Inflácia

Čo na to Európska centrálna banka?

• ECB vývoj inflácie po obnovení konfliktu na Blízkom východe pozorne sleduje. Obáva sa najmä toho, že by sa zdraženie energií mohlo preniesť aj do cien ďalších tovarov a služieb a inflácia by sa na dlhší čas vzdialila od dvojpercentného cieľa.
• Preto Rada guvernérov ECB v júni a septembri zvýšila úrokové sadzby,  v oboch prípadoch o  štvrť percentného bodu. Na októbrovom zasadaní však už depozitnú sadzbu ponechala na úrovni 2,5 %, keďže inflácia očistená o ceny potravín a energií zostáva viac menej stabilná a ani mzdy zatiaľ nevykazujú výrazný nárast.
• Možnosť ďalšieho zvýšenia sadzieb však zostáva otvorená. Ďalší postup bude závisieť od nových ekonomických údajov. Finančné trhy však predpovedajú, že sa tak do konca budúceho roka sa menová politika ešte niekoľkokrát sprísni.
• Podľa jesennej prognózy ECBdosiahne priemerná inflácia v eurozóne v tomto roku 3 %. Predpoveď priemerného rastu cien v budúcom roku ECB zvýšila na 2,5 % a inflácia zotrvá nad dvojpercentným cieľom aj v roku 2028.
• Drahšie energie a zvýšená neistota sa však neprejavili v zhoršenom výhľade ekonomiky eurozóny, ktorá zostáva odolná. Naopak, ECB v septembri mierne zvýšila predpoveď ekonomického rastu v tomto aj budúcom roku.
• Pretrvávajúci konflikt na Blízkom východe podľa ECB však pravdepodobne spôsobí, že inflácia bude vyššia a ekonomický rast pomalší.

Čo je za rastom cien u nás doma?

• Aktuálne je najvýraznejším faktorom spomaľovania inflácie vývoj cien potravín, ktorý viac než vyvažuje inflačné tlaky vyplývajúce z drahších energií.
• V prvých mesiacoch tohto roka infláciu zvyšovali najmä dozvuky konsolidačných opatrení z roku 2025, ako zmeny DPH či zavedenie dane zo sladených nápojov.
• K nim sa pridali  vyššie regulované ceny energií pre domácnosti a na jar aj zdraženie pohonných látok v dôsledku konfliktu na Blízkom východe, ktorý stále trvá.
• Na druhej strane infláciu už od mája výrazne tlmí priaznivý vývoj cien potravín, do ktorých sa premieta nedávne prudké zlacnenie agrokomodít na európskych trhoch. Septembrový pokles cien potravín v slovenských obchodoch bol najsilnejší pre tento mesiac od roku 2009. V medziročnom porovnaní sú potraviny o viac než 2 % lacnejšie.
• Priaznivý vývoj cien potravín bol hlavným dôvodom, prečo sme v jesennej predikcii znížili predpoveď priemerného rastu cien v roku 2026 na 3,6 %.
• V októbri však už očakávame mierne zrýchlenie inflácie, keďže vplyv lacnejších agrokomodít sa postupne vytratí. K rastu cien potravín môže prispieť aj slabšia úroda niektorých plodín a zvýšené náklady poľnohospodárov a výrobcov na energie. 
• Práve vplyv vyšších cien energií na infláciu sa môže prejavovať ešte dlho po ukončení konfliktu na Blízkom východe a upokojení situácie na svetových trhoch. Postupne sa môže prenášať do cien širšieho spektra tovarov a služieb a neskôr aj do regulovaných cien energií pre domácnosti.
• Preto sme v jesennej predikcii zhoršili inflačný výhľad na nasledujúce roky. Predpokladáme, že v roku v roku 2027 ešte domácnosti bude pred plným vplyvom drahých energií chrániť energopomoc a inflácia v priemere dosiahne 3,1 %.  V roku 2028 však už s pokračovaním plošnej pomoci nepočítame, čo priemerný rast cien vytiahne na 3,8 %.