Výkladové usmernenia

Rozlišovanie označenia oprávnenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov v predmete podnikania (činnosti) podnikateľských subjektov.

Označenie oprávnenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov v predmete podnikania (činnosti) podnikateľských subjektov je potrebné rozlišovať od označenia voľnej živnosti zapísanej v predmete podnikania (činnosti) podnikateľského subjektu v obchodnom registri ako: „poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt“.

Voľná živnosť zapísaná v predmete podnikania (činnosti) podnikateľského subjektu v obchodnom registri ako: „poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt“ a prípadné ekvivalenty tohto pomenovania predmetu podnikania neoprávňujú podnikateľa na poskytovanie spotrebiteľských úverov, na ktoré sa vyžaduje povolenie pre veriteľa, ani takých iných úverov a pôžičiek spotrebiteľom, na ktoré sa vyžaduje povolenie pre iného veriteľa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

Poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na základe povolenia vydaného NBS je v označení predmetu činnosti podnikateľského subjektu v obchodnom registri uvedené takto:

a) „poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov“ (veriteľ s povolením na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch),

b) „poskytovanie spotrebiteľských úverov v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov“ (veriteľ s povolením na poskytovanie spotrebiteľských úverov v obmedzenom rozsahu poskytovania podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch),

c) „poskytovanie iných úverov a pôžičiek spotrebiteľom iným veriteľom“ alebo „poskytovanie úverov a pôžičiek spotrebiteľom na základe povolenia NBS“ (iný veriteľ podľa § 24 zákona o spotrebiteľských úveroch).

Členom dozornej rady môže byť v súlade s § 200 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), len fyzická osoba. Člen dozornej rady nesmie byť zároveň členom predstavenstva, prokuristom alebo osobou oprávnenou podľa zápisu v obchodnom registri konať v mene spoločnosti. Členom dozornej rady voleným zamestnancami môže byť len ten, kto je v pracovnom pomere so spoločnosťou; to neplatí, ak osobitné predpisy vyžadujú osobitné predpoklady na výkon funkcie člena dozornej rady.

Obchodný zákonník vymedzuje konkrétne funkcie, pri výkone ktorých dochádza ku konfliktu, ak sa súčasne vykonávajú s funkciou člena dozornej rady. V zásade platí, že pri výkone viacerých funkcií v spoločnosti, nesmie dochádzať ku kumulácii kontrolovanej a kontrolnej funkcie u jednej osoby. Funkcia člena dozornej rady je kontrolnou funkciou. Vedúci vnútornej kontroly, vykonáva činnosť v zamestnaneckom pomere. NBS zastáva názor, že v prípade súbehu funkcie člena dozornej rady a vedúceho vnútornej kontroly je priamo zakotvený konflikt záujmov vyplývajúci z pôsobnosti dozornej rady ako najvyššieho kontrolného orgánu veriteľa a útvaru zodpovedného za výkon vnútornej kontroly, vrátane vedúceho vnútornej kontroly, ako podriadeného kontrolného orgánu veriteľa zabezpečujúceho vnútornú kontrolu veriteľa t. j. kontrolu riadneho a zákonného vykonávania vnútorných procesov jednotlivých organizačných útvarov nastavených spoločnosťou a oboznamujúceho dozornú radu s jeho činnosťou za účelom jej schválenia. Pri súbežnom vykonávaní funkcie člena dozornej rady a funkcie vedúceho vnútornej kontroly, by osoba v pozícii člena dozornej rady mala postavenie kontrolujúcej osoby a ako vedúci vnútornej kontroly by mala postavenie kontrolovanej osoby. V takom prípade by reálne nebolo možné vylúčiť konflikt záujmov. Na základe doterajšej praxe NBS preto zastáva názor, že nie je vhodné, aby vedúci vnútornej kontroly bol zároveň členom dozornej rady, z dôvodu zachovania jednoznačnej nezávislosti a nestrannosti vedúceho vnútornej kontroly.

