Slovník

# A B C D E F G H I J K L M N O P R S T U V W X Y Z

C

Cenovo-mzdová špirála
Ak sa väčšej časti zamestnancov podarí vyjednať vyššie mzdy, rastúce mzdy zvýšia náklady zamestnávateľov a taktiež kúpnu silu zamestnancov. Zamestnávatelia môžu premietnuť rastúce mzdové náklady do cien a zvýšený dopyt zamestnancov tiež pomôže k rýchlejšiemu rastu cien. Rastúce ceny prinútia zamestnancov znova žiadať navýšenie mzdy, čím sa kruh uzatvorí.

D

Depozitná sadzba ECB
Ide o sadzbu, za ktorú si môžu protistrany uložiť hotovosť v centrálnej banke na jednodňovej báze. Táto sadzba obvykle predstavuje spodnú hranicu sadzieb na peňažnom trhu, pričom od roku 2014 do roku 2022 bola v negatívom pásme.

Dlhopis
Cenný papier, ktorý funguje na rovnakom princípe ako pôžička. Vláda alebo firma môže vydať dlhopis za účelom získania finančných zdrojov. Investori, ktorí dlhopis nakúpia, majú vďaka nemu právo na vrátenie pôžičky v budúcnosti. Dlhopis môžu buď držať a dostávať úroky (tzv. kupón), alebo ho môžu neskôr predať na sekundárnom trhu.

E

The ECB Survey of Monetary Analysts (SMA)
Prieskum zbiera informácie o očakávaniach účastníkov trhu ohľadom budúceho vývoja kľúčových menovo-politických parametrov, finančných trhových premenných a ekonomike. Uskutočňuje sa 8 krát za rok a jeho frekvencia je zosúladená so šesťtýždňovým cyklom menovo-politických zasadnutí Rady guvernérov ECB.

ESG rating
ESG rating kvalitatívne ohodnocuje emitenta cenného papiera z hľadiska uplatňovania ESG princípov v jeho spoločnosti. V súčasnosti existuje niekoľko desiatok poskytovateľov, ktorí ponúkajú ESG rating bezplatne alebo ako platenú službu. ESG ratingy od rôznych poskytovateľov pre toho istého emitenta sa môžu odlišovať z dôvodu využívania rozdielnej metodiky.

Eurosystém
Národné centrálne banky členských štátov eurozóny tvoria spolu s ECB tzv. Eurosystém. Jeho primárnym cieľom je udržiavanie cenovej stability prostredníctvom nástrojov menovej politiky. Medzi ďalšie úlohy Eurosystému patrí vykonávanie operácií so zahraničnými menami, správa rezerv členských štátov eurozóny, či zabezpečenie hladkého fungovania platobných systémov.

F

Forwardové sadzby
Forwardová úroková sadzba je úroková sadzba uplatniteľná na finančnú transakciu, ktorá sa uskutoční v budúcnosti. Forwardové sadzby sa počítajú zo spotových sadzieb, ktoré zasa predstavujú sadzbu od súčasnosti po istý okamih v budúcnosti. Tieto sadzby sa môžu vzťahovať na rôzne inštrumenty, napríklad na dlhopisy alebo swapové kontrakty.

Fragmentácia
Fragmentácia je situácia, pri ktorej výnosy vládnych dlhopisov krajín eurozóny rýchlo rastú v miere, ktorá nie je opodstatnená zmenami v očakávanom fiškálnom a ekonomickom vývoji v danej krajine.

H

HICP (harmonizovaný index spotrebiteľských cien)
V eurozóne sa inflácia spotrebiteľských cien meria pomocou harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices – HICP). Tento index zachytáva zmenu cien tovarov a služieb spotrebovávaných domácnosťami eurozóny. Pojem „harmonizovaný“ označuje skutočnosť, že všetky krajiny Európskej únie používajú rovnakú metodiku. To zaisťuje, že údaje za jednu krajinu je možné porovnávať s údajmi za inú krajinu.

I

Inflačný cieľ
Cieľom ECB je udržiavať infláciu na úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Udržiavať stabilné ceny znamená brániť výraznému rastu cien (inflácii) a zároveň ich dlhodobejšiemu poklesu (deflácii). Dlhšie obdobia nadmernej inflácie majú negatívny vplyv na stav hospodárstva. Stabilne nízka inflácia môže podporovať plynulé fungovanie ekonomiky v časoch, keď je potreba pružne reagovať na meniace sa podmienky. Občanom eurozóny zároveň zaručí, že peniaze, ktoré dnes majú v peňaženke, budú mať zajtra viac-menej rovnakú hodnotu ako dnes.

