Iné názory a stanoviská v oblasti poisťovníctva

Vychádzajúc z Commission Interpretative Communication (2000/C 43/03), ktorá sa odvoláva na judikatúru Európskeho súdneho dvora na rozdiel od práva zakladať pobočky, ktoré vyžaduje trvalú prítomnosť v hostiteľskom členskom štáte, právo slobodného poskytovania služieb má dočasný charakter. Dočasný charakter poskytovaných služieb musí byť v zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvora posudzovaný v nadväznosti na ich dobu trvania, pravidelnosť, periodicitu a nepretržitosť. To však neznamená, že poskytovateľ nemôže využívať určitú infraštruktúru (napr. kanceláriu), pokiaľ je nevyhnutná na poskytovanie služieb aj bez zriadenia pobočky. V súlade s § 19 ods. 1 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poisťovníctve“) poisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb po doručení oznámenia príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, v ktorom má sídlo, v rozsahu podľa § 17 ods. 3 Národnej banke Slovenska. Smernica EP a Rady č. 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) v čl. 30 ods. 1 ustanovuje, že finančný dohľad nad poisťovňami a zaisťovňami vrátane činnosti, ktorú tieto vykonávajú prostredníctvom pobočiek alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky patrí do výlučnej pôsobnosti členského štátu. Rovnako zákon o poisťovníctve v § 79 ods. 1 obmedzuje výkon dohľadu nad poisťovňou z iného členského štátu, a to na činnosť v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, za podmienok podľa § 21 tohto zákona. To znamená, že predmetom dohľadu NBS je dodržiavanie ustanovení zákona o poisťovníctve, ktoré ukladajú povinnosti poisťovniam z iného členského štátu, ako aj osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území SR, ktoré sa vzťahujú na jej činnosť vykonávanú na území SR, tzv. „general good“. Pri posudzovaní, ktoré ustanovenia slovenského právneho poriadku patria medzi tzv. „general good“, ktoré je poisťovňa z iného členského štátu povinná dodržiavať pri uzatváraní poistných zmlúv na základe cezhraničného poskytovania služieb na území SR, je potrebné vychádzať z Commission Interpretative Communication (2000/C 43/03), v ktorej sa za „general good“ označujú tie ustanovenia právnych poriadkov členských štátov, ktoré spĺňajú šesť základných kumulatívnych požiadaviek, a to:
– musia sa týkať oblasti, ktorá nebola harmonizovaná,
– musia sledovať určitý účel (napr. ochrana spotrebiteľa, prevencia podvodov atď.),
– nesmú byť diskriminačné,
– musia byť objektívne potrebné,
– musia byť proporcionálne vo vzťahu k účelu,
– nemali by byť porovnateľné alebo podobné s tými ustanoveniami, ktoré platia v členskom štáte pôvodu.
NBS v rámci korešpondencie s orgánom dohľadu domovského členského štátu uvádza demonštratívny výpočet právnych predpisov, ktoré patria medzi tzv. „general good“ (napr. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, opatrenie Národnej banky Slovenska č. 14/2015, ktorým sa ustanovuje vzor formulára o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy, zákon č. 266/2005 Zb. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov atď.) V prípade, ak NBS zistí nedostatky v činnosti poisťovne z iného členského štátu spočívajúce v nedodržiavaní alebo v obchádzaní ustanovení zákona o poisťovníctve, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na jej činnosť na území SR alebo ak NBS zistí, že činnosť vykonávaná na území SR môže viesť k ohrozeniu záujmov klientov poisťovne z iného členského štátu, NBS je oprávnená v súlade s § 21 podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov uložiť poisťovni z iného členského štátu sankcie vymedzené v § 139 ods. 2 zákona o poisťovníctve.

(Zverejnené 25.9.2017)

Podľa § 81 ods. 1 písm. b) zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon“) sa na účely výkonu dohľadu nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine pod pojmom „príbuzná spoločnosť“ rozumie dcérska spoločnosť, alebo spoločnosť, ktorej majetková účasť je v držbe v inej spoločnosti, alebo spoločnosť prepojená s inou spoločnosťou podľa § 125 písm. f) tretieho bodu zákona. Nakoľko účelom ustanovenia je vymedziť okruh osôb, ktoré sú relevantné pre posudzovanie solventnosti poisťovne, je uvedený okruh potrebné vykladať s prihliadnutím práve na účely výkonu dohľadu nad skupinou. Pre uvedený účel sú preto relevantné iba také vzťahy, kde dohliadaný subjekt má majetkovú účasť alebo prepojenie v zmysle § 125 písm. f) na inej právnickej osobe. Prepojením v zmysle § 125 písm. f) sa rozumie, ak sú osoby navzájom prepojené vzťahom vzniknutým na základe zmluvy medzi dvomi alebo viacerými osobami, podľa ktorej sú tieto osoby riadené jednou osobou na spoločnom základe, pričom tieto osoby nie sú prepojené vzťahom kontroly, alebo cez tie isté osoby v štatutárnych orgánoch alebo dozorných orgánoch dvoch alebo viacerých osôb, ktoré nie sú prepojené vzťahom kontroly, pričom tieto isté osoby majú väčšinu v štatutárnych orgánoch alebo v dozorných orgánoch týchto osôb.

(Zverejnené 25.9.2017)