NBS k uvedenému dopĺňa, že otázka posúdenia možného konfliktu záujmov podľa ustanovení Obchodného zákonníka nie je v pôsobnosti NBS, avšak súčasťou podmienok povolenia na výkon činnosti veriteľa podľa  § 20a ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), je zamedzenie konfliktu záujmov v organizačnej štruktúre spoločnosti, do ktorej spadá aj vzťah jednotlivých útvarov k predstavenstvu a dozornej rade.

Do kompetencie NBS tiež spadá posúdenie odbornej spôsobilosti, bezúhonnosti a dôveryhodnosti fyzickej osoby, ktorá je navrhovaná za člena štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, vedúceho útvaru vnútornej kontroly, vedúceho zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly a vedúceho organizačnej zložky žiadateľa podľa § 20a ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch. V prípade zmeny skutočností rozhodujúcich pre udelenie  povolania, je v zmysle § 20 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch potrebné ich oznamovať NBS bez zbytočného odkladu (napr. zmena stanov, organizačnej štruktúry, obchodno-finančného plánu).

Zabezpečenie výkonu vnútornej kontroly veriteľa delegovaním na tretiu osobu

Usmernenie NBS vychádza z doterajšej dohľadovej praxe a interpretácie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), keďže výslovná zákonná úprava outsourcingu, neexistuje.

Pri posudzovaní tejto otázky NBS vychádza z nasledovných predpokladov:

1. platná právna úprava nestanovuje obmedzenia pre delegovanie (outsourcing) niektorých činností, no zároveň ani nestanovuje žiadne pravidlá pre delegovanie;
2. žiadatelia o povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov (v obmedzenom alebo neobmedzenom rozsahu) využívajú delegovanie v rôznej miere, najmä v závislosti od príslušnosti do určitej skupiny s úzkymi väzbami, v ktorej sú  takéto vzťahy vybudované;
3. subjekty vykonávajú/majú záujem o výkon delegovaných činností (čiastočne alebo úplne) za predpokladu, že v organizačnej štruktúre veriteľa je zahrnutá osoba zodpovedná za danú činnosť (štatutárny orgán/jeho člen, vedúci zamestnanec, zamestnanec).

NBS v rámci svojej dohľadovej praxe vymedzila tri základné okruhy, ktoré sú predmetom delegovania tak, ako to vyplynulo z rokovaní so žiadateľmi o povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov:

1. systém poskytovania spotrebiteľských úverov,
2. systém posúdenia schopnosti splácať spotrebiteľský úver,
3. vybavovanie reklamácií.

V zmysle § 20 ods. 5 druhej vety zákona o spotrebiteľských úveroch, je povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery neprevoditeľné na inú fyzickú osobu alebo na inú právnickú osobu a neprechádza na právneho nástupcu. Pri posudzovaní delegovania činností je preto nutné zohľadniť, či predmetom delegovania sú činnosti, ktoré tvoria samotnú podstatu povoľovaných činností (ďalej len „kľúčové činnosti“). Podľa názoru NBS ide najmä o činnosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch subsumuje pod odbornú starostlivosť veriteľa.                                                     

NBS zastáva názor, že:

1. činnosti, ktoré nemožno posudzovať ako kľúčové činnosti, napr. poskytnutie odborného poradenstva, odborné vzdelávanie zamestnancov, podporné služby v oblasti účtovníctva, informačných technológií a dodávky štandardných tovarov a služieb, je možné delegovať pri zachovaní všeobecných pravidiel obozretného podnikania, ošetrenia prípadných rizík a ochrany dôverných údajov (najmä kategórie osobných údajov),
2. kľúčové činnosti nie je možné delegovať na tretiu osobu takým spôsobom, aby veriteľ preniesol zodpovednosť za ich vykonávanie na tretiu osobu. Zároveň sa veriteľ nemôže zbaviť rozhodovacej právomoci. Všetky delegované činnosti a ich obsah musí veriteľ náležite preukázať orgánu dohľadu v prípade výkonu dohľadu.

Veriteľ by teda v rámci výkonu svojej činnosti mal zadefinovať funkcie, ktoré považuje za kľúčové, najmä s ohľadom na to, či by ich zlyhanie alebo chyba ich vykonávania podstatne zhoršila súlad s podmienkami povolenia, finančnú výkonnosť, dobrý stav alebo kontinuitu poskytovaných služieb a činností.