Inflačný swap s nulovým kupónom (EUR Inflation Swap Zero Coupon)
Inflačný swap je finančný nástroj, z ktorého sa dá vyjadriť očakávanie trhu v oblasti budúcej inflácie. Používa sa na presunutie inflačného rizika medzi zúčastnenými stranami. Pri inflačnom swape s nulovým kupónom sa uskutoční len jedna platba pri splatnosti, kde jedna strana platí fixnú úrokovú sadzbu z objemu, na ktorý sa swap vzťahuje, kým druhá strana platí pohyblivú úrokovú sadzbu, ktorá sa odvodí od inflačného indexu. V prípade 10-ročného swapu jeho sadzba predstavuje očakávanú infláciu v priebehu nasledujúcich 10-tich rokov.

Inflačná zero-coupon cap opcia (strop)
Tento finančný inštrument poskytuje poistenie voči istej úrovni inflácie v budúcnosti. Ak sa napríklad firma obáva, že nastane prudký rast cien, ktorý by ovplyvnil jej fungovanie, kúpi si tzv. inflačnú cap opciu. Tá jej na konci obdobia vyplatí rozdiel medzi skutočnou infláciou a vopred dohodnutou hranicou. Firma si tak efektívne vybaví strop (tzv. cap) na vývoj budúcej inflácie. Vyhne sa tak nákladom spojeným s neočakávaným nárastom cien. Suma, ktorú je firma za takéto poistenie ochotná zaplatiť, nám dáva informáciu o tom, akú pravdepodobnosť prisudzuje takejto udalosti. Čím vyššiu pravdepodobnosť jej prisudzuje, tým viac bude ochotná za poistenie voči tejto udalosti zaplatiť. Okrem cap opcií sú na trhu obchodované aj tzv. floor opcie, vďaka ktorým sa môžu trhoví aktéri poistiť napríklad voči deflácií.

Investičné rezervy
Investičné rezervy predstavujú zlato a finančné prostriedky v eurách a v cudzích menách, ktoré sú investované do povolených finančných nástrojov.

J

Jadrová inflácia
Celková inflácia bez rastu cien energií a potravín.

L

Likvidita v bankovom sektore
Likvidita sú prostriedky, ktoré vie banka okamžite použiť na vyplatenie svojich potrieb/záväzkov. Ide napríklad o situácie, keď banka potrebuje peniaze na vyplatenie vkladov klientov, ktorí si prídu vybrať svoje peniaze z banky, alebo keď potrebuje financovať bežné operácie, či pôžičky. Banka môže na získanie likvidity použiť hotovosť, ktorú má k dispozícii, predať svoje aktíva, alebo si požičať. Najlikvidnejšia forma je, keď má komerčná banka prostriedky na účtoch v centrálnej banke.

M

Menová swapová linka
Dohoda medzi dvoma centrálnymi bankami o výmene domácej za cudziu menu. Pri zhoršení podmienok na peňažných trhoch sa komerčným bankám sťažuje financovanie aktív naviazaných na cudzie meny. Keďže nemajú priamy prístup k centrálnej banke, ktorá takúto menu vydáva, môžu sa obrátiť na svoju centrálnu banku v prípade, že má uzatvorenú swapovú linku s bankou vydávajúcou cudziu menu. ECB uzatvorila swapové linky s viacerými centrálnymi bankami vo svete, najmä ako reakciu na globálnu finančnú krízu.

N

Nástroj na ochranu transmisie menovej politiky (Transmission Protection Instrument – TPI)
Nový nástroj ECB slúžiaci na prípadné potlačenie neopodstatneného, nesystematického vývoja na trhu predstavujúceho vážnu hrozbu pre prenos zmien úrokov ECB do klientskych sadzieb v celej eurozóne. Jednotnosť menovej politiky je základným predpokladom schopnosti ECB plniť svoj mandát – udržiavať cenovú stabilitu. Rozsah nákupov v rámci TPI závisí od závažnosti rizík ohrozujúcich transmisiu menovej politiky. Nákupy nie sú vopred obmedzené.

Neutrálna sadzba
Neutrálna úroková sadzba je krátkodobá úroková miera, pri ktorej sa ekonomika neprehrieva, ale ani nespomaľuje. Ide o rovnovážnu úrokovú mieru, ktorá je v podstate deliacou čiarou medzi utiahnutou a uvoľnenou menovou politikou, a preto môže informovať, ktorým smerom pôsobíme na ekonomiku a na infláciu. Je len teoretická, ale dá sa odhadnúť na základe analýzy rôznych ekonomických ukazovateľov.

O

OMT
Program nákupu dlhopisov vlád prijatý v septembri 2012 s cieľom zabezpečiť vhodný prenos a jednotnosť menovej politiky pre krajiny eurozóny. Nákupy v rámci tohto programu neboli nikdy realizované.

