Inflácia

Čo na to Európska centrálna banka?

• Rada guvernérov ECB na júlovom zasadnutí ponechala úrokové sadzby bez zmeny. Depozitná sadzba tak zostáva na úrovni 2,25 %.
• Toto rozhodnutie neznamená koniec boja s infláciou a možnosť ďalšieho zvýšenia sadzieb na najbližšom menovopolitickom zasadaní v septembri zostáva otvorená. Ďalší postup bude závisieť od nových ekonomických údajov.
• ECB už reagovala na zrýchlenie inflácie súvisiace s rastom cien energií po vypuknutí konfliktu na Blízkom východe. V júni prvýkrát za takmer tri roky zvýšila úrokové sadzby o 0,25 percentného bodu.
• Odvtedy prišli priaznivejšie správy o inflácii aj ekonomickej aktivite. Zároveň sa však po obnovení konfliktu na Blízkom východe opäť zvýšila neistota a vzrástli ceny energií.
• Podľa prezidentky ECB Christine Lagarde sa drahšie energie zatiaľ naplno nepreliali do rastu miezd ani do cien ostatných tovarov a služieb. ECB však upozorňuje, že sa úplný dosah energetického šoku ešte len prejaví.
• Inflácia v eurozóne by mala podľa letnej prognózy ECB zostať nad dvojpercentným cieľom do prvého polroka 2027.

Čo je za rýchlejším rastom cien u nás doma?

• Aktuálne je najvýraznejším faktorom spomaľovania inflácie vývoj cien potravín, ktorý viac než vyvažuje inflačné tlaky vyplývajúce z drahších energií.

• V prvých mesiacoch tohto roka infláciu zvyšovali najmä dozvuky konsolidačných opatrení z roku 2025, ako zmeny DPH či zavedenie dane zo sladených nápojov.
• K nim sa pridali  vyššie regulované ceny energií pre domácnosti a neskôr aj zdraženie pohonných látok  v dôsledku konfliktu na Blízkom východe.
• Na druhej strane infláciu už od mája výrazne tlmí priaznivý vývoj cien potravín, do ktorých sa premieta nedávne prudké zlacnenie agrokomodít na európskych trhoch.
• Z mesačného pohľadu sa spotrebiteľské ceny v auguste v priemere nezmenili, predtým klesli dvakrát po sebe. V septembri však už očakávame mierne zrýchlenie inflácie, keďže vplyv lacnejších agrokomodít sa postupne vytratí. K rastu cien potravín môže prispieť aj slabšia úroda niektorých plodín a zvýšené náklady poľnohospodárov a výrobcov na energie. 
• Práve vplyv vyšších cien energií na infláciu sa môže prejavovať ešte dlho po ukončení konfliktu na Blízkom východe a upokojení situácie na svetových trhoch. Postupne sa môže prenášať do cien širšieho spektra tovarov a služieb a neskôr aj do regulovaných cien energií pre domácnosti.
• V letnej predikcii sme predpokladali priemernú infláciu v roku 2026 na úrovni 4,0 %. Po zohľadnení prekvapivého vývoja cien potravín však teraz očakávame, že dosiahne približne 3,6 %.
• V roku 2027 sa priemerný rast cien spomalí na 2,9 %, no o rok neskôr sa opäť zrýchli na 3,4 %, keďže vtedy už nepočítame s pokračovaním plošnej pomoci domácnostiam s cenami energií.