Pilier II - Kvalitatívne požiadavky

Aj keď smernica Solventnosť II (transponovaná najmä do zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o poisťovníctve“)) a na ňu nadväzujúce delegované nariadenie Komisie 2015/35 z 10. októbra 2014 , ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (ďalej len „Delegované nariadenie“) nestanovuje explicitne lehotu na uchovávanie použitých údajov, v článkoch 19 až 21 Delegovaného nariadenia týkajúcich sa požiadaviek na úplnosť údajov na výpočet technických rezerv uvádza:

Čl. 19 ods. 1:

„Údaje použité pri výpočte technických rezerv sa považujú za úplné… len v prípade, keď sú splnené všetky tieto podmienky

1. údaje zahŕňajú dostatočné historické informácie na posúdenie charakteristík podkladových rizík a na identifikovanie trendov rizík,
2. údaje sú dostupné pre každú z príslušných homogénnych rizikových skupín použitých pri výpočte technických rezerv a z výpočtu technických rezerv nie sú bez zdôvodnenia vylúčené žiadne relevantné údaje“

Čl. 20 in fine:

„…Pred tým, než sa vykonajú úpravy údajov na odstránenie ich nedostatkov, sa údaje musia vhodným spôsobom zaznamenať a uchovávať.“

Čl. 21 písm. a):

„Keď poisťovne a zaisťovne nemajú dostatok údajov vhodnej kvality na to, aby uplatnili spoľahlivú poistno-matematickú metódu, na výpočet najlepšieho odhadu môžu použiť primerané aproximácie za predpokladu splnenia všetkých týchto požiadaviek:

1. nedostatok údajov nespôsobili nevhodné interné procesy a postupy zberu, uchovávania alebo validácie údajov používaných na oceňovanie technických rezerv;“

Z uvedeného tak vyplýva, že spôsob a doba uchovávania predmetných údajov je aktuálne ponechaná na samotné poisťovne/zaisťovne a ich interné procesy a postupy. Vzhľadom na všeobecnú požiadavku na kvalitu údajov je najmä v záujme poisťovní/zaisťovní, aby bola doba uchovávania predmetných údajov dostatočná a umožňovala im tak spätnú kontrolu. Na základe uvedeného je tak Národná banka Slovenska toho názoru, že doba uchovávania týchto údajov by nemala byť kratšia ako 10 rokov od ich použitia na daný výpočet.  

Nezávisle od vyššie uvedeného je potrebné zohľadniť aj zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ktorý odkazuje aj Zákon o poisťovníctve – pozri odkaz 52) k § 78 ods. 3.

(Zverejnené pred 9.9.2024)

Odborná spôsobilosť osôb, ktoré sú zodpovedné za výkon aktuárskej funkcie, sa vykonáva podľa ods. 1 § 24 a ods. 2 § 29 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Osoby, ktoré sú zodpovedné za výkon aktuárskej funkcie, majú po celý čas primeranú odbornú spôsobilosť, a to vedomosti a skúsenosti, ktoré im umožnia spoľahlivý a obozretný výkon funkcie. Poisťovňa je povinná zabezpečiť, že tieto osoby majú znalosti v oblasti aktuárskej a finančnej matematiky primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne a sú schopné preukázať, že majú primerané skúsenosti zodpovedajúce platným profesijným pravidlám v oblasti aktuárskej a finančnej matematiky.

Poisťovňa pri vyhodnocovaní odbornej spôsobilosti aktuárskej funkcie zohľadní riziká vykonávanej činnosti ako i skúsenosti a prax týchto osôb zadopovedajúce profesijným pravidlám.

Medzinárodné štandardy akuárskej praxe sú príjímané dvoma organizáciami, a to Medzinárodnou aktuárskou asociáciou (ďalej len „IAA“) a Európskou aktuárskou asociáciou (ďalej len „AAE“). Na Slovensku prijíma a schvaľuje štandardy aktuárskej praxe Slovenská spoločnosť aktuárv (ďalej len „SSA“), ktorá je členom oboch spomínaných medzinárodných organizácií.

