná zberateľská eurominca v nominálnej hodnote 10 eur

Ladislav Nádaši-Jégé (12. 2. 1866 – 2. 7. 1940) je jedným z ťažiskových autorov slovenskej medzivojnovej literatúry a kľúčovým predstaviteľom slovenského literárneho naturalizmu. Prvé obdobie jeho tvorby z prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov 19. storočia predstavujú satirické prózy Žart, Vada, Výhody spoločenského života, Omyl, Kúra, Pomsta. Druhé obdobie tvorby v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia charakterizuje príklon k historizmu a postupný prechod od poviedok a noviel k románom – Wieniawského legenda (1922), Adam Šangala (1924), Kuruci (1925), Magister rytier Donč, Horymír (1926), Svätopluk (1928). Okrem prózy písal aj divadelné hry, zdravotno-osvetové články a venoval sa literárnej publicistike. V románe Cesta životom (1930), sa vrátil k aktuálnejšej téme, k obrazu malomeštiackej slovenskej spoločnosti od deväťdesiatych rokov 19. storočia do roku 1918 a rozvinul v ňom svoje pesimistické a ironické vnímanie sveta. Osobité miesto v Jégého diele majú humoristické prózy z dedinského prostredia z posledných rokov jeho tvorby.