en en

Inflácia

Príčiny a dôvody vysokej inflácie na Slovensku (a v eurozóne)

  • Zoznam je dlhý. Medzi tie najzásadnejšie aktuálne patria: vysoké ceny energií, ktorých prudký rast a nestálosť súvisia predovšetkým s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajine. Ceny tovarov a služieb tlačí zároveň nahor aj pokračujúce oživenie svetovej ekonomiky po pandémii.
  • Vojna komplikuje medzinárodný obchod, zvyšuje ceny komodít a iných výrobných vstupov a tým zdražuje konečné produkty.
  • Rastú najmä ceny energií v dôsledku zvýšeného napätia na trhoch so surovinami ako plyn a ropa.
  • Ceny mnohých komodít začali rásť už v minulom roku v súvislosti s prebúdzaním svetového hospodárstva z koronakrízy a vojna toto cenové napätie ešte zhoršila.
  • Rusko je významným dodávateľom mnohých komodít a rovnako aj Ukrajina patrí k významným producentom najmä poľnohospodárskych produktov.
  • Problém sa však nekončí pri energiách a potravinách. Týka sa širokého spektra tovarov a služieb.  To tlačí na marže výrobcov, čo sa postupne pretavuje do konečných spotrebiteľských cien. 
  • Zároveň čelíme problémom s dodávkami v súvislosti s pretrvávajúcimi lockdownami v Číne.
  • Prudké, no nerovnomerné oživenie ekonomík z pandemických lockdownov narazilo na obmedzenú ponuku, čo je po kríze bežné.

Čo inflácia a mzdy?

Vysoká miera inflácie sa už začala pretavovať do požiadaviek zamestnancov smerom k rastu miezd.

Na infláciu reagujú mzdy s odstupom času. Historicky, mzdy na Slovensku reagovali na infláciu len mierne. Dôvodom je, že pomerne málo zamestnancov je krytých kolektívnymi zmluvami.

Pre veľa firiem je momentálne náročné nájsť vhodných pracovníkov. To v kombinácii s prudkým rastom cien môže výraznejšie prispieť k zvyšovaniu platov v niektorých sektoroch –  viac ako rast produktivity, ako to bolo pred pandémiou. Vyjednávania o budúcich platoch však tentoraz môžu vyzerať inak, ako v minulosti a zamestnávatelia budú ochotní viac ako inokedy zohľadniť výšku inflácie.

Reakcia Európskej centrálnej banky na infláciu

Európska centrálna banka v lete kompletne ukončila nákup dlhopisov a začala s razantným sprísňovaním nastavenia menovej politiky – inak povedané, ECB od júla zvýšila sadzby celkovo o 125 bázických bodov, resp. o 1,25 percentuálneho bodu.

Dnes by bolo veľmi predčasné povedať, ako bude sprísňovanie pokračovať, teda avizovať, o koľko a v koľkých krokoch budeme tento a budúci rok pokračovať v postupnom zvyšovaní úrokových mier.

Načasovanie a rozsah budúcich krokov budú závisieť od vývoja inflácie a ostatných ekonomických ukazovateľov – od rastu ekonomiky a v neposlednom rade aj od toho, ako sa budú materializovať riziká spojené s tzv. sekundárnymi efektmi.

Sprísňovanie nastavenia menovej politiky v eurozóne musí byť citlivo kalibrované, no musíme s ním pokračovať, aj keď to bude znamenať mierne a dočasné ochladenie rastu ekonomiky v eurozóne.

Zhoršujúci sa ekonomický výhľad a slabnúca kúpna sila budú doliehať na výkonnosť ekonomiky. Vysoká neistota sa môže opätovne prejaviť v odkladaní investičných plánov a tiež prispieť k opatrnému spotrebiteľskému správaniu.

Príliš silná reakcia menovej politiky zameraná na oslabenie dopytu, by v takomto prostredí mohla spôsobiť neželaný výsledok. Navyše, pandémia aj vojna urýchľujú potrebu reforiem a inovácií, Európa sa potrebuje orientovať na nové odvetvia.

Zhoršenie investičného prostredia vyvolané prílišným sprísnením menovej politiky by mohlo spomaliť tieto zmeny.

Z času na čas sa objavia hlasy, ktoré hovoria o pomalej reakcii ECB na vysokú infláciu v porovnaní s americkým Fed-om. Ten nielen zvyšuje sadzby, ale plánuje aj kvantitatívne sprísňovanie, teda postupné znižovanie svojej bilancie.

Situácia v USA je však odlišná. Kým v eurozóne zasahujú inflačné tlaky najmä ceny energií, v USA zasahuje rýchly rast cien podstatne širší okruh tovarov a služieb. Americká vláda posielala štedré dávky priamo na účty občanom, čo spôsobilo obrovský nárast dopytu po tovaroch, pričom dopyt po službách bol limitovaný pandémiou. Vzhľadom na veľkosť ekonomiky USA mal rast dopytu globálne dôsledky a výrazne prispel k nedostatku viacerých komponentov. Vysoký dopyt a krivkajúca ponuka sa premietli do globálneho cenového rastu, ktorý neobišiel ani eurozónu.


Dátum poslednej aktualizácie: 21. 9. 2022