en en

Výtvarný návrh sochy Imricha Karvaša v exteriéri budovy NBS

Verejná anonymná súťaž

Národná banka Slovenska chce náležitým spôsobom uctiť významnú slovenskú osobnosť, profesora Imricha Karvaša – významného slovenského ekonóma, národohospodára, právnika, vysokoškolského pedagóga a publicistu, popredného medzinárodne uznávaného odborníka v menovej oblasti, presvedčeného humanistu a vlastenca, ktorý do dejín vstúpil ako prvý guvernér Slovenskej národnej banky.

Účelom tejto súťaže je získať a oceniť návrh sochy, ktorý v plnej miere splní podmienky vyhlasovateľa tejto súťaže, obsiahnuté v týchto súťažných podmienkach a podkladoch a vybrať autora/zhotoviteľa s ktorým bude priamym zadaním uzatvorená zmluva o dielo.

Vyhlasovateľ súťaže očakáva súťažný návrh zodpovedajúci súčasnému výtvarnému názoru, ktorý bude relevantným spôsobom odrážať aktuálnu situáciu vizuálneho umenia a špecificky sochárstva začiatku 21. storočia. V súlade so súčasným odborne akceptovaným názorom vyhlasovateľ nepovažuje sochu za uzavretú umeleckú kategóriu úzko viazanú na neverbálnu komunikáciu a vnímanie pomocou hmatu, dotyku trojrozmerného predmetu v tradičných technikách a materiálových prevedeniach. Sochu vníma v rozšírenom poli ostatných médií vizuálneho umenia, takže jej hranice, materiálovú a funkčnú podstatu považuje za otvorenú. Vyhlasovateľ zároveň predpokladá, že súťažný návrh bude prostredníctvom jazyka súčasného umenia zohľadňovať estetickú aj spoločenskú funkciu sochy vo verejnom priestore. Z uvedeného dôvodu je zadanie tradičné a vychádza zo žánru celofigurálnej sochy. Vyhlasovateľ však hľadá také riešenie, ktoré pracuje s formálnymi a mediálnymi prostriedkami aktuálneho výtvarného myslenia a jeho prezentácie pri riešení úlohy tvorby súčasného umeleckého diela pre konkrétne miesto v mestskej zástavbe. Vyhlasovateľ očakáva aj súťažné návrhy, ktoré sú otvorené kreatívnemu spracovaniu témy a netradičnému riešeniu portrétnej figúry a sochárskeho konceptu.


Imrich Karvaš (25.2.1903 – 20.2.1981)

Neraz sme sa stretli s pochybnosťami o tom, či Slovensko vôbec má nejaké ekonomicko-teoretické tradície, ale aj hospodársko-politické zdroje. Pramenili aj z toho, že sa o nich dlhé roky zámerne nehovorilo. Politicko-spoločenské peripetie často deformovali historické skutočnosti tak, že vymazali z podvedomia verejnosti doma i v zahraničí aj tie slovenské osobnosti, ktoré v medzinárodných dimenziách dosiahli špičkovú úroveň. Jednou z nich bol aj profesor Imrich Karvaš – národohospodár, právnik, vysokoškolský pedagóg a publicista, popredný medzinárodne uznávaný odborník, ale aj presvedčený humanista a vlastenec.
Stal sa významným predstaviteľom hospodárskej politiky a jej úspešným realizátorom. Bol spoluzakladateľom časopisu Politika a redaktorom mesačníka Hospodárske rozhľady. Publikoval 13 monografií, z ktorých treba spomenúť aspoň knihu Základy hospodárskej vedy (reedícia Veda 1999), množstvo odborných článkov, prednášal v Európe i USA. Profesor Karvaš bol vynikajúcim teoretikom, domnieval sa však, že vlastným cieľom teoretickej práce aj v ekonomike je predovšetkým riešenie problémov praxe. Tento svoj pohľad na využitie teórie napokon preukázal aj v mimoriadne úspešnej aktivite v národohospodárskej politike, ako význačný hospodársky činiteľ. Už v rokoch 1926 – 1930 bol generálnym tajomníkom Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, 1930 – 1933 tajomníkom Zväzu slovenských bánk, 1932 – 1938 generálnym tajomníkom Národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi a 1932 – 1938 viceprezidentom Exportného ústavu v Prahe. Táto jeho činnosť ho už v predmníchovskej republike dostala do vlády, kde v roku 1938 pôsobil ako minister bez portefeuille vo vláde generála Syrového.
V apríli 1939 bol menovaný za guvernéra Slovenskej národnej banky. Aktívne presadzoval zachovanie čo najväčšej samostatnosti slovenskej hospodárskej politiky. Urobil závažné kroky v prospech Slovenského národného povstania v auguste 1944 (presunul platidlá do filiálok Slovenskej národnej banky v Ružomberku a Banskej Bystrici, ako šéf Najvyššieho úradu pre zásobovanie presunul v prospech povstania pohonné hmoty, rozdal obyvateľstvu zásoby na tri mesiace vopred), začo ho zatklo gestapo a bol odsúdený na smrť. Po oslobodení pomáhal pri ekonomickej obnove Slovenska. Odmietol spoluprácu s komunistickým režimom, bol krivo obvinený zo špionáže a velezrady a odsúdený, amnestovaný v roku 1960 a úplne rehabilitovaný až v roku 1969.
Dňa 3. januára 2001 udelil prezident Slovenskej republiky prof. Imrichovi Karvašovi štátne vyznamenanie SR Pribinov kríž I. triedy, In memoriam.


Dátum poslednej aktualizácie: 14. 6. 2022