Inflačné cielenie v ERM II (2005-2008)

Načasovanie integračných ambícií SR predstavovalo pre menovú politiku NBS vymedzenie časového rámca, v ktorom bola zodpovedná za splnenie inflačného a kurzového maastrichtského kritéria. Preto v Menovom programe NBS do roku 2008 z decembra 2004 definovala rámec výkonu menovej politiky v strednodobom horizonte ako inflačné cielenie v podmienkach ERM II. Základnou kotvou menovej politiky NBS konzistentne so záväzkami vyplývajúcimi z členstva v EÚ, zámerom vytvárať podmienky pre prijatie spoločnej meny euro a so záväzkami vlády v oblasti znižovania fiškálneho deficitu, bolo stanovenie cieľovej hodnoty medziročnej inflácie meranej harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) pod 2,5% k decembru 2006 a pod 2,0% k decembru 2007 a 2008, tak, aby bolo splnené maastrichtské kritérium na báze priemernej dvanásťmesačnej inflácie. Stanovená hodnota inflácie k decembru 2005 na úrovni 3,5% ±0,5 p.b. mala rovnako charakter cieľa. Inflačné ciele predstavovali jednoznačný záväzok, ktorému NBS podriadila výkon menovej politiky. Nevyhnutnou podmienkou dosiahnutia inflácie v cieľovom pásme bola koordinácia fiškálnej a menovej politiky. Odklon od avizovanej trajektórie konsolidácie verejných financií, zavádzanie dodatočných administratívnych opatrení a zmien nepriamych daní, predstavoval faktory mimo pôsobenia menovej politiky a podstatné riziká ovplyvňujúce splnenie cieľa inflácie v stanovenom rozmedzí.

Prechod NBS na inflačné cielenie v roku 2005 znamenal okrem využívania úrokových sadzieb ako menovo-politického nástroja centrálnej banky orientáciu vo väčšej miere na formovanie inflačných očakávaní verejnosti ako ďalšieho nepriameho, ale silného nástroja ovplyvňujúceho vývoj inflácie. Priniesol tiež využívanie štvrťročného strednodobého predikčného modelu v prognostickom procese, prezentácia prvej strednodobej predikcie P2Q-2005 bola v apríli 2005.

V júli 2005 bol prijatý Národný plán zavedenia eura na Slovensku. Dňa 25. novembra 2005 vstúpila slovenská koruna do Mechanizmu výmenných kurzov ERM II, kde centrálna parita koruny voči euru bola stanovená na úrovni 1 euro = 38,4550 Sk, pričom mohla využívať štandardné fluktuačné pásmo ±15% okolo centrálnej parity. Členstvo v ERM II a stanovená centrálna parita prispeli k stabilizácii kurzového vývoja slovenskej koruny a nominálnej konvergencii. Pri vstupe do ERM II sa Slovensko zaviazalo naďalej uskutočňovať zdravú fiškálnu politiku a podporovať taký vývoj miezd, ktorý bude v súlade s rastom produktivity.

V marci 2007 sa na žiadosť Slovenska s účinnosťou od 19. 3. revalvovala centrálna parita slovenskej koruny v ERM II na úroveň 1 euro = 35,4424 Sk.

V máji 2008 Konvergenčná správa Európskej komisie konštatovala, že Slovensko spĺňa kritériá na prijatie eura a centrálna parita slovenskej koruny v ERM II revalvovala o 17,6472 %, nová bola stanovená na úrovni 1 euro = 30,1260 Sk. V júni zasadnutie Rady EÚ pre ekonomické a finančné otázky (ECOFIN) odporučilo vstup SR do eurozóny k 1. januáru 2009 a  neskôr Rada Európskej únie definitívne potvrdila prijatie SR do eurozóny. V júli Rada Európskej únie na úrovni ministrov financií členských štátov Európskej únie (ECOFIN) stanovila neodvolateľný prepočítavací koeficient medzi eurom a slovenskou korunou (konverzný kurz) na úrovni 1 € =30,1260 Sk.

Slovenská republika sa dňom 1. januára 2009 stala v poradí 16. krajinou eurozóny.