P

PEPP (núdzový pandemický program nákupov; Pandemic emergency purchase programme)
Išlo o dočasný program nákupu súkromných a vládnych cenných papierov, s cieľom zabezpečiť lacné a dostupné financovanie firiem a domácností pre všetky krajiny eurozóny. Kľúčom k tomu je, aby banky hotovosť získanú z predaja cenných papierov použili na nové úvery a investície. PEPP podporoval zotavovanie ekonomiky eurozóny z následkov pandémie COVID-19 a napĺňanie inflačného cieľa. Celkový rámec programu predstavoval 1 850 mld. €. Nákupy prebiehali do konca marca 2022.

Ponukový šok
Ponukový šok je neočakávaná zmena v ponuke produktov, alebo komodít, ktorá sa premieta do zmeny v ich cene. Môže byť pozitívny, t. j. keď ponuka vzrastie, alebo negatívny, keď ponuka poklesne. Pri nezmenenom dopyte sa negatívny ponukový šok prejaví v náraste ceny a naopak pri pozitívnom ponukovom šoku sa ceny znížia.

Prieskum bánk Bank Lending Survey (BLS)
Dotazník obsahuje odpovede približne 150 bánk a poskytuje informácie o úverových podmienkach v eurozóne. Pýta sa na minulý ale aj očakávaný vývoj podmienok úverovania a na príslušné faktory, ktoré tento vývoj ovplyvňujú. Prieskum obsahuje aj tzv. ad-hoc otázky, ktoré sa špecificky venujú aktuálnym otázkam a výzvam.

Produkčná medzera
Produkčná medzera je relatívnou odchýlkou súčasnej úrovne produkcie HDP v ekonomike od jej potenciálu. V rámci hospodárskeho cyklu sa striedajú obdobia kladnej (prehrievanie ekonomiky) a zápornej (podchladenie ekonomiky) produkčnej medzery. Negatívna produkčná medzera značí nevyužitý potenciál ekonomiky a je s ním spojený nízky rast cien, prípadne ich všeobecný pokles (deflácia).

Program nákupu aktív (APP)
Program nákupu aktív je odpoveďou ECB na prostredie dlhodobo nízkych úrokových sadzieb. ECB nakupuje rôzne druhy aktív (vládne dlhopisy, firemné dlhopisy, cenné papiere kryté aktívami) od začiatku októbra 2014. Dlhopisy, ktoré dosiahnu splatnosť, sú následne reinvestované. Tým sa miera podpory ekonomiky stabilizuje. Ak dlhopisy, ktorých platnosť končí, nie sú nahradené v portfóliu ECB novými, alebo ak ECB začne rozpredávať svoje portfólio, miera stimulu sa zníži.

Prostredie dlhodobo nízkych úrokových sadzieb (ang. Zero/Effective Lower Bound; ZLB/ELB)
Eurozóna sa v tomto prostredí nachádzala takmer 10 rokov približne od veľkej finančnej krízy. ECB po prvýkrát znížila úrokovú sadzbu do záporných hodnôt už v júni 2014. Nízke nominálne sadzby nie sú iba rozhodnutím centrálnych bánk, sú spôsobené aj dlhodobými trendami v ekonomike, ktoré tlačia rovnovážnu reálnu úrokovú mieru nadol. Faktormi tohto poklesu sú napríklad pomalší rast produktivity či starnutie populácie v rozvinutých ekonomikách.

R

Reálna úroková miera
Nominálna úroková miera nám udáva, koľko percent ročne zaplatíme z požičanej sumy, či zarobíme z investície. Ak rastú v ekonomike ceny, splátka hypotéky vo výške 400 € má dnes väčšiu hodnotu ako o rok, kedy budú ceny vyššie. Reálny úrok teda dostaneme odčítaním inflačných očakávaní od nominálneho úroku. Z tohto dôvodu je veľký rozdiel, či úrokové miery na vládny dlh rástli kvôli očakávanej inflácii alebo sú splátky naň reálne drahšie.

Riziko durácie/úrokové riziko
Cena dlhopisu klesá/stúpa v prípade rastu/poklesu úrokových sadzieb. Je to tak preto, že dlhopisy predstavujú prísľub fixných platieb v budúcnosti (kupónov) a tie majú nižšiu hodnotu v prípade, že sa konkurenčné aktíva úročia vyššou sadzbou. Ak investor, či banka, drží aktívum s fixnými platbami, hovoríme, že podstupuje tzv. úrokové riziko. Čím dlhšiu splatnosť má takéto aktívum, tým väčší pohyb na cene spôsobí daná zmena úrokovej sadzby, tým vyššie zvykne byť úrokové riziko.

