en en

Pilier III – Výkazníctvo a zverejňovanie

  • Výkazníctvo podľa Európskej legislatívy
    • Kedy má poisťovňa povinnosť predložiť pravidelnú správu orgánu dohľadu?

      Podľa čl. 312 ods. 1 písm. a) Delegovaného nariadenia č. 2015/35 je poisťovňa povinná predložiť NBS pravidelnú správu orgánu dohľadu (ďalej len „RSR“) minimálne každé tri roky v lehote najneskôr 14 týždňov po skončení daného finančného roka. V zmysle čl. 312 ods. 2 predmetného nariadenia má orgán dohľadu možnosť zvýšiť frekvenciu predkladania tejto správy.

      Pri určovaní frekvencie pre jednotlivé poisťovne NBS zohľadňuje najmä ich rizikový profil, trhový význam a skúsenosti s predkladaním informácií a výkazov na účely dohľadu. Zmenu frekvencie predkladania RSR oznamuje NBS poisťovniam listom.   

      V rokoch, v ktorých sa RSR nepredkladá, však musia všetky poisťovne vypracovať v súlade s čl. 312 ods. 3 Delegovaného nariadenia 2015/35 správu o všetkých významných zmenách v oblastiach, ktorých sa RSR týka, tzv. Správa o zmenách.

      (Zverejnené: 8.1.2024)

    • Čo má byť obsahom Správy o zmenách podľa čl. 312 ods. 3 Delegovaného nariadenia 2015/35 a kedy ju má poisťovňa predložiť?

      Obsahom Správy o zmenách sú informácie o činnosti poisťovne, pričom sa kladie dôraz na uvedenie všetkých významných zmien, ku ktorým došlo v činnosti a výkonnosti poisťovne, v jej systéme správy a riadenia, rizikovom profile, oceňovaní na účely solventnosti a riadení kapitálu počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa. Správa o zmenách by taktiež mala poskytovať stručné vysvetlenie príčin a dôsledkov takýchto zmien.

      Štruktúra Správy o zmenách by mala byť totožná so štruktúrou štandardnej pravidelnej správy orgánu dohľadu (ďalej len „RSR“) a aby poisťovňa poskytla informácie minimálne v rozsahu stanovenom
      v čl. 307 až 311 Delegovaného nariadenia 2015/35 a v súlade s Odporúčaním Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska zo 17. mája 2016 č. 3/2016 o predkladaní a zverejňovaní informácií pre sektor poistenia a zaistenia.

      Základné požiadavky NBS k obsahu Správy o zmenách:

      Kvantitatívne informácie:

      • V častiach, ktoré obsahujú predovšetkým kvantitatívne údaje, teda hlavne v oblastiach „činnosť a výkonnosť“, „rizikový profil“ a „riadenie kapitálu“ poisťovňa uvedie hlavné skutočnosti daného roka a to vrátane komentára či zdôvodnenia daného vývoja.
      • V súvislosti s kvantitatívnymi údajmi bude zo strany NBS kladený dôraz na to, aby každá Správa o zmenách obsahovala vyhodnotenie daného roka v porovnaní s rokom predchádzajúcim, porovnanie vývoja daného roka s plánom vrátane zdôvodnenia významných odchýlok od tohto plánu a tiež uvedenie plánu na budúce obdobie spolu s popisom udalostí, ktoré by mohli mať negatívny dopad na jeho splnenie. 

      Kvalitatívne informácie:

      • V častiach, ktoré obsahujú skôr kvalitatívne informácie, teda hlavne v častiach „systém správy a riadenia“ a „oceňovanie na účely solventnosti“ poisťovňa uvedie zmeny oproti predchádzajúcemu stavu, ktoré považuje za významné. V prípadoch, kde k významným zmenám nedošlo, poisťovňa túto skutočnosť explicitne uvedie formou vyhlásenia.
      • V rámci časti „systém správy a riadenia“ NBS očakáva, že poisťovňa uvedie aj konkrétne informácie o vykonaných činnostiach v sledovanom období. Táto požiadavka sa týka okrem iného aj výkonu činnosti interného audítora a to minimálne popisom vykonaných vnútorných auditov a ich zistení.
      • V prípade, že od konca roka, ku ktorému sa Správa o zmenách predkladá, do doby predloženia správy, nastali skutočnosti, ktoré majú významný dopad na informácie uvedené v Správe, NBS očakáva, že tieto skutočnosti budú v Správe o zmenách explicitne uvedené. 

