en en

Veritelia - často kladené otázky

Podanie žiadosti

  • Musia byť všetky prílohy k žiadosti predložené v listinnej podobe?

    Ak je prílohou k žiadosti  účtovná závierka, správa audítora a výročná správa, ktoré sú uložené v registri účtovných závierok podľa § 1 ods. 1 písm. c) a § 23 až § 23d zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, žiadateľ ich môže nahradiť odkazom na ich zverejnenie v tomto registri účtovných závierok. Žiadateľ môže  písomne navrhnúť Národnej banke Slovenska upustiť od predloženia prílohy k žiadosti v listinnej podobe a umožniť jej predloženie v elektronickej podobe na trvanlivom médiu.

  • Je potrebné opätovne predkladať listiny, ktoré boli pred podaním žiadosti Národnej banke Slovenska odovzdané v inom konaní a sú naďalej platné?

    Ak listiny, ktoré sú v konaní potrebné, boli odovzdané Národnej banke Slovenska už pred podaním žiadosti a ak sú už odovzdané listiny naďalej v celom rozsahu aktuálne, naďalej spĺňajú všetky ustanovené požiadavky a sú uschované v Národnej banke Slovenska, žiadateľ ich môže v žiadosti nahradiť zoznamom už odovzdaných listín s uvedením dátumu odovzdania jednotlivých listín Národnej banke Slovenska. Môže ísť  napr. o listiny ako úradne osvedčená kópia dokladu o vzdelaní, originál alebo úradne osvedčená kópia dokladu o odbornej praxi. Nahradiť nie je možné listiny, ktoré sa môžu meniť v čase a ktoré musia byť aktuálne ku dňu podania žiadosti napr. čestné vyhlásenie o dôveryhodnosti navrhovanej osoby, čestné vyhlásenie o vhodnosti žiadateľa, výpis z registra trestov nie starší ako 3 mesiace. 

Preukazovanie odbornej spôsobilosti

  • Čo sa rozumie pod pojmom „odborná prax v inej finančnej oblasti“ na účely preukázania odbornej spôsobilosti fyzickej osoby podľa § 20a ods. 11 zákona o spotrebiteľských úveroch?

    Pod pojmom „odborná prax v inej finančnej oblasti“ sa rozumie riadenie, kontrola alebo výkon činností súvisiacich s hlavným predmetom podnikania vo finančnej inštitúcii tak, ako je finančná inštitúcia definovaná v § 20a ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. v čl. 4 ods. 1 bod 26 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012, čo znamená, že navrhovaná osoba buď nadobudla prax v dohliadanom subjekte na finančnom trhu, ktorý je demonštratívne vymedzený v § 1 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátane veriteľov a iných veriteľov podnikajúcich podľa predpisov účinných do 31. 03. 2015 alebo výkon odborných činností v inom podnikateľskom subjekte s predmetom činnosti zapísaným v Obchodnom registri Slovenskej republiky, zodpovedajúcim finančným službám uvedených v bodoch 2 až 12 a v bode 15 prílohy I k smernici 2013/36/EÚ (napr. podnikateľská činnosť faktoringu a forfaitingu, finančný lízing, sprostredkovanie na finančnom trhu).

    Pri posudzovaní adekvátnosti odbornej praxe navrhovanej osoby je potrebné vychádzať aj z toho, že nadobudnutie určitej úrovne odbornosti je možné len pri výkone činnosti, ktorá je predmetom podnikania v oblasti poskytovania úverov pre spotrebiteľov, alebo v prípade, že vykonávaná činnosť aspoň súvisí s predmetom podnikania v oblasti poskytovania úverov pre spotrebiteľov v takej miere, že navrhovanej osobe umožnila do problematiky nahliadnuť po odbornej stránke.

  • Čo je  doklad o odbornej praxi podľa § 20a ods. 11 zákona o spotrebiteľských úveroch?

    Doklad o odbornej praxi navrhovanej osoby je potvrdením o odbornej praxi vydané zamestnávateľom/ obchodnou spoločnosťou, u ktorého bola navrhovaná osoba v pracovnom pomere, prípadne vykonávala určitú funkciu. Pri vyhodnocovaní, či preukazovanú prax možno považovať za prax v oblasti bankovníctva alebo inej finančnej oblasti je teda potrebné skúmať, či spoločnosť, ktorá potvrdenie o praxi vystavila, možno považovať za banku resp. inú finančnú inštitúciu a tiež to, či pracovná pozícia, na ktorej bola prax vykonávaná, možno považovať za vykonávanie praxe v oblasti bankovníctva alebo inej finančnej oblasti. Môže totiž nastať situácia, že  síce ide o prax vo finančnej inštitúcii, ale na úplne nesúvisiacej pozícii s finančnou oblasťou.

    Za odbornú prax v oblasti bankovníctva alebo inej finančnej oblasti nie je možné považovať napr. služby hospodárskej správy, služby HR, činnosť v oblasti IT, prax v orgánoch štátnej správy. Ako prax vo finančnej oblasti nie je možné uznať ani prax advokáta alebo audítora. Na uznanie takejto praxe, je potrebné preukázať, že medzi klientmi, ktorým poskytovali služby bola aj finančná inštitúcia a tieto služby boli poskytované v období minimálne 3 rokov. 

  • Aké sú obsahové náležitosti potvrdenia o odbornej praxi?

    Potvrdenie o odbornej praxi musí obsahovať najmä

    • dobu trvania pracovného pomeru alebo výkonu funkcie,
    • označenie pracovnej pozície alebo funkcie navrhovanej osoby a
    • špecifikáciu činnosti a  úloh vykonávaných v rozsahu pracovnej náplne alebo v rámci výkonu funkcie.

