-
Úlohy NBS
Prehľadávať témy
- Menová politika
-
Dohľad nad finančným trhom
- Oblasti dohľadu FinTech Ochrana finančného spotrebiteľa Legislatíva Zoznam dohliadaných subjektov Registre dohľadu Dokumenty na stiahnutie
- Iné zoznamy Oznámenia a upozornenia Výroky právoplatných rozhodnutí Výroky neprávoplatných vykonateľných rozhodnutí Publikácie, údaje, prezentácie Poplatky a príspevky
- Finančná stabilita
- Bankovky a mince
- Platby
- Štatistika
- Výskum
- Legislatíva
-
Publikácie
- Analytické komentáre Analýza návrhu rozpočtu verejnej správy Analytické štúdie (Policy Briefs) Blogy NBS Čo hovoria dáta Ekonomický a menový vývoj Frankfurtské hárky Klimatická správa o nemenovopolitickom portfóliu NBS Makroprudenciálny komentár Rýchle komentáre Správa o činnosti Inovačného hubu NBS
- Správa o činnosti útvaru dohľadu nad finančným trhom Správa o finančnej stabilite Správa o vývoji trhu s krytými dlhopismi Štatistický bulletin Štrukturálne výzvy Vyhlásenie o investičnej politike Národnej banky Slovenska Výročná správa Výskumné a príležitostné štúdie (WP/OP) Letáky a iné publikácie Prihlásenie na odber notifikácií
- O národnej banke
- Informácie pre médiá
- Časté otázky
-
Pre verejnosť
Prehľadávať témy
- O národnej banke
- Vzdelávanie
- Kurzy a úrokové sadzby
- Bankovky a mince
- Platby
- Finančná stabilita
-
Dohľad nad finančným trhom
- Upozornenia NBS Zoznam dohliadaných subjektov Registre dohľadu Poplatky a iné úhrady vyžadované bankou od klienta Ako postupovať keď ste nespokojní s konaním finančnej inštitúcie
- Finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo Výroky právoplatných rozhodnutí Výroky neprávoplatných vykonateľných rozhodnutí Legislatíva Vybrané údaje
- Štatistika
- Legislatíva
-
Publikácie
- Analytické komentáre Analýza návrhu rozpočtu verejnej správy Blogy NBS Ekonomický a menový vývoj Frankfurtské hárky Makroprudenciálny komentár Rýchle komentáre Správa o činnosti Inovačného hubu NBS
- Správa o činnosti útvaru dohľadu nad finančným trhom Správa o finančnej stabilite Štatistický bulletin Štrukturálne výzvy Výročná správa Výskumné a príležitostné štúdie (WP/OP) Letáky a iné publikácie Prihlásenie na odber notifikácií
- Časté otázky
- Pre médiá
- Kariéra
- Kontakty
Kryptoaktíva a Initial Coin Offerings (ICOs)
Čo sú kryptoaktíva
Kryptoaktíva sú digitálne aktíva založené na kryptografii (šifrovaní), ktoré sú decentralizované (t. j. nie sú vydávané príslušným orgánom) a väčšinou fungujú na tzv. blockchainovej technológii. Ide zároveň o súhrnné označenie pre elektronické „mince”, resp. „tokeny“. Ako známe príklady kryptoaktív možno uviesť Bitcoin, Ether, Litecoin a Ripple. Mnohé kryptoaktíva vznikajú procesom označovaným ako mining (ťažba).
Druhy kryptoaktív
Kryptoaktíva, resp. elektronické „mince” a „tokeny“, môžu mať rôzny charakter a účel:
- virtuálne aktíva – nie sú s nimi spojené žiadne práva a slúžia len na vymeniteľnosť za oficiálne uznané meny, iné virtuálne aktíva alebo existujúce tovary, resp. služby,
- utility tokeny – možno ich použiť napríklad na budúcu kúpu služieb alebo produktov poskytovaných osobou, ktorá ich vytvorila,
- investment tokeny – môžu oprávňovať investora na riadení alebo na podiel na majetku, resp. budúcom zisku osoby, ktorá ich vytvorila.