IAA vydáva medzinárodné štandardy aktuárskej praxe známe ako ISAP a AAE vydáva európske štandardy aktuárskej praxe známe ako ESAP. SSA vydáva povinné štandardy, odborné smernice, odporúčanie a požiadavky na vzdelanie a vedomosti stanovuje v Sylaboch aktuárskeho vzdelávania. Hoci tieto profesné štandardy nie sú pre osoby, ktoré sú zodpovedné za výkon aktuárskej funkcie, priamo záväzné, Národná banka Slovenska odporúča ich dodržiavanie pre účely preukázania odbornej spôsobilosti týchto osôb, a to primeraného vzdelania, vedomostí a praxe.

Pri vyhodnocovaní primeraných vedomostí, bude Národná banka Sloveska posudzovať nasledovné vzdelanie a školenia:
a) vysokoškolský titul v príslušnej oblasti, a to aktuárstvo (poistná matematika), prírodné vedy a matematika,
b) špecifické alebo postgraduálne štúdium v oblasti aktuárstva alebo finančnej matematiky,
c) vyhodnotenie vzdelania a vedomostí pre účely členstva v členskej organizácii IAA alebo AAE.

Národná banka Slovenska bude venovať osobitnú pozornosť trvalej spôsobilosti osoby zodpovednej za výkon aktuárskej funkcie najmä v prípadoch, v ktorých by výpočet technických rezerv mohol podliehať významným zmenám. Napríklad ak:
a) Poisťovňa nedisponuje dostatočnými historickými údajmi o rizikách, ktoré upisuje.
b) Dochádza k prevodu poistného kmeňa alebo zlúčeniu.
c) Ak poisťovňa začne poskytovať poisťovacie služby v inej krajine.

V súčasnosti SSA prijala nasledovné profesné štandardy aktuárskej praxe:

• Odborná smernica SSA č. 1 – Test primeranosti technických rezerv v životnom poistení.
• Odborná smernica SSA č. 2 – Test primeranosti technických rezerv v neživotnom poistení.
• Povinný štandard SSA č. 1 – Všeobecné aktuárske postupy.
• Povinný štandard SSA č. 2 – Finančná analýza schém dôchodkového zabezpečenia.
• Povinný štandard SSA č. 3 – Aktuárska prax vo vzťahu k IAS 19 Zamestnanecké požitky.
• Povinný štandard SSA č. 4 – Správa aktuárskej funkcie podľa smernice 2009/138/ES.
• Povinný štandard SSA č. 5 – Aktuárska prax vo vzťahu k Procesu ORSA podľa smernice 2009/138/ES.

(Zverejnené pred 7.4.2016)

Je účelné si najprv zadefinovať, na ktoré osoby sa vzťahujú požiadavky pre odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť (§ 24 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov). V zásade to budú 2 okruhy osôb.
Prvým bude v zmysle nášho právneho poriadku okruh zahŕňajúci osoby, ktoré skutočne riadia poisťovňu a to sú členovia štatutárneho orgánu a relevantní vedúci zamestnanci.
Druhý okruh osôb, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na odbornosť a dôveryhodnosť, zahŕňa osoby, ktoré zabezpečujú výkon 4 základných kľúčových funkcií v rámci systému správy a riadenia, a to funkciu riadenia rizík, funkciu dodržiavania súladu s predpismi, funkciu vnútorného auditu a aktuársku funkciu. Zároveň za osoby vykonávajúce kľúčové funkcie sa budú považovať aj ďalšie osoby vykonávajúce činnosti špecifického významu pre fungovanie poisťovne, ktoré si určí samotný subjekt. Ak osoba vykonáva činnosť špecifického významu pre subjekt, musia sa na ňu vzťahovať obdobné požiadavky ako na osoby zastávajúce jednu zo 4 kľúčových funkcií.
NBS vo všeobecnosti zastáva názor, že požiadavky na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť sa vzťahujú na všetkých zamestnancov poisťovne vykonávajúcich odborné činnosti, teda aj na tých, ktorí nie sú tzv. „function holder“. Konkrétne teda možno odpovedať, že požiadavky pre odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť musí spĺňať nielen osoba, ktorá je hierarchicky zodpovedná za výkon danej kľúčovej funkcie ale aj ten koho reálne úlohy a výstupy zabezpečujú výkon kľúčovej funkcie v danom subjekte.
V tejto súvislosti však zdôrazňujeme požiadavku proporcionality. Pri definovaní požiadaviek pre odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť sa určia vyššie požiadavky pre osobu zodpovednú za výkon kľúčovej funkcie ako pre toho, kto reálne úlohy a výstupy kľúčovej funkcie zabezpečuje.

