Rizikovo-orientovaný prístup

Risk Based Approach (RBA)

Prístup založený na riziku, teda rizikovo-orientovaný prístup je základným pilierom efektívneho fungovania celého AML/CFT systému. Tento prístup znamená, že krajiny, orgány dohľadu a dohliadané subjekty identifikujú, vyhodnotia a pochopia riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorému sú vystavené a prijmú príslušné zmierňujúce opatrenia, ktoré sú primerané úrovni identifikovaných rizík.

Ak krajiny, príslušné orgány a aj subjekty identifikujú nižšie riziká, môžu sa rozhodnúť prijať zjednodušené („slabšie“) opatrenia a naopak, ak identifikujú vyššie riziká, musia prijať zvýšené („silnejšie“) opatrenia. Opatrenia prijaté  k identifikovaným rizikám by vždy mali byť primerané. Princíp primeranosti je hlavným prvkom pre účinné a efektívne zmierňovanie ML/TF rizík.

Táto flexibilita umožňuje efektívnejšie využitie zdrojov, pretože dohliadané subjekty, krajiny a orgány dohľadu môžu rozhodnúť o najefektívnejšom spôsobe zmiernenia rizík, ktoré identifikovali v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. Umožňuje im to efektívne vynakladať svoje zdroje (materiálne, personálne, technické, časové a pod.) a prijať zvýšené opatrenia v situáciách, keď sú riziká vyššie a na druhej strane uplatňovať zjednodušené opatrenia, keď sú riziká nižšie.

NBS zohľadňuje pri zaradení dohliadaných subjektov do jednotlivých kategórií rizík najmä tieto rizikové faktory:

1. veľkosť dohliadaného subjektu (podiel na trhu, podiel pročet klientov),
2. vlastnícka štruktúra dohliadaného subjektu (či je dohliadaný subjekt cezhraničná alebo domáca inštitúcia, materská spoločnosť, dcérska spoločnosť, pobočka alebo iný typ organizačnej zložky),
3. odbornosť a bezúhonnosť členov vrcholového manažmentu,
4. geografická oblasť obchodnej činnosti (predovšetkým ak je vykonávaná vo vysokorizikových tretích krajinách),
5. celková hodnota/veľkosť produktov (vrátane produktov využívajúcich hotovosť, objem cezhraničných obchodov),
6. použitie distribučných kanálov (interná sieť, sieť finančných sprostredkovateľov),
7. efektívnosť útvaru Compliance a činnosti vnútorného auditu v dohliadanom subjekte (vrátane účinnosti sledovania a ohlasovania neobvyklých obchodných operácií (NOO),
8. odbornosť a bezúhonnosť zamestnancov dohliadaného subjektu a vedomosti zamestnancov o opatreniach v oblasti AML/CFT (posudzovanie vhodnosti zamestnancov, vzdelávanie v oblasti AML/CFT),
9. profil klientskej základne (rizikové kategórie klientov, druhy starostlivosti, štatistiky obchodov klientov a iné),
10. iné rizikové faktory (napr. dĺžka výkonu obchodnej činnosti, likvidita a solventnosť).

Uplatňovanie rizikovo-orientovaného prístupu nie je možné vnímať ako jednorazový proces,  ale je to kontinuálny proces, ktorého dôležitou súčasťou je aj priebežný monitoring a prehodnocovanie existujúcich rizík s cieľom identifikovať nové, resp. novovznikajúce riziká, ku ktorým je opäť potrebné prijať primerané opatrenia.

Schematické znázornenie aplikovania rizikovo-orientovaného prístupu