Obsah:
-
I. Čo je Initial Coin Offerings (ICOs)
Alternatívna forma financovania označovaná ako „Initial Coin Offerings“ (ICOs) je inovatívny a výrazne sa rozmáhajúci spôsob zhromažďovania finančných prostriedkov od verejnosti za účelom financovania projektov konkrétnych osôb. Ide o vytvorenie elektronických „mincí”, resp. „tokenov“ a ich následnú ponuku a predaj verejnosti výmenou za zákonné meny (napríklad euro), alebo častejšie za virtuálne aktíva (napríklad bitcoin alebo ether). K takejto ponuke dochádza najčastejšie prostredníctvom internetu a sociálnych médií.
-
II. Informácia pre spotrebiteľov
Národná banka Slovenska upozorňuje širokú verejnosť, že legislatíva Slovenskej republiky výslovne neupravuje a nevymedzuje kryptoaktíva a obchodovanie s nimi. Oblasť kryptoaktív nie je regulovaná a dohliadaná Národnou bankou Slovenska.
Produkty, služby a činnosti, ktoré zahŕňajú kryptoaktíva, vrátane tzv. Initial Coin Offerings (ICOs), sú poskytované osobám v Slovenskej republike najmä prostredníctvom internetu, a to aj zo strany obchodných platforiem z iných štátov. Právny poriadok týchto štátov môže kryptoaktíva a služby, ktoré s nimi súvisia, upravovať, a teda osobám, ktoré sa zúčastňujú na obchodoch s kryptoaktívami, môžu z neho vyplývať určité práva alebo povinnosti.
Národná banka Slovenska zdôrazňuje, že kryptoaktíva nemajú fyzickú protihodnotu vo forme zákonného platidla. Výmeny alebo nákupy kryptoaktív za iné kryptoaktíva alebo oficiálne uznané meny (napríklad euro) sa uskutočňujú na vlastné riziko osôb, ktoré sa zúčastňujú na takýchto obchodoch. Na výplaty prípadných náhrad za straty spôsobené týmito výmenami alebo nákupmi nie je žiaden zákonný nárok.
S produktmi alebo službami, ktoré poskytujú obchodné platformy, ľudovo označované aj ako „kryptoburzy“ alebo „kryptozmenárne“, sú spojené viaceré významné riziká. Týmito rizikami môžu byť najmä:
- vysoká kolísavosť cien, ktorá môže viesť k vytváraniu bubliny a výraznej finančnej strate pre účastníkov obchodov, vrátane straty všetkých vložených finančných prostriedkov,
- vo väčšine prípadov účastníci obchodov nemajú garanciu získania alebo vymožiteľnosti dohodnutej odmeny alebo poskytnutia dohodnutých služieb alebo produktov,
- pre účastníkov obchodov môže byť náročné, alebo až nemožné, predať alebo zameniť kúpené kryptoaktíva za iné kryptoaktíva alebo za oficiálne uznané meny,
- účastníci obchodov sa môžu stať obeťou zavádzajúcich obchodných praktík, podvodu alebo iných nezákonných aktivít,
- obmedzená alebo úplná nefunkčnosť technológií, ktoré umožňujú obchodovanie s kryptoaktívami, čo môže spôsobiť účastníkom takýchto obchodov finančné straty.
-
III. Legislatíva
Problematika kryptoaktív, resp. ICOs a otázka jej regulácie je predmetom diskusií tak v rámci jednotlivých členských štátov a orgánov Európskej únie, ako aj celosvetovo. Dôvodom je rast významu kryptoaktív, resp. ICOs a zvyšujúci sa objem finančných prostriedkov v tejto oblasti, ako aj potreba reagovať na riziká, ktoré sú s týmto alternatívnym spôsobom financovania spojené.
V súčasnosti nie sú kryptoaktíva, resp. ICOs výslovne upravené v slovenskej a európskej legislatíve, avšak niektoré ich prvky v nej upravené byť môžu.
Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) vydal v januári 2019 materiál (technickú pomoc) obsahujúci analýzu súčasného trhu s kryptoaktívami a opis fungovania kryptoaktív a ICOs. Dokument rieši aj otázku, či sa súčasná legislatíva EÚ, resp. jej členských štátov, vzťahuje na kryptoaktíva, resp. ICOs.
