Nezávislá menová politika NBS (1993-1999)

Samostatná menová politika NBS od roku 1993 kontinuálne nadviazala na menovú politiku Štátnej banky československej (ŠBČS) z predchádzajúcich rokov 1990-92, ktorá kvantitatívne riadila menový vývoj prostredníctvom peňažnej zásoby, resp. výkon menovej politiky bol založený na regulovaní menového agregátu M2 prostredníctvom menovej bázy. Hlavným cieľom menovej politiky NBS bolo dosiahnutie stability meny prostredníctvom znižovania miery inflácie, ako aj udržiavaním fixného výmenného kurzu Slovenskej koruny SkK v rámci fluktuačného pásma ±0,5%. Fixný devízový režim (kurz bol naviazaný na tzv. menový kôš Slovenskej koruny) slúžil ako nominálna kotva pre vývoj inflácie. Priame a nepriame menové nástroje tvorili: úverové limity (administratívna forma riadenia úverových aktivít bánk), operácie na voľnom trhu (OMO), povinné minimálne rezervy (PMR), diskontná sadzba, lombardná sadzba, zmenkové operácie a funkcia poslednej inštancie. Vo februári 1993 došlo k menovej odluke SR a ČR. Významný pokles devízových rezerv SR a rastúce devalvačné očakávania viedli 10. júla k devalvácii kurzu Sk voči voľne vymeniteľným menám o 10%.

V roku 1994 NBS v rámci fixného devízového režimu pristúpila k zmene menového koša Sk z päťzložkového na dvojzložkový (60% DEM a 40% USD). Rástol význam nepriamych, štandardných trhových nástrojov, najmä aukčného refinančného úveru (ARÚ).

V roku 1995 bola zavedená konvertibilita Sk na bežnom účte platobnej bilancie v súlade s článkom VIII, boli podpísané dohody s MMF a bola zrušená Platobná dohoda ČR a SR.

V roku 1996 rozvojom finančných trhov NBS upustila od úverových limitov, aktívnejšie využívala operácie zabezpečené cennými papiermi a približovala sa k štandardným OMO, ktoré sa stali dominantnými. Výrazný trvalý prebytok likvidity v bankovom sektore prinútil NBS po prvýkrát aktívne využiť sterilizačné nástroje, emitovať vlastné pokladničné poukážky (PP) NBS. Vysoké deficity vlády, rozmach poskytovania úverov, najmä v cudzej mene, zvyšoval dynamiku peňažnej zásoby ako aj citlivosť subjektov na vývoj výmenného kurzu. Dlhodobú snahu NBS o vytváranie podmienok na prechod na kvalitatívne riadenie menovej politiky prerušili negatívne tendencie v ekonomike, ktoré v júli vyvolali potrebu zmeny menových nástrojov: zvýšenie lombardnej sadzby na 15%, zvýšenie sadzby PMR z primárnych vkladov (jednotná sadzba 9%) s úročením nadbytočných rezerv 1,5%, zavedenie opatrenia „Devízová pozícia obchodných bánk na menové účely“ (DPMÚ, PMR na korunové aj devízové vklady nerezidentských bánk) s cieľom regulovať úverovú expanziu v cudzej mene a rozšírenie fluktuačného pásma na ±5% s cieľom zneistiť krátkodobý špekulatívny kapitál.

V rokoch 1997-1998 pokračovala štandardizácia menovo-politických nástrojov NBS, dominantné boli OMO (REPO tendre). Zámerom menovej politiky NBS bolo prostredníctvom zmiernenia nerovnováhy zahraničného obchodu SR podporiť vonkajšiu stabilitu meny a priaznivý vývoj inflácie. Úrokové sadzby sa postupne znižovali, verejný sektor a podniky pokračovali v zahraničnom a domácom zadlžovaní. V januári 1998 NBS rozšírila fluktuačného pásma pre pohyb kurzu Sk na ±7%. Finančné krízy v Ázii, Rusku sa podpísali na zníženom ratingu Slovenska, ktoré v rokoch 1996 až 1998 vykázalo výraznú makroekonomickú nerovnováhu, keď vládne investície financované pôžičkami podporovali domácu spotrebu a značný, dlhodobo neudržateľný rast ekonomiky. Tzv. dvojitý deficit (fiškálny a obchodný) dosahoval extrémne hodnoty, deficit obchodnej bilancie a bežného účtu platobnej bilancie boli nad úrovňou 10% HDP, čo viedlo k destabilizácii ekonomiky. Znížením devízových rezerv NBS z dôvodu intervencií bola obrana kurzu neudržateľná a po parlamentných voľbách v septembri 1998 vyústila do zmeny kurzového režimu Sk. Od 2. októbra 1998 sa Slovenská koruna stala menou s plávajúcim výmenným kurzom s referenčnou menou DEM, neskôr s euro. Pokračovala liberalizácia devízového režimu a bola zrušená ponuková povinnosť.

Kurzová politika NBS od roku 1998 prešla na plávajúci výmenný kurz Slovenskej koruny (floating), ktorý bol určovaný ponukou a dopytom po slovenskej korune na devízovom trhu. Do obdobia vstupu do ERM II v roku 2005 sa používal režim riadeného floatingu. V prípade mimoriadnych prudkých výkyvov a nadmernej volatility výmenného kurzu slovenskej koruny NBS deklarovala možnosť vstúpiť na devízový trh a intervenovať v prospech, resp. v neprospech Sk. NBS intervenovala na medzibankovom devízovom trhu formou priamych intervencií alebo formou priamych obchodov s bankami na ich podnet. NBS bola nútená vo zvýšenej miere sterilizovať prebytočnú likviditu obchodných bánk najmä vplyvom privatizácie bánk, strategických podnikov a prílevu PZI. Rozhodujúci vplyv na rastúci objem sterilizácie mali intervencie NBS na devízovom trhu proti posilňovaniu kurzu koruny. Rok 1999 predstavoval tzv. stabilizačné obdobie, keď po zrušení DPMÚ sa menová politika NBS realizovala výlučne prostredníctvom nepriamych nástrojov, z ktorých hlavným nástrojom naďalej zostali REPO obchody uskutočňované aukčnou formou (REPO tendre). V prvom polroku najmä z dôvodu absencie prísnej fiskálnej politiky opätovne došlo k tlakom na výmenný kurz Sk, po prvom kole prezidentských volieb NBS intervenovala na trhu s cieľom zastaviť jeho oslabovanie. Vláda prijala tzv. balíček opatrení, pristúpila k rastu regulovaných cien, výrazne redukovala verejné investície a zaviedla dovoznú prirážku. Koncom roku štát začal proces reštrukturalizácie úverového portfólia vybraných obchodných bánk (VÚB, SLSP, IRB), ktoré boli neskôr predané zahraničným vlastníkom. Ozdravenie bánk sa prejavilo v znižovaní úrokových sadzieb z úverov, vstup investorov zabezpečil zdravý rast úverových aktivít a zahraničné know-how. Inflácia dosiahla dvojciferné hodnoty, ale prijaté vládne opatrenia stabilizovali výmenný kurz a vytvorili predpoklady pre postupné znižovanie úrokových sadzieb. Rok 1999 bol zlomový, v ktorom zlepšenie fiškálneho deficitu a najmä zníženie obchodného deficitu (na zhruba 5% HDP) priniesli makroekonomickú stabilizáciu ekonomiky SR. Menová politika bola orientovaná na stabilizáciu menového prostredia, t.j. predovšetkým na ovplyvňovanie cenovej stability a zabráneniu cenovej nákazy z oblasti regulovaných cien do cien ostatných tovarov a služieb.

---