en en

Inflácia

Inflácia postupne klesá, no návrat na želané úrovne ešte potrvá
Čo sa aktuálne deje s infláciou na Slovensku a čo v eurozóne?
  • Situácia pokračuje v postupnej stabilizácii. Tempo rastu cien začalo spomaľovať a inflačný vrchol máme za sebou.
  • Napriek tomu však bola inflácia na Slovensku v júni najvyššia spomedzi 20 krajín eurozóny a je druhá najvyššia v celej Európskej Únii.
  • Dobrou správou však je, že inflácia konečne klesla pod 10 percent. Očakávame že to najhoršie už máme za sebou a tento rok by sme mali ukončiť s jednocifernou infláciou. Priemerná miera inflácie za celý tento rok však ostane aj tak dvojciferná.
  • Návrat inflácie v eurozóne a na Slovensku na želané úrovne však potrvá viac než rok a cesta nebude bez prekážok.
  • Zásadnejšiemu a rýchlejšiemu poklesu inflácii na Slovensku budú brániť ceny energií, pri ktorých predpokladáme, že sa dotiahnu na trhové ceny až o dva roky.
  • Opatrný optimizmus centrálnych bánk však sprevádza aj ostražitosť súvisiaca s rekordne vysokou jadrovou infláciou – infláciou bez vplyvu zdražovania energií a potravín.
  • Druhé riziko pod drobnohľadom centrálnych bánk je stabilita finančného sektora a odolnosť bánk voči rizikám v prostredí rastúcich úrokových sadzieb.
  • Dosiahli sme bodu obratu, no chvíľu potrvá, kým sa vrátime na úrovne, ktoré chceme vidieť a potrebujeme dosiahnuť – tou je inflácia na úrovni 2 percent.
Čo inflácia a mzdy?
  • Vysoká miera inflácie sa v plnej miere pretavila aj do požiadaviek zamestnancov na zvyšovanie miezd. K citeľnému zvyšovaniu platov následne aj prišlo.
  • Mzdy však rástli pomalšie ako inflácia. Následkom toho sa rozpočty miliónov domácností zmenšili a mnohé boli nútené siahnuť na úspory alebo okresať výdavky.
  • Reálne mzdy za celý rok 2022 zaznamenali najprudší prepad za posledných 22 rokov.
  • V závere minulého roka zaznamenala priemerná mesačná mzda na Slovensku štvrtý kvartálny prepad po sebe.
  • Vysoká inflácia ju za celý rok znehodnotila o 4,5 % a v poslednom štvrťroku až o takmer 8 %.
  • Priemerné hrubé zárobky v poslednom štvrťroku síce ďalej rástli, ale najpomalšie spomedzi všetkých štvrťrokov roku 2022.
Čo Slováci a inflačné očakávania
  • To, akú infláciu človek očakáva, vplýva na jeho rozhodnutia, koľko sporiť, kedy a čo nakupovať, aký typ hypotéky si zobrať alebo akú mzdu si pýtať.
  • Inflačné očakávania Slovákov, po rekordne vysokých hodnotách koncom roka 2022, začínajú klesať, no stále sú vysoko nad oficiálne meranými hodnotami inflácie.
  • Ženy, starší, menej vzdelaní, nezamestnaní a príjmovo slabší vnímajú a očakávajú v priemere vyššiu infláciu ako ostatní.
  • Vnímanie inflácie a jej očakávanie sú navzájom prepojené. Spájajú ich pocity pri bežných nákupoch.
  • S poklesom inflácie cien potravín by mali klesnúť aj inflačné očakávania ľudí.
Reakcia Európskej centrálnej banky na infláciu

Európska centrálna banka v júli pokračovala so sprísňovaním nastavenia menovej politiky a už 9-krát po sebe zvýšila základné úrokové sadzby.

Júlové rozhodnutie Rady guvernérov posunulo základné úrokové sadzby na najvyššiu úroveň za uplynulých 15 rokov a je možné, že zvyšovanie úrokových sadzieb bude pokračovať aj v septembri.

O tom, či Rada guvernérov v septembri rozhodne o ďalšom sprísňovaní, alebo nie, bude závisieť od prichádzajúcich informácií, analýz a aktualizovaného pohľadu ma budúci vývoj inflácie a ekonomiky.

Dôvod prečo je ECB neoblomná pri sprísňovaní napriek miernemu spomaľovaniu inflácie je fakt, že ostávame stále veľmi, veľmi ďaleko od dvojpercentného cieľa. Aktuálna situácie a dnes dostupné dáta preto hovoria jasne v prospech razantnosti.

Či už ECB v septembri zvýši alebo nezvýši základné úrokové sadzby, tie ostanú na aktuálnych úrovniach dlhší čas, minimálne tak dlho kým budeme jednoznačne vedieť povedať, že inflácia v nami želanom čase poklesne na úroveň dvoch percent, náš cieľ.


Dátum poslednej aktualizácie 17. aug 2023