Implicitné inflačné cielenie (2000-2004)

Rok 2000 priniesol prechod na kvalitatívne riadenie menovej politiky NBS. Od februára začiatok novej etapy menovej politiky znamenal výrazný odklon od dovtedajšieho riadenia prostredníctvom kvantitatívnych veličín (medzicieľov) k využívaniu trhových nástrojov ovplyvňovania medzibankového peňažného trhu a riadenie prostredníctvom stanovovania úrokových sadzieb bankovou radou NBS, čím sa menová politika stala pružnejšou. NBS v súlade s prechodom na implicitné inflačné cielenie a strednodobými zámermi v oblasti harmonizácie a postupnej konvergencie výkonu a nástrojov menovej politiky NBS so štandardmi používanými v ECB začala využívať v rastúcej miere kvalitatívne nástroje riadenia. Podnetom na zmenu bolo najmä extrémne kolísanie úrokových sadzieb v rokoch 1993-1999, keď vhodné podmienky nastali až po odstránení hlavného rizika takéhoto kroku, po znížení volatility výmenného kurzu.

Zameranie menovej politiky na vývoj inflácie sa zvýraznilo aj novelou zákona o NBS z roku 2001, kedy bol hlavný cieľ udržiavania menovej stability nahradený cieľom udržiavania cenovej stability. BR NBS pokračovala v zmenách menových nástrojov a rozhodla s účinnosťou od januára o znížení sadzby PMR zo 6,5% na 5% (zároveň o jej postupnom každoročnom znížení o 1 p.b. až na úroveň 2% v roku 2004, t.j. v roku 2002 na 4% a v 2003 na 3%. Perióda vyhodnocovania PMR sa zmenila z 2 týždňov na 1 mesiac). Súčasne NBS od januára 2002 eliminovala využívanie administratívnych nástrojov v prospech štandardizovaných (zrušila poskytovanie lombardného úveru a zmenkových obchodov) a stanovila diskontnú sadzbu rovnakú ako vyhlasovaná limitná sadzba NBS pre dvojtýždňové REPO tendre s bankami.

Výkon menovej politiky NBS sa realizoval najmä prostredníctvom štandardných operácií na voľnom trhu, ktorých sadzby po prechode na kvalitatívne riadenie menovej politiky predstavovali vyhlasované (kľúčové) úrokové sadzby NBS: základná úroková sadzba NBS, rovná limitnej úrokovej sadzbe pre štandardné dvojtýždňové REPO tendre, úroková sadzba pre jednodňové sterilizačné obchody – vklady a úroková sadzba pre jednodňové refinančné obchody – úvery, pôžičky. Banková rada NBS pravidelne (minimálne raz mesačne) pri prerokúvaní situačnej správy o menovom vývoji rozhodovala o nastavení sadzieb, t.j. o ich zvýšení, znížení, prípadne ponechaní na nezmenenej úrovni. Kľúčové úrokové sadzby predstavovali hlavný nástroj NBS vo vzťahu k strednodobému cieľu, ich zmenou reagovala centrálna banka na identifikované ekonomické nerovnováhy a odchýlky očakávaného vývoja inflácie od stanoveného cieľa. Znamenali stanovenie ceny pre obchody s bankami na domácom medzibankovom peňažnom trhu, ale aj určitý signál pre verejnosť o vývoji inflácie očakávanej NBS.

V júli 2003 vláda SR prerokovala spoločný materiál MF SR a NBS „Stratégiu prijatia eura“ a schválila „Spoločné vyhlásenie Vlády SR a NBS k postupu pri vstupe do eurozóny“, kde sa zaviazala, že urobí všetko pre úspešnú realizáciu potrebných reforiem a zavedenie eura na Slovensku v rokoch 2008 až 2009. V máji 2004 sa SR stala členom Európskej únie a NBS sa začlenila do  Európskeho systému centrálnych bánk. Podpísaním prístupovej zmluvy sa SR stala členom hospodárskej a menovej únie ako členský štát, pre ktorý platí výnimka (štatút členského štátu s derogáciou), čiže prijala záväzok stať sa v budúcnosti členom menovej únie. V septembri vláda schválila spoločný materiál MF SR a NBS „Konkretizáciu stratégie prijatia eura v SR“, kde sa konštatovalo, že  zavedenie eura je reálne v roku 2009.