    Potvrdenie o odbornej praxi sa vydáva na hlavičkovom papieri zamestnávateľa/obchodnej spoločnosti, u ktorého bola navrhovaná osoba v pracovnom pomere, prípadne vykonávala určitú funkciu.

  • Kedy je potrebné priložiť k žiadosti aj osvedčenie o porovnateľnosti vzdelania?

    Na základe  prezidentskej zmluvy s Českou republikou sú doklady vydané českými školami na účely pokračovania v štúdiu a iné účely, okrem výkonu regulovaných povolaní, platné v Slovenskej republike automaticky bez uznania a bez potreby podania žiadosti.

    Pre štáty s bilaterálnou vládnou dohodou (Maďarsko, Nemecká spolková republika, Chorvátsko, Poľská republika, Rumunsko, Ukrajina, Ruská federácia, Čínska ľudová republika) a štáty Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (48 štátov) sa  uplatňuje zjednodušený a zrýchlený proces akademického uznania stupňa vysokoškolského vzdelania bez porovnania študijného odboru, so zníženým správnym poplatkom za uznanie.

    Všetky podrobnosti k podaniu žiadosti o uznanie stanovuje zákon č. 422/2015 Z. z.  o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Ktorá inštitúcia vydáva rozhodnutie o uznaní dokladu o zahraničnom vzdelaní?  

    O uznaní porovnateľnosti stupňa ukončeného zahraničného vysokoškolského vzdelania bez porovnania študijného odboru rozhoduje:

    • Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu Slovenskej republiky -Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní.

    O uznaní dokladu o vysokoškolskom vzdelaní v študijnom odbore rozhoduje:

    • Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ak ide o doklad o vzdelaní vydaný vojenskou vysokou školou),
    • Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ak ide o doklad o vzdelaní vydaný policajnou vysokou školou), resp.
    • uznaná vysoká škola v Slovenskej republike, ktorá uskutočňuje štúdium v študijných programoch v rovnakých alebo príbuzných študijných odboroch, ako sú uvedené na predložených dokladoch o vzdelaní.

    V prípade  najvyššieho ukončeného stredoškolského vzdelania v zahraničí je príslušným orgánom na uznanie porovnateľnosti príslušný Regionálny úrad školskej správy (bývalý okresný úrad, odbor školstva).

Preukazovanie bezúhonnosti

  • Preukazuje sa bezúhonnosť fyzickej osoby, ktorá je cudzincom, výpisom z registra trestov opatreným  apostilou  vrátane  úradne osvedčeného prekladu do slovenského jazyka?

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 (uplatňuje sa v EÚ od 16. februára 2019) odstránilo administratívnu záťaž pre občanov súvisiacu napr. s apostiláciou alebo zabezpečovaním overených prekladov niektorých verejných listín.

    Nariadenie sa vzťahuje na verejné listiny vydané orgánmi jedného členského štátu Európskej únie v súlade s jeho vnútroštátnym právom, ktoré sa musia predložiť orgánom iného členského štátu Európskej únie a ktorých hlavným účelom je osvedčiť okrem iného neexistenciu záznamu v registri trestov za predpokladu, že verejné listiny týkajúce sa tejto skutočnosti vydávajú pre občana Únie orgány členského štátu, ktorého je občan štátnym príslušníkom.

    Ak osoba nemá záznam v registri, výpis z registra trestov nepotrebuje osvedčenie apostilou. Na žiadosť osoby register vystaví aj viacjazyčný štandardný formulár s rubrikami v slovenčine a v danom jazyku, t. j. v tomto prípade nie je potrebný ani úradný preklad do slovenského jazyka.

Predchádzajúci súhlas

  • Kedy je veriteľ povinný podať žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu?

    Veriteľ je povinný podať žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu

    • na voľbu alebo vymenovanie osôb veriteľa, ktorý je právnickou osobou, navrhovaných za členov štatutárneho orgánu a členov dozornej rady, prokuristu, vedúceho organizačnej zložky a vedúceho útvaru vnútornej kontroly,
    • na vrátenie povolenia,
    • na zrušenie veriteľa, ktorý je právnickou osobou, z iného dôvodu ako pre odobratie povolenia,
    • na zvýšenie základného imania.
  • Aká je lehota na vykonanie úkonu, na ktorý Národná banka Slovenska udelila predchádzajúci súhlas?

    V rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu určí Národná banka Slovenska aj lehotu, ktorej uplynutím zaniká predchádzajúci súhlas, ak nebol vykonaný úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas. Táto lehota nesmie byť kratšia ako tri mesiace a dlhšia ako jeden rok od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Národná banka Slovenska určí lehotu

    • tri mesiace v rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu na voľbu alebo vymenovanie osôb veriteľa,
    • dvanásť mesiacov v rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu na nadobudnutie/zvýšenie kvalifikovanej účasti u veriteľa, vrátenie povolenia, zrušenie veriteľa, zvýšenie základného imania.

    Žiadateľ môže žiadosťou požiadať o inú lehotu ako je lehota štandardne uplatňovaná Národnou bankou Slovenska. Napríklad v žiadosti  o udelenie predchádzajúceho súhlasu na voľbu alebo vymenovanie osôb veriteľa môže žiadateľ žiadať  lehotu šiestich mesiacov na vykonanie úkonu. Požadovaná lehota však nemôže byť kratšia ako tri mesiace a dlhšia ako jeden rok.