Niektoré kryptoaktíva môžu byť podľa tejto analýzy finančnými nástrojmi, avšak väčšina z nich nespadá pod reguláciu EÚ. Ak sú kryptoaktíva v konkrétnom prípade považované za finančné nástroje, podľa orgánu ESMA by sa na ne (vrátane ich vydavateľa a/alebo spoločnosti poskytujúcej súvisiace investičné služby/aktivity) mala vzťahovať príslušná regulácia EÚ, najmä:
- smernica MiFID II,
- prospektové nariadenie,
- Market Abuse smernica,
- nariadenie o Short Sellingu,
- nariadenie o centrálnych depozitároch cenných papierov,
- smernica o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov.
Analýza konštatuje, že posúdenie, či kryptoaktívum predstavuje finančný nástroj, sa odvíja od implementácie smernice MiFID II do právneho poriadku členského štátu EÚ a je v kompetencii príslušných orgánov dohľadu, pričom pri posúdení je potrebné vychádzať zo špecifík každého konkrétneho prípadu.
Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) vydal stanovisko v otázke vhodnosti súčasnej regulácie EÚ vo vzťahu ku kryptoaktívam. Dokument konštatuje, že niektoré kryptoaktíva by bolo možné považovať za elektronické peniaze, ak splnia všetky príslušné definičné znaky, avšak aj EBA vo svojom stanovisku uvádza, že väčšina aktivít súvisiacich s kryptoaktívami nie je regulovaná súčasnou legislatívou EÚ. V prípade kryptoaktív, ktoré by boli považované za elektronické peniaze, by podľa orgánu EBA bolo potrebné zvažovať aj aplikáciu revidovanej smernice o platobných službách na vnútornom trhu.
Právne predpisy v pôsobnosti Národnej banky Slovenska neupravujú kryptoaktíva, ich ťažbu (mining), obchodovanie s nimi a neobsahujú ani ich definíciu. Tieto právne predpisy zároveň neustanovujú povinnosť získania oprávnenia na vydávanie kryptoaktív, resp. na obchodovanie s nimi a v tejto súvislosti neupravujú ani požiadavky, ktoré je potrebné splniť pre účely výkonu takýchto činností.
Oprávnenia na vykonávanie regulovaných činností, udeľované podľa príslušných právnych predpisov Národnou bankou Slovenska (napríklad devízová licencia, povolenie na poskytovanie platobných služieb, povolenie na vydávanie elektronických peňazí), nesúvisia s vydávaním kryptoaktív, resp. obchodovaním s nimi, a to ani v prípade, ak dochádza ku kúpe alebo predaju kryptoaktív za menu euro alebo cudziu menu.
Podľa právneho poriadku Slovenskej republiky kryptoaktíva nemožno považovať za finančné nástroje podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách. Nemožno ich považovať ani za cenné papiere, keďže nespĺňajú definíciu cenného papiera, a to najmä požiadavku zápisu v zákonom ustanovenej podobe a forme.
FAQ
-
Aké povolenie/registrácia sú potrebné pre poskytovanie služieb súvisiacich s kryptoaktívami na Slovensku?
Odpoveď:
Služby súvisiace s kryptoaktívami nie sú v súčasnosti regulovanou činnosťou nad ktorou by vykonávala dohľad Národná banka Slovenska. Z tohto dôvodu poskytovatelia služieb súvisiacich s kryptaktívami nepotrebujú povolenie od Národnej banky Slovenska na vykonávanie takýchto činností v Slovenskej republike.
Na základe zákona č. 279/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, všetci podnikatelia, ktorí poskytujú služby zmenárne virtuálnej meny alebo služby peňaženky virtuálnej meny potrebujú na poskytovanie týchto činností v Slovenskej republike živnostenské oprávnenie na viazanú živnosť. Preto okrem všeobecných podmienok prevádzkovania živnosti (dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť) musí podnikateľ alebo zodpovedný zástupca splniť aj osobitné podmienky prevádzkovania živnosti (úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie).
Viac informácii o živnostenskom podnikaní je k dispozícii na:
https://www.minv.sk/?zivnostenske-podnikanie