      Lehota na predloženie Správy o zmenách je rovnako ako pri pravidelnej RSR najneskôr 14 týždňov po skončení daného finančného roka.

      (Zverejnené: 8.1.2024)

    • K vykazovaniu SII výkazu S_05_01_02_POB – Poistné, poistné plnenia a náklady podľa skupiny činnosti pre pobočky poisťovní/zaisťovní z iných členských štátov v súvislosti s platnosťou nového účtovného štandardu IFRS 17 od 01.01.2023, platné od 30.9.2023.

      V súlade s platným Vykonávacím nariadením komisie (EÚ) 2015/2450 (taxonómia 2.7.0) a platnosťou nových vzorov pre vykazovanie SII od 31.12.2023 (taxonómia 2.8.0), ďalej iba „Vykonávacie nariadenie“, sa má výkaz S.05.01 aj naďalej vykazovať z účtovného hľadiska, ale s použitím skupín činností podľa smernice Solventnosť II, ako sú uvedené v prílohe 1 k Delegovanému nariadeniu (EÚ) 2015/3511 (ďalej iba „Delegované nariadenie“) bez ohľadu na to, či pobočky poisťovní/zaisťovní z iných členských štátov (ďalej iba „pobočky“) používajú IFRS 17 alebo lokálne účtovné štandardy.

      Ak zriaďovateľ pobočky nevedie účtovníctvo podľa IFRS 17 a prepojenie na IFRS 17 predstavuje pre pobočku neprimeranú záťaž, pobočka môže výkaz aj naďalej vykazovať v súlade s platným lokálnym účtovným štandardom zriaďovateľa.

      1. Predpísané a zaslúžené poistné sa naďalej vykazuje v súlade článkom 1, bod 11 a 12 Delegovaného nariadenia2, aj keď prechodom na IFRS 17 už nejde o položky evidované v účtovníctve pobočky. Podkladom pre vykazovanie  majú byť výstupy z poistno-technických systémov pobočky. Poistné sa vykazuje vrátane investičného komponentu.

      Predpísané a zaslúžené poistné za skupinu činnosti  Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (stĺpec výkazu C0040, ďalej iba „PZP“) sa vykazuje očistené o 8%-ný odvod z PZP.

      2. Náklady na poistné plnenia vzniknuté – vykazujú sa poistné plnenia vyplatené vrátane zmeny stavu záväzkov na vzniknuté poistné plnenia diskontované, avšak bez zmeny stavu rizikovej prirážky. Zmenu stavu rizikovej prirážky pre nefinančné riziká je potrebné vykazovať v rámci položky Ostatné technické náklady/výnosy (R1200,R2500).

      Poistné plnenia sa vykazujú vrátane investičného komponentu. Náklady na správu poistných nárokov sa vykazujú aj naďalej v rámci položky Vzniknuté náklady (R0550, R1900). Ak pobočka vedie účtovníctvo podľa IFRS 17, podkladom pre vykazovanie majú byť výstupy z poistno-technických systémov pobočky.

      3. Vzniknuté náklady – vykazujú sa všetky obstarávacie náklady na poistné zmluvy, náklady na správu investícií a poistných nárokov, administratívne a režijné náklady, ktoré súvisia s poskytovaním poistných služieb v súlade s platným „Vykonávacím nariadením“, detailnejšie definované vo vysvetlivkách k výkazu S.05.01.

      Podľa IFRS17 sa  v rámci položky Vzniknuté náklady vykazujú priraditeľné aj nepriraditeľné náklady, ktoré súvisia s poskytovaním poistných služiebV prípadeskupiny činnosti PZP sa vykazujú náklady očistené o 8% odvod z PZP.

      4. Ostatné technické náklady/výnosy – vykazujú sa ostatné náklady a výnosy súvisiace s poskytovaním poistných služieb, ktoré nie je možné vykazovať v rámci vyššie uvedených položiek výkazu 1. – 3., a ktoré nie je možné alokovať na jednotlivé skupiny činností.