Zlyhanie v poskytovaní outsourcovanej funkcie alebo neprimerané poskytovanie outsourcovanej funkcie nesmie mať nepriaznivý vplyv na prevádzkovú kontinuitu obchodnej činnosti, na ktorú vydala NBS povolenie alebo vplyv na zásadnú funkciu veriteľa. Zverenie výkonu funkcií nemôže mať za následok outsourcovanie povinností riadiaceho orgánu veriteľa. Veriteľ je naďalej plne zodpovedný a braný na zodpovednosť za dodržiavanie všetkých svojich regulačných povinností vrátane schopnosti dohliadať nad zverením výkonu funkcií. Veriteľ musí mať primeranú spôsobilosť a dostatočné a náležite kvalifikované zdroje na zabezpečenie náležitého riadenia mechanizmov outsourcingu a dohľadu nad nimi.

Veriteľ je povinný zabezpečiť, aby delegovanie činnosti na tretiu osobu nenarušilo účinnosť  vnútorného kontrolného systému, to znamená, že povinnou náležitosťou zmluvy o delegovaní musí byť umožnenie vykonania kontroly u tretej osoby útvarom vnútornej kontroly veriteľa, veriteľ je tiež povinný zabezpečiť, aby delegovanie činnosti na tretiu osobu nenarušilo výkon dohľadu Národnou bankou Slovenska.

Ochrana osobných údajov pri delegovaní činností patrí do pôsobnosti Úradu na ochranu osobných údajov. NBS považuje za nevyhnutné, aby veriteľ venoval otázke ochrany údajov náležitú pozornosť a postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Delegovanie funkcie vedúceho útvaru vnútornej kontroly, resp. vedúceho zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly na externý subjekt, resp. advokátsku kanceláriu

Podľa § 20a ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, je povinný v rámci svojej organizačnej štruktúry vytvoriť samostatný nezávislý útvar zodpovedný za výkon vnútornej kontroly. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) môže namiesto vytvorenia útvaru vnútornej kontroly určiť vedúceho zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly, ak to je primerané povahe, rozsahu a zložitosti jeho predmetu činnosti a rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov a ak preukázateľne prijal účinné stratégie a postupy podľa odseku 8 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Vyššie citované ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch ukladá veriteľovi povinnosť vytvoriť v rámci organizačnej štruktúry samostatný a nezávislý útvar zodpovedný za výkon vnútornej kontroly. Takýto útvar bude mať svojho vedúceho, t. j. osobu v zamestnaneckom pomere, kde pracovaná náplň bude reflektovať jeho pracovnú činnosť. Požiadavka na veľkosť útvaru vnútornej kontroly veriteľa nie je ustanovená zákonom. NBS pri hodnotení toho, či je táto funkcia riadne zabezpečená veriteľom zohľadňuje obchodný plán spoločnosti a rozsah obchodnej činnosti – poskytovanie spotrebiteľských úverov. Keďže licencia má nevýhradný charakter (spoločnosť môže vykonávať aj inú podnikateľskú činnosť) a tiež s ohľadom na to, že pod licenciou veriteľa vykonávajú svoje činnosti aj inkasné spoločnosti zamerané na vymáhanie pohľadávok, je vždy vecou konkrétneho posúdenia zo strany NBS, aký veľký má byť útvar vnútornej kontroly. Zákon o spotrebiteľských úveroch zároveň veriteľovi umožňuje namiesto vytvorenia útvaru vnútornej kontroly určiť vedúceho zamestnanca, zodpovedného za výkon vnútornej kontroly. V takom prípade pôjde tiež o osobu v zamestnaneckom pomere, ktorého pracovná náplň bude reflektovať jeho pracovnú činnosť. Uvedený názor je podporený aj Metodickým usmernením Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska z 30. januára 2017 č. 1/2017 k podávaniu žiadosti o udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek spotrebiteľom.