(Zverejnené pred 7.4.2016)

Pri posudzovaní požiadaviek dôveryhodnosti je potrebné použiť princíp proporcionality. To znamená, že nie je potrebné uplatňovať požiadavky na osoby vykonávajúce kľúčové funkcie v rozsahu ako na osoby zodpovedné za výkon kľúčovej funkcie. Celý systém posudzovania požiadaviek dôveryhodnosti má byť súčasne dostatočne prudentný. Tieto požiadavky tiež musia byť nastavené v súlade s § 24 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Preverovanie dôveryhodnosti je potrebné uskutočniť tak pri začatí výkonu kľúčovej funkcie ako aj pravidelne opätovné posúdenie. Frekvenciu a detailnosť posudzovania je poisťovňa povinná nastaviť primerane k povahe, zložitosti a rozsahu svojej činnosti, ako aj pracovnej pozícii konkrétnej osoby. Národná banka Slovenska nepovažuje za nutné pravidelné opätovné predkladanie dokumentov preukazujúcich dôveryhodnosť podľa § 24 ods. 4 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poisťovňa by však mala pri opätovnom posúdení zaviesť vhodné mechanizmy preverovania dôveryhodnosti, napríklad prostredníctvom verejne dostupných informácií na internete, osobných pohovorov atď.
Možnosť preukázať dôveryhodnosť čestným vyhlásením je potrebné posudzovať podľa § 24 ods. 6 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ustanovuje, že dokumenty preukazujúce skutočnosti podľa odseku 4 písm. a) až c) sa nesmú predložiť po uplynutí troch mesiacov od ich vystavenia a ak sa tieto dokumenty nevydávajú, možno ich nahradiť čestným vyhlásením. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je možné predložiť dokumenty preukazujúce dôveryhodnosť, nie je možné ich nahradiť čestným vyhlásením.

(Zverejnené pred 7.4.2016)