      _______________________________________________________________________

      1 Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II).

      2 Článok 1 – Vymedzenie pojmov

      11. „predpísané poistné“ je poistné splatné poisťovni alebo zaisťovni počas stanoveného obdobia bez ohľadu na to, či sa takéto poistné úplne alebo čiastočne týka poistného alebo zaistného krytia poskytnutého v inom období;

      12. „zaslúžené poistné“ je poistné týkajúce sa rizika krytého poisťovňou alebo zaisťovňou počas stanoveného obdobia

      Bližšie informácie sú zverejnené aj v: Stanovisko Odboru dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým sporením Národnej banky Slovenska k vykazovaniu SII výkazu S_05_01_02_POB – Poistné, poistné plnenia a náklady podľa skupiny činnosti pre pobočky poisťovní/zaisťovní z iných členských štátov v súvislosti s platnosťou nového účtovného štandardu IFRS 17 od 01.01.2023, platné od 30.9.2023.

      (Zverejnené: 4.10.2023)

    • K vykazovaniu SII výkazu S.05.01. – Poistné, poistné nároky a náklady podľa skupín činností pre poisťovne v súvislosti s platnosťou nového účtovného štandardu IFRS 17 od 01.01.2023, platné od 30.9.2023

      V súlade s platným Vykonávacím nariadením komisie (EÚ) 2015/2450 (taxonómia 2.7.0) a platnosťou nových vzorov pre vykazovanie SII od 31.12.2023 (taxonómia 2.8.0), ďalej iba „Vykonávacie nariadenie“, sa má výkaz S.05.01 aj naďalej vykazovať z účtovného hľadiska, ale s použitím skupín činností podľa smernice Solventnosť II, ako sú uvedené v prílohe 1 k Delegovanému nariadeniu (EÚ) 2015/351 (ďalej iba „Delegované nariadenie“) bez ohľadu na to, či poisťovne používajú IFRS 17 alebo lokálne účtovné štandardy.

      1. Predpísané a zaslúžené poistné sa naďalej vykazuje v súlade článkom 1, bod 11 a 12 Delegovaného nariadenia2, aj keď prechodom na IFRS17 už nejde o položky evidované v účtovníctve poisťovne. Podkladom pre vykazovanie majú byť výstupy z poistno-technických systémov poisťovne. Poistné sa vykazuje vrátane investičného komponentu.

      Predpísané a zaslúžené poistné za skupinu činnosti  Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (stĺpec výkazu C0040, ďalej iba „PZP“) sa vykazuje očistené o 8%-ný odvod z PZP.

      2. Náklady na poistné plnenia vzniknuté – vykazujú sa tu poistné plnenia vyplatené vrátane zmeny stavu záväzkov na vzniknuté poistné plnenia diskontované, avšak bez zmeny stavu rizikovej prirážky. Zmenu stavu rizikovej prirážky pre nefinančné riziká je potrebné vykazovať v rámci Ostatných nákladov (R1200, R2500)3.

      Poistné plnenia sa vykazujú vrátane investičného komponentu. Náklady na správu poistných nárokov sa vykazujú aj naďalej v rámci položky Vzniknuté náklady (R0550, R1900). Podkladom pre vykazovanie majú byť výstupy z poistno-technických systémov poisťovne.

      3. Zmena stavu ostatných technických rezerv

      Vzhľadom na časový nesúlad medzi platnosťou účtovného štandardu IFRS 17 (od 1.1.2023) a platnosťou nových vzorov pre vykazovanie SII podľa taxonómie 2.8.0 (od 31.12.2023) sa položky Zmeny stavu ostatných technických rezerv (riadky R0410-R0500 a R1710-R1800 výkazu) za 1. – 3. štvrťrok 2023 nevykazujú. Výkaz podľa taxonómie 2.8.0 (od 4. štvrťroka 2023) už položky Zmeny stavu ostatných technických rezerv nebude obsahovať.

      4. Vzniknuté náklady – vykazujú sa všetky obstarávacie náklady na poistné zmluvy, náklady na správu investícií a poistných nárokov, administratívne a režijné náklady, ktoré súvisia s poskytovaním poistných