S poukazom na uvedené, nemôže byť za súčasnej právnej úpravy vedúcim útvaru vnútornej kontroly, resp. vedúcim zamestnancom zodpovedným za výkon vnútornej kontroly externý subjekt, resp. advokátska kancelária, môže ním byť iba fyzická osoba v postavení zamestnanca. Zároveň táto osoba musí spĺňať zákonom stanovené predpoklady bezúhonnosti, odbornosti a dôveryhodnosti, ktoré Národná banka Slovenska posudzuje pri udeľovaní povolenia a udeľovaní predchádzajúceho súhlasu. V prípade, že veriteľ určí vedúceho zamestnanca, zodpovedného za výkon vnútornej kontroly, táto osoba bude za výkon vnútornej kontroly zodpovedať, zákon jej ale neukladá povinnosť vnútornú kontrolu aj vykonávať. Výkon tejto činnosti môže byť v takomto prípade outsourcovaný za podmienky dodržania zákonom stanovených predpokladov výkonu vnútornej kontroly podľa § 20a ods. 7 a 8 zákona o spotrebiteľských úveroch. Veriteľ je v takomto prípade povinný zabezpečiť, aby:

• delegovanie činnosti na tretiu osobu nenarušilo účinnosť  stratégií a postupov vnútorného kontrolného systému,
• výkon delegovanej činnosti podliehal priebežnej a komplexnej kontrole kvality poskytnutej služby, za ktorú v zmysle vyššie uvedeného zodpovedá vedúci zamestnanec zodpovedný za výkon vnútornej kontroly,
• delegovanie činnosti na tretiu osobu nenarušilo výkon dohľadu Národnou bankou Slovenska,
• nebola narušená ochrana osobných údajov pri delegovaní činností a povinnosti veriteľa v zmysle osobitných právnych predpisov. 

Aktuálne platná právna úprava:

Právna úprava obsiahnutá v § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) stanovuje generálny zákaz prevodu a prechodu pohľadávky na tretiu osobu. Následne ustanovuje výnimky z tohto zákazu:

• prvá výnimka (§ 17 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch) pozitívne vymedzuje subjekty, na ktoré sa zákaz nevzťahuje. Ide o prechod alebo postúpenie pohľadávky z veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery podľa zákona o spotrebiteľských úveroch alebo osobitného predpisu (zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, tiež prechod alebo postúpenie pohľadávky z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľské úvery na blízku osobu spotrebiteľa, na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa. Výnimka sa teda týka 2 licencovaných subjektov, resp. blízkych osôb spotrebiteľa a zároveň musí ísť o splatnú pohľadávku, pričom veriteľ oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery podľa zákona o spotrebiteľských úveroch alebo osobitného predpisu (zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), je vždy v postavení osoby, z ktorej pohľadávky prechádzajú, resp. ich prevádza na inú osobu;
• druhá výnimka so zákazu (§ 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch) sa týka skupiny pohľadávok, ktoré spadajú pod právny režim výslovne uvedených v osobitných predpisoch, upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu (zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácii na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) alebo upravujúcich konkurzné konanie (zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov);
• tretia výnimka zo zákazu (§ 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch) je koncipovaná tak, že sa týka výlučne právneho režimu prechodu pohľadávok medzi finančnými inštitúciami podľa § 20a ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré sú oprávnené poskytovať spotrebiteľské úvery, na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.
• štvrtá výnimka zo zákazu (§ 17 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch)  je výnimkou zo zákazu prevodu práv veriteľa podľa § 17 ods. 1 až 4  zákona o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s nesplácaným úverom poskytnutým výlučne úverovou inštitúciou na základe zmluvy o úvere alebo na prevod samotnej zmluvy o úvere vzťahujúcej sa na nesplácaný úver podľa zákona č. 106/2024 Z. z. o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správcoch úverov“).

Pohľadávku možno postúpiť v súlade s § 524 Občianskeho zákonníka iba písomnou zmluvou. Postúpenie pohľadávky spočíva v zmene veriteľa, kedy nový veriteľ vstúpi do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom a preberie pohľadávku pôvodného veriteľa. Právnym titulom nadobudnutia pohľadávky, postúpenia prevodom je predovšetkým kúpna zmluva, darovacia zmluva a zámenná zmluva.

