Inflácia

Čo sa aktuálne deje s infláciou na Slovensku a čo v eurozóne?

• Slovensko malo v marci spoločne s Estónskom a Chorvátskom najvyššiu mieru inflácie spomedzi všetkých členských krajín eurozóny.
• Rast cien tovarov a služieb na Slovensku sa v marci zrýchlil na 4,3 %. Je to citeľne rýchlejšie než je priemer eurozóny, ktorá zaznamenala očakávaný pokles na 2,2 %.
• U nás za to do istej miery môžu konsolidačné opatrenia. Po vlaňajšom výraznom poklese sa inflácia na Slovensku v tomto roku opäť zrýchlila. Stalo sa tak v dôsledku zvýšenej DPH, novej dane z cukru a ďalších konsolidačných opatrení vlády. Očakávame, že sa v priemere vyšplhá na 4,3 % z vlaňajších 3,2 %.
• V rokoch 2026 a 2027 sa rast cien spomalí na zhruba 3 % ročne. Tento odhad však predpokladá pokračovanie zmrazených cien energií pre domácnosti a ak s nimi vláda pohne, inflácia bude vyššia.
• Medziročná inflácia počítaná podľa európskej metodiky sa v marci predbežne zrýchlila na 4,3 % zo 4,1 % vo februári. Rast cien na Slovensku je najrýchlejší v 20-člennej menovej únii. Inflácia v eurozóne v marci klesla na 2,2 % z februárových 2,3 %.
• Ceny na Slovensku vzrástli v každom z prvých troch mesiacov roka 2025. Najviac poskočili v januári, keď začali platiť konsolidačné opatrenia. Zvýšená základná sadzba DPH sa do konečných cien premietla postupne v prvom štvrťroku, zatiaľ čo ceny služieb rástli aj napriek zníženiu sadzby dane na niektoré činnosti ako ubytovanie či reštaurácie.
• Aktuálna inflácia je v dôsledku prudkého januárového zdraženia služieb mierne vyššia než predpovede NBS z konca minulého roka.
• Podľa národnej metodiky sa medziročný rast cien na Slovensku v marci zrýchlil na 4 percentá, čo bolo najviac od decembra 2023. Takto vypočítaná inflácia  slúži ako základ pre domáce mzdové a cenové vyjednávania. 
• Aktuálny vývoj domácej inflácie nič nemení na očakávaniach postupného spomaľovania rastu cien v eurozóne až k dvojpercentnému cieľu. Pokles úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky môže preto pokračovať  Banka sa však k nemu nezaviazala a bude sa rozhodovať po vyhodnotení ekonomických dát.
• Prípadné ďalšie uvoľnenie menovej politiky by sa malo premietnuť aj do zlacnenia hypoték, spotrebných a investičných úverov. O koľko, bude závisieť od rozhodnutia samotných komerčných bánk.

Reakcia Európskej centrálnej banky na infláciu

• Základná úroková sadzba sa dostala na najnižšiu úroveň od za dva roky.
• Rada guvernérov Európskej centrálnej banky aj v marci pokračovala v znižovaní základných úrokových sadzieb. Urobila tak už po šiestykrát od minulého leta.
• Rozhodnutie ECB sa opiera o priaznivý výhľad pre infláciu v eurozóne, ktorá dosiahne dvojpercentný cieľ na začiatku budúceho roka.
• Po sérii znížení úrokových sadzieb už menová politika pôsobí na ekonomiku eurozóny omnoho menej reštriktívne. Na druhej strane, obchodné vojny by mohli utlmiť vývoz a spomaliť ekonomický rast v eurozóne.
• Budúce rozhodnutia o menovej politike budú aj naďalej závisieť od aktuálnych ekonomických údajov tak, ako doteraz a nie sú vopred stanovené.
• Nezaväzujeme sa vopred k ničomu. To znamená, že ďalšie znižovanie úrokových sadzieb nie je garantované.
• Ak dáta z ekonomiky ukážu že je potrebná pauza v znižovaní sadzieb, bude pauza.
• Ekonomika čelí veľkej neistote. Pre ECB to znamená, že musí ostať ostražitá a agilná pri vyhodnocovaní prichádzajúcich údajov.