Ustanovenia § 73 nového zákona o poisťovníctve bolo do určitej miery prebraté z dnes platného zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve resp. pôvodných smernicových úprav. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa nejedná o nový právny režim a poisťovne budú obdobne ako dnes aj od účinnosti nového zákona o poisťovníctve povinné kontinuálne napĺňať požiadavky na oddelenú správu životného a neživotného poistenia z hľadiska personálneho a organizačného. Samozrejme uvedené ustanovenia nesmerujú k úplnému rozčleneniu a prísnemu oddeleniu všetkých procesov v poisťovni, nakoľko takýto výklad by znamenal de facto rozdelenie poisťovne na dva subjekty (aj keď de iure by sa jednalo jednu právnickú osobu). Podstatou predmetných ustanovení je zabezpečenie, aby sa výnosy v príslušnom poistnom druhu využívali len v prospech poistníkov resp. poistených v tomto poistnom druhu. Právna úprava sa tak snaží chrániť ekonomické záujmy finančných spotrebiteľov, pričom práve úplné oddelenie správy životného a neživotného poistenia by prinieslo zvýšené náklady v oboch poistných druhoch a paradoxne by tak bolo v rozpore s ekonomickými záujmami klientov. To že požiadavky na oddelenú správu životného a neživotného poistenia z hľadiska personálneho a organizačného, neznamenajú úplné odčlenenie potvrdzuje aj znenie § 73 ods. 7 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, ktorú stanovuje: „Poisťovňa je povinná viesť oddelenú analytickú evidenciu osobitne pre životné poistenie a neživotné poistenie a pripraviť účtovnú závierku tak, aby sa oddelene vykázali výnosy a náklady pre životné poistenie a neživotné poistenie, najmä poistné, platby zaisťovateľom, príjmy z investícií, výplaty poistných plnení, zmenu poistných záväzkov, platby zaisťovateľov a prevádzkové náklady. Položky spoločné pre obidva poistné druhy sa zaúčtujú podľa rozdelenia navrhnutého poisťovňou spôsobom akceptovaným Národnou bankou Slovenska“. Zákon tu hovorí o položkách spoločných pre obidva poistné druhy, t.j. priamo predpokladá, že určité činnosti budú zabezpečované organizačné a personálne neodčlenené (napr. funkcie ľudských zdrojov, správa nehnuteľnosti, IT a podobne). Poisťovňa samozrejme musí prípad od prípadu hodnotiť, aké činnosti a v akom rozsahu musia byť odčlenené v rámci správy životného a neživotného poistenia, pričom aj tu sa aplikuje sa princíp proporcionality. Najmä v prípade malých poisťovní, by napr. personálne odčlenenie aktuárskej funkcie podľa poistných druhov by mohlo znamenať zásadné navýšenie nákladov, nakoľko celú problematiku zastrešuje jedna osoba. Naopak v prípade veľkej poisťovne aj vzhľadom na rozsah preberaných rizík, varietu a zložitosť ponúkaných produktov, množstvo odborných zamestnancov aktuariátu bude potrebné personálne a organizačné rozčlenenie správy životného a neživotného poistenia v tejto oblasti.

(Zverejnené pred 7.4.2016)