Prechodom sa má na mysli predovšetkým prechod v súvislosti s dedením a prechodom práv v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností a pri zmene ich právnej formy.

Výnimka podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch vo vzťahu k úverovým portfóliám, ktoré prechádzajú z veriteľa, resp. na veriteľa  

Tretia výnimka podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, umožňuje výlučne prechod pohľadávok medzi finančnými inštitúciami podľa § 20a ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré sú oprávnené poskytovať spotrebiteľské úvery, na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska. 

Podľa § 20a ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, finančnou inštitúciou sa na účely tohto zákona rozumie banka, obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, zaisťovňa, centrálny depozitár cenných papierov, burza cenných papierov, správcovská spoločnosť, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, inštitúcia elektronických peňazí, platobná inštitúcia a subjekty so sídlom alebo s ústredím mimo územia Slovenskej republiky s obdobným predmetom činnosti vrátane ich pobočiek umiestnených na území Slovenskej republiky.

Podľa súčasne platnej právnej úpravy veriteľ nespadá do okruhu subjektov vymedzených v § 20a  ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré sú finančnou inštitúciou a sú oprávnené poskytovať spotrebiteľské úvery.

Podľa § 17 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. decembra 2016, ustanovenie odseku 1 neplatí, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu, upravujúcich konkurzné konanie, alebo ide o prechod pohľadávky z banky, pobočky zahraničnej banky alebo finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, na banku, pobočku zahraničnej banky alebo finančnú inštitúciu podľa osobitného predpisu, s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska.

Pojem finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu v zmysle § 17 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. decembra 2016  prostredníctvom poznámky v legislatívnom texte pod poradovým č. 6 odkazoval príkladmo na  napr.  § 2 ods. 1, 5 a 8 a § 5 písm. a b) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, čl. 4 ods. 1 bod 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27. 6. 2013). Hoci § 17 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. decembra 2016 výslovne neobsahoval pojem veriteľ, pojem finančnej inštitúcie bol príkladným odkazom na osobitné právne predpisy definovaný veľmi široko s tým, že sa pod pojmom finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu rozumel aj veriteľ oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery na  základe povolenia podľa § 20 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere, ktorí nie sú úverovou inštitúciou ani investičnou spoločnosťou (ďalej len „veriteľ“). Uvedený extenzívny výkladový prístup bol prípustný aj s ohľadom na splnenie  ďalšej podmienky podľa § 17 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. decembra 2016, a to udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska s takýmto prechodom pohľadávok zo spotrebiteľských úverov.

Novelou zákona o spotrebiteľských úveroch účinnou od 1. januára 2017 prostredníctvom zákona č. 299/2016 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“) sa podľa článku I bod 21 novely zmenili ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. januára 2017 spôsobom, že v novom odseku 3  § 17 sa zúžil okruh subjektov, na ktoré sa táto výnimka vzťahuje, a to odkazom na pojem finančnej inštitúcie podľa  § 20a ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch. V ustanovení § 20a ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, je ako finančná inštitúcia zadefinovaný uzatvorený okruh  subjektov, ktorý je užší ako ten, z ktorého sa vychádzalo v čase ustanovenia pôvodnej výnimky podľa § 17 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. decembra 2016 s tým, že podmienka udelenia predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska zostala zachovaná aj v § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa osobitnej časti dôvodovej správy k novele, bolo dôvodom predmetnej zmeny zosúladenie pojmu finančná inštitúcia. Išlo teda o technickú úpravu, ktorej zámerom nebola zmena obsahu tejto právnej normy.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tak minulá, ako aj súčasná právna úprava stanovuje v § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch výnimku z generálneho zákazu prechodu nesplatnej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru medzi regulovanými subjektmi, nad ktorými Národná banka Slovenska vykonáva dohľad v rámci dohľadu nad finančným trhom za podmienky udelenia predchádzajúceho súhlasu (ďalej len „výnimka z generálneho zákazu prechodu nesplatenej pohľadávky“). Medzi tieto subjekty v súlade s § 1 ods. 3 písm. a) zákona o dohľade nepochybne patrí aj veriteľ, na ktorého sa výnimka z generálneho zákazu prechodu nesplatenej pohľadávky účinná do 30. decembra 2016 vzťahovala. Podľa súčasne platnej právnej úpravy ale veriteľ nespadá do okruhu subjektov vymedzených v § 20a  ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré sú finančnou inštitúciou a sú oprávnené poskytovať spotrebiteľské úvery.

