Inflácia

Čo na to Európska centrálna banka?

• ECB vývoj inflácie po obnovení konfliktu na Blízkom východe pozorne sleduje. Obáva sa najmä toho, že by sa zdraženie energií mohlo preniesť aj do cien ďalších tovarov a služieb a inflácia by sa na dlhší čas vzdialila od dvojpercentného cieľa.
• Preto Rada guvernérov ECB na septembrovom zasadnutí už druhýkrát v tomto roku zvýšila úrokové sadzby, a to o rovnakého štvrť percentného bodu ako v júni. Depozitná sadzba tak vzrástla na 2,5 %.
• Možnosť ďalšieho zvýšenia sadzieb v tomto roku zostáva otvorená. Ďalší postup bude závisieť od nových ekonomických údajov. Po prekvapivo silnej septembrovej inflácii však zosilneli trhové očakávania, že sa tak stane.
• Podľa jesennej prognózy ECB, o ktorú sa členovia rady guvernérov opierali, dosiahne priemerná inflácia v eurozóne v tomto roku 3 %. Predpoveď priemerného rastu cien v budúcom roku ECB zvýšila na 2,5 % a inflácia zotrvá nad dvojpercentným cieľom aj v roku 2028.
• Drahšie energie a zvýšená neistota sa však neprejavili v zhoršenom výhľade ekonomiky eurozóny, ktorá zostáva odolná. Naopak, ECB mierne zvýšila predpoveď ekonomického rastu v tomto aj budúcom roku.

Čo je za rastom cien u nás doma?

• Aktuálne je najvýraznejším faktorom spomaľovania inflácie vývoj cien potravín, ktorý viac než vyvažuje inflačné tlaky vyplývajúce z drahších energií.
• V prvých mesiacoch tohto roka infláciu zvyšovali najmä dozvuky konsolidačných opatrení z roku 2025, ako zmeny DPH či zavedenie dane zo sladených nápojov.
• K nim sa pridali  vyššie regulované ceny energií pre domácnosti a na jar aj zdraženie pohonných látok v dôsledku konfliktu na Blízkom východe, ktorý stále trvá.
• Na druhej strane infláciu už od mája výrazne tlmí priaznivý vývoj cien potravín, do ktorých sa premieta nedávne prudké zlacnenie agrokomodít na európskych trhoch. Septembrový pokles cien potravín v slovenských obchodoch bol najsilnejší pre tento mesiac od roku 2009. V medziročnom porovnaní sú potraviny o viac než 2 % lacnejšie.
• Priaznivý vývoj cien potravín bol hlavným dôvodom, prečo sme v jesennej predikcii znížili predpoveď priemerného rastu cien v roku 2026 na 3,6 %.
• V októbri však už očakávame mierne zrýchlenie inflácie, keďže vplyv lacnejších agrokomodít sa postupne vytratí. K rastu cien potravín môže prispieť aj slabšia úroda niektorých plodín a zvýšené náklady poľnohospodárov a výrobcov na energie. 
• Práve vplyv vyšších cien energií na infláciu sa môže prejavovať ešte dlho po ukončení konfliktu na Blízkom východe a upokojení situácie na svetových trhoch. Postupne sa môže prenášať do cien širšieho spektra tovarov a služieb a neskôr aj do regulovaných cien energií pre domácnosti.
• Preto sme v jesennej predikcii zhoršili inflačný výhľad na nasledujúce roky. Predpokladáme, že v roku v roku 2027 ešte domácnosti bude pred plným vplyvom drahých energií chrániť energopomoc a inflácia v priemere dosiahne 3,1 %.  V roku 2028 však už s pokračovaním plošnej pomoci nepočítame, čo priemerný rast cien vytiahne na 3,8 %.