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) organizačná štruktúra a nastavenie vnútorných procesov poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne musí zabezpečovať minimalizáciu rizika finančných strát poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ako aj poškodenia ich klientov konfliktom záujmov. Zákon v § 31 ods. 2 následne ustanovil príkladný výpočet kritérií, ktoré poisťovňa musí vyhodnocovať v rámci zisťovania konfliktu záujmov. Uvedený výpočet tak predstavuje minimálny štandard, ktorý je poisťovňa povinná primerane zahrnúť do interných procesov tak, aby boli dôsledky potenciálnych konfliktov záujmov minimalizované. V prípade, ak poisťovňa alebo pobočka poisťovne prenesie právo na uzatváranie poistných zmlúv na inú osobu, je povinná zmluvne zaviazať túto osobu rovnakými povinnosťami ako v prípade zamestnancov poisťovne. Vo vami spomenutom príklade musí poisťovňa zaviazať samostatného alebo viazaného finančného agenta v rámci zmluvy o vykonávaní sprostredkovania poistenia povinnosťou preverovať konflikt záujmov spôsobom stanoveným napr. priamo v tejto zmluve alebo v zmluve uvedeným odkazom na príslušný interný právny predpis poisťovne. Nakoľko samostatný finančný agent je oprávnený vykonávať finančné sprostredkovanie okrem vlastných zamestnancov aj prostredníctvom podriadených finančných agentov, musia byť vyššie uvedené pravidlá uplatnené aj na tieto osoby. Z pohľadu NBS sa ako najvhodnejšie javí upraviť interné právne predpisy poisťovne ohľadom konfliktu záujmov na špecifiká procesu uzatvárania zmlúv prostredníctvom samostatných a podriadených finančných agentov a zahrnúť ich do zmluvy so samostatným finančným agentom ako osobitnú prílohu. Na účely zistenia konfliktu záujmov by poisťovňa mala zaviazať finančného agenta brať najmä do úvahy, či jeho zamestnanci alebo jeho podriadení finanční agenti a ich zamestnanci nie sú v súdnom spore alebo inom spore s klientom alebo nemajú osobný záujem na výsledku služby alebo plnenia poskytovaných klientovi (samozrejme odhliadnuc od odmeny za výkon finančného sprostredkovania, ktorú tieto osoby poberajú, nakoľko je elementárnou súčasťou finančného sprostredkovania a zároveň je upravená osobitným zákonom). Nakoľko primárnym účelom úpravy konfliktu záujmov je minimalizácia rizika finančných strát poisťovne, preverenie osobitného vzťahu alebo majetkového prepojenia klienta s finančným agentom by malo byť primárne ošetrené internými postupmi poisťovne (napr. proces kontroly uzatvárania zmlúv s využitím výpovede zmluvy do dvoch mesiacov od jej uzavretia v prípade, ak finančný agent dohodol zmluvu, ktorá by pre poisťovňu znamenala zvýšené riziko finančných strát). Z pohľadu ochrany klienta sú uvedené riziká konfliktu záujmov minimalizované ako svojou povahou, tak naplnením povinností finančného agenta voči klientovi pri výkone finančného sprostredkovania v zmysle osobitného zákona. Samozrejme poisťovňa musí vykonať všetky nevyhnutné kroky voči svojim sprostredkovateľským sieťam tak, aby zabezpečila distribúciu svojich produktov s odbornou starostlivosťou voči svojim klientom v zmysle zákonných požiadaviek, avšak zodpovednosť za výkon finančného sprostredkovania zostáva na finančnom agentovi. Samotný proces preverovania potenciálnych konfliktov záujmov môže byť podchytený ako v dokumentácii v rámci procesu finančného sprostredkovania, tak v rámci poistnej zmluvy. Tu treba zdôrazniť, že poisťovňa by mala venovať primerané úsilie k preškoleniu svojich sprostredkovateľských sietí v súvislosti s vysvetlením povahy a rizík konfliktu záujmov, ako aj ich komunikácie klientom. V prípade zistenia konfliktu záujmov sa plne stotožňujeme z názorom, že poisťovňa je povinná preveriť povahu konfliktu záujmov s prihliadnutím na existenciu poistného záujmu na sprostredkovaný obchod a prijať opatrenia, ktorými eliminuje riziká podvodných aktivít alebo iných nekalých praktík zainteresovanej osoby finančného agenta (napr. preverenie postupu agenta na úrovni vhodnosti produktu, kvality poskytnutej služby atď.).

(Zverejnené pred 7.4.2016)

Podľa § 32 ods. 3 písm. b) zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene niektorých zákonov poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné uvádzať informácie o postupe pri vybavovaní sťažností v zmluvnej dokumentácii a zverejniť informácie o postupe pri vybavovaní sťažností ľahko dostupným spôsobom, napríklad vo forme brožúr, letákov alebo na webovom sídle poisťovne. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať takým spôsobom, že poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné uvádzať informácie o postupe pri vybavovaní sťažností v zmluvnej dokumentácii, t.j. priamo v poistnej zmluve resp. v iných dokumentoch, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, ako napr. všeobecné poistné podmienky. Tiež sú povinné zverejniť informácie o postupe pri vybavovaní sťažností ľahko dostupným spôsobom. Tieto informácie sa zverejňujú v prevádzkových priestoroch poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne slúžiacich na styk s klientmi prostredníctvom brožúr alebo letákov a tiež na webovom sídle poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne.

(Zverejnené pred 7.4.2016)

V súlade s požiadavkou transparentnosti by stratégia poisťovne pri investovaní aktív kryjúcich technické rezervy mala byť k dispozícii klientom vo forme zverejnenej písomnej koncepcie. Zahŕňať by mala minimálne informácie o  aktívach kryjúcich technické rezervy, ktoré netvoria vlastný fond (povinnosť vo vzťahu k aktívam kryjúcim vlastný fond bude považovaná za splnenú zverejnením štatútu vlastného fondu). Vzhľadom na povinnosť zverejnenia písomnej koncepcie je prístupná už pred začiatkom kontraktačného procesu a nezávisle od neho. Jej obsahom by mali byť vybrané informácie z koncepcie riadenia investičného rizika, minimálne v rozsahu bodu 1.62. písm. a) usmernenia k systému správy a riadenia EIOPA-BoS-14/253 č. 25 podané jasným a zrozumiteľným spôsobom.