Dôsledkom vynechania veriteľov z okruhu subjektov vymedzených v § 20a ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, je bezdôvodná diferenciácia, ktorá vytvára priestor na odlišné posudzovanie regulovaných subjektov, nad ktorými Národná banka Slovenska vykonáva dohľad v rámci dohľadu nad finančným trhom. Uvedené je v rozpore s princípom rovnosti a princípom (hodnotovej) bezrozportnosti právneho poriadku. 

NBS preto použitím vyššie uvedeného teleologického výkladu § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch ustálila výklad predmetného ustanovenia, ktorý bez rozporu s dôvodovou správou k právnej úprave účinnej od 1. januára 2017, vychádza z pôvodného znenia zákona o spotrebiteľských úveroch účinného do 31. decembra 2016. V súlade s princípom bezrozpornosti, NBS analogicky aplikuje výnimku ustanovenú v § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch aj na prechod portfólia úverov z veriteľa, resp. na veriteľa, keďže sa teleológia tohto ustanovenia vzťahuje aj na veriteľov, ktorí nespadajú do okruhu subjektov vymedzených v § 20a ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch.      

Výnimka podľa § 17 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch

Táto výnimka vylučuje uplatnenie právnej úpravy prevodu práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 17 ods. 1 až 4 v prípade, že ide o prevod práv veriteľa v súvislosti s nesplácaným úverom poskytnutým úverovou inštitúciou na základe zmluvy o úvere alebo samotnú zmluvu o úvere vzťahujúcu sa na nesplácaný úver, podľa zákona o správcoch úverov. V súvislosti s úpravou  tejto výnimky boli novelizované aj príslušné ustanovenia zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Činnosť vnútornej kontroly považuje NBS za jednu z kľúčových činností veriteľa. Vedúci útvaru vnútornej kontroly veriteľa – teda osoba, na ktorú NBS udeľuje predchádzajúci súhlas – musí mať pracovnoprávny vzťah k veriteľovi. Táto osoba je zodpovedná za výkon vnútornej kontroly veriteľa a nesie zodpovednosť za riadny výkon tejto činnosti aj v podobe osobnej administratívnej zodpovednosti (§ 23 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Niektoré úkony pri výkone vnútornej kontroly môžu byť zabezpečené na základe outsourcingovej zmluvy napríklad materskou spoločnosťou, uvedené však nesmie narušiť riadny výkon tejto činnosti, zodpovednosť veriteľa a vedúceho útvaru vnútornej kontroly za výkon činnosti ani riadne plnenie povinností veriteľa pri výkone dohľadu zo strany NBS.

Požiadavka na veľkosť útvaru vnútornej kontroly veriteľa nie je ustanovená zákonom. NBS pri hodnotení toho, či je táto funkcia riadne zabezpečená veriteľom zohľadňuje obchodný plán spoločnosti a rozsah obchodnej činnosti – poskytovanie spotrebiteľských úverov. Keďže licencia má nevýhradný charakter (spoločnosť môže vykonávať aj inú podnikateľskú činnosť) a tiež s ohľadom na to, že pod licenciou veriteľa vykonávajú svoje činnosti aj inkasné spoločnosti zamerané na vymáhanie pohľadávok, je vždy vecou konkrétneho, individuálneho posúdenia zo strany NBS ako má byť útvar vnútornej kontroly personálne dimenzovaný.

Vždy však musí u veriteľa existovať vedúci útvaru vnútornej kontroly, alebo vedúci zamestnanec zodpovedný za výkon vnútornej kontroly. Uvedené sa posudzuje buď pri rozhodovaní o povolení na výkon činnosti alebo pri oznámení veriteľa ohľadom podstatnej zmeny podmienok, za ktorých bolo vydané povolenie.