Riziková a likviditná prirážka
Investori si môžu pýtať dodatočnú prirážku v prípade, že vnímajú neistotu ohľadom vývoja v budúcnosti. Vyššiu prirážku môže mať inštrument aj vtedy, keď sa na trhu príliš neobchoduje a investor môže mať problémy ho v budúcnosti predať a speňažiť. Oba dôvody môžu spôsobiť to, že sa nástroje ako napríklad inflačné swapy budú obchodovať za vyšší výnos, čo nadhodnotí odhadovanú infláciu oproti skutočnému odhadu investorov.

S

Sadzby ECB
Sadzba jednodňových sterilizačných operácií (DFR) predstavuje úrok, ktorý banky získavajú z jednodňových vkladov v centrálnej banke. Vďaka konkurencii na medzibankovom trhu vytvára dolnú hranicu medzibankových úrokových sadzieb, pretože banky nemajú dôvod si uložiť likviditu v inej banke, ak by im ponúkla menší úrok ako ten, ktorý majú garantovaný v ECB.  Sadzba jednodňových refinančných operácií (MLF) zas predstavuje úrok, za ktorý si banky môžu požičať jednodňovú likviditu z centrálnej banky. Vytvára hornú hranicu medzibankových úrokových sadzieb, pretože banky nemajú dôvod si požičať od inej banky, ak by im ponúkla vyšší úrok ako ten, za ktorý si môžu požičať likviditu od ECB. Posledná je sadzba hlavných refinančných operácií (MRO), za ktorú si komerčné banky požičiavajú prostriedky od ECB na dobu jedného týždňa. Jej hodnota sa nachádza medzi zvyšnými dvoma sadzbami.

Signalizácia budúceho nastavenia menovopolitických nástrojov (ang. forward guidance)
Predstavuje komunikáciu centrálnej banky ohľadom budúceho nastavenia kľúčových úrokových sadzieb alebo nákupu aktív. ECB viaže svoje budúce konanie na vývoj inflácie. Alternatívou by mohol byť vývoj nezamestnanosti, alebo aj konkrétny dátum. Transparentná a predvídateľná komunikácia centrálnej banky pomáha domácnostiam, firmám a investorom v rozhodnutiach a podporuje prenos opatrení menovej politiky do reálnej ekonomiky.

Stagflácia
Ide o situáciu, pri ktorej je slabý výkon ekonomiky sprevádzaný vysokou mierou inflácie.

Survey of Professional Forecasters (SPF)
Survey of Professional Forecasters (SPF) je štvrťročný prieskum ECB, ktorý obsahuje makroekonomické predpovede pre ekonomiku eurozóny. Je zameraný na očakávania ohľadom miery inflácie, ale aj rastu reálneho HDP a nezamestnanosti pre niekoľko horizontov od aktuálneho roku až po dlhodobejšie obdobie. Okrem bodových odhadov jednotlivých premenných sa pýta aj na mieru rizika a neistoty, ktorá je s týmito premennými spojená. Účastníkmi prieskumu sú odborníci z finančných alebo nefinančných inštitúcii so sídlom v Európskej únii.

T

TLTRO (cielené dlhodobejšie refinančné operácie; Targeted longer-term refinancing operations)
Neštandardný nástroj menovej politiky, pomocou ktorého ECB poskytuje komerčným bankám možnosť získať dlhodobé úvery. Objem a výhodnosť týchto úverov od ECB sa odvíja od množstva úverovania, ktoré banky poskytnú nefinančným spoločnostiam a domácnostiam. Vzniká tak motivácia pre banky navýšiť úverovanie. TLTRO dopĺňajú ostatné menovopolitické nástroje a posilňujú uvoľnené nastavenie menovej politiky. Uskutočnené boli už tri TLTRO série, pričom po prvýkrát sa tento nástroj využil už v roku 2014.

V

Vklady bánk v rámci Eurosystému
Banky a finančné inštitúcie si prebytočnú hotovosť môžu ukladať na svojich bežných účtoch v národnej centrálnej banke. Tá tak plní funkciu akejsi banky pre komerčné banky. Alternatívne si banky môžu ukladať hotovosť na tzv. jednodňové sterilizačné operácie. Výnimkou sú povinné minimálne rezervy a vklady v rámci dvojúrovňového úročenia nadbytočnej likvidity. Systém negatívnych sadzieb znižuje ziskovosť bánk, keďže musia za uložené prostriedky platiť namiesto toho, aby sa im úročili. Aby bolo pre banky výhodné žiadať o dodatočnú hotovosť z TLTRO III a požičiavať ekonomike, museli byť sadzby v rámci TLTRO III ešte atraktívnejšie, ako už aj tak záporné úroky na bežnom účte.