(Zverejnené 13.6.2016)

Postup posúdenia je naznačený v Usmernení 12 Odporúčania útvarov dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska č. 1/2021 k vlastnému posúdeniu rizika a solventnosti, ktoré implementuje Usmernenia Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov k vlastnému posúdeniu rizika a solventnosti. Poisťovňa môže ako prvý krok vykonať kvalitatívnu analýzu, a ak táto analýza indikuje, že odchýlka nie je významná, kvantitatívne posúdenie sa nevyžaduje.

Proces hodnotenia by mal zahŕňať minimálne:

a) Analýzu rizikového profilu a posúdenie dôvodov, pre ktorý štandardný vzorec nie je vhodný vrátane klasifikácie rizík,

b) Analýzu citlivosti štandardného vzorca na zmeny v rizikovom profile,

c) Posúdenie citlivosti SCR na hlavné parametre štandardného vzorca,

d) Vypracovanie vhodných parametrov štandardného vzorca podľa rizikového profilu poisťovne,

e) Vysvetlenie, prečo charakter, rozsah a zložitosť rizík umožňuje využívania zjednodušení,

f) Analýzu toho, ako sa výsledky štandardného vzorca používajú v proces rozhodovania.

Pre porozumenie kalibrácie štandardného vzorca umožňujúce kvalitatívne a kvantitatívne posúdenie či sa rizikový profil odchyľuje od predpokladov výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť bol EIOPA pripravený vysvetľujúci dokument „EIOPA-14-322_underlying_assumptions.pdf“.

(Zverejnené 15.7.2022)

Áno. Vzhľadom na potenciálny vplyv rizík súvisiacich so zmenou klímy, a tým možný dopad na stranu aktív súvahy ako aj na technické rezervy očakávame, že poisťovne začlenia riziká súvisiace so zmenou klímy do svojho ORSA procesu, a to tak, že popíšu a vyhodnotia vplyv týchto rizík na svoj rizikový profil – aspoň kvalitatívne posúdenie tohto rizika.

NBS na základe odporúčania EIOPA („Opinion on sustainability within SolvencyII“) v súlade s Usmernením Komisie odporúča poisťovniam, ktoré sú vystavené materiálnemu riziku vplyvom klimatických zmien, aby v rámci ORSA procesu zahrnuli aj dva dlhodobé scenáre:

1. scenár s nárastom globálnej teploty pod 2°C, pokiaľ možno nie viac ako 1,5 °C
2. scenár s nárastom globálnej teploty presahujúcim 2°C

Klimatické riziká:

• riziko prechodu (vyplývajúce z prechodu na nízko uhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy)
• fyzické riziko (riziko vyplývajúce z fyzikálnych účinkov zmeny klímy)

V prípade, ak riziko klimatických zmien nie je vyhodnotené ako materiálne, napríklad poisťovňa nie je takýmto rizikám vystavená, aj takéto vyhodnotenie by malo byť súčasťou ORSA správy.

Poisťovne by mali byť schopné preukázať prostredníctvom svojho ORSA procesu schopnosť posúdiť a riadiť svoje materiálne klimatické riziká. Počas nasledujúceho obdobia by poisťovne mali pracovať na prehĺbení svojho chápania a riadenia svojich expozícií súvisiacich s klimatickými rizikami. EIOPA Opinion: https://www.eiopa.europa.eu/document-library/opinion/opinion-sustainability-within-solvency-ii

EIOPA application guidance: https://www.eiopa.europa.eu/document-library/other-documents/application-guidance-climate-change-materiality-assessments-and_en

(Zverejnené 2.2.2023)