Inflácia

Čo sa aktuálne deje s infláciou?

• Konflikt na Blízkom východe už spôsobil citeľný nárast inflácie v eurozóne a začína sa prejavovať aj na raste cien na Slovensku.
• V apríli sa podľa očakávaní medziročný rast cien v eurozóne zrýchlil na 3 % z marcových 2,6 %. Bolo to najmä v dôsledku drahších energií. Aj na Slovensku inflácia v apríli vzrástla a podľa európskej metodiky dosiahla 4 %.
• Zdraženie energií vyvolané vojnou v Iráne spôsobilo, že inflácia v eurozóne v posledných mesiacoch poskočila nad dvojpercentný cieľ Európskej centrálnej banky. Očakáva sa, že inflácia ostane nad cieľom ešte niekoľko mesiacov.

Čo na to Európska centrálna banka?

• Rada guvernérov ECB na svojom aprílovom zasadnutí rozhodla, že nebude meniť výšku úrokových sadzieb. Základná, tzv. depozitná sadzba preto už takmer rok zostáva na úrovni 2 %. Predtým ju ECB v reakcii na postupný pokles inflácie znížila osemkrát.
• Rada guvernérov si veľmi dobre uvedomuje a pozorne sleduje riziká spojené s aktuálnym vývojom a je pripravená zakročiť rázne a adekvátne.
• Aj z toho dôvodu guvernéri na svojom aprílovom rokovaní diskutovali o možnom zvýšení sadzieb počas tohto roka. Či sa tak udeje, rozhodnú prichádzajúce údaje o vývoji inflácie a aktualizované scenáre možného budúceho vývoja.
• Finančné trhy aktuálne očakávajú, že dôjde k dvom zvýšeniam a to prvé očakávajú na nasledujúcom júnovom rokovaní.
• Ekonomika eurozóny, ktorá sa v prostredí zvýšených ciel ukázala ako odolnejšia, než sa čakalo, porastie v dôsledku vojny v tomto a budúcom roku pomalšie.
• Podľa prezidentky ECB Christine Lagarde s konfliktom na Blízkom východe vzrástlo riziko vyššej inflácie a pomalšieho ekonomického rastu.
• Ďalšie kroky ECB budú v rozhodujúcej miere závisieť od toho, ako dlho potrvá konflikt na Blízkom východe. Rozhodnutia o menovej politike budú, tak ako doteraz, závisieť od aktuálnych ekonomických údajov a nie sú vopred predurčené.

Čo je za rýchlejším rastom cien u nás doma?

• Do istej miery za to môžu konsolidačné opatrenia, ktoré spôsobili, že po predošlom výraznom poklese, inflácia na Slovensku od vlaňajšieho januára opäť zrýchlila. Stalo sa tak v dôsledku zvýšenej DPH, novej dane z cukru a ďalších konsolidačných krokov vlády.
• Hoci vplyv vlaňajších opatrení na infláciu postupne vyprchával, jej výraznejšiemu poklesu od januára 2026 zabránili najmä zvýšené regulované ceny energií pre domácnosti. Zvýšenia cien boli síce jednorazové, na medziročnú infláciu však budú pôsobiť po celý rok.
• Teraz sa k nim pridáva vplyv prudkého rastu cien energetických komodít na svetových trhoch v dôsledku vojny v Iráne. Vplyv drahšej ropy a plynu na celkovú infláciu je však na Slovensku slabší než v niektorých iných krajinách eurozóny.
• Dobrou správou je aj pokračujúce zlacňovanie potravín, ktoré sa naštartovalo vo februári a v  nasledujúcich dvoch mesiacoch sa ešte prehĺbilo.
• V jarnej predikcii však očakávame, že sa drahšie energie postupne premietnu do cien ostatných tovarov a služieb. Priemerná inflácia v tomto roku dosiahne takmer 4 %, čo je síce menej ako vlani, ale viac, než sme predpovedali v zime.
• Rizikom zostáva vývoj konfliktu na Blízkom východe. Ak potrvá dlhšie alebo spôsobí vážnejšie škody na energetickej infraštruktúre, môže to priemernú infláciu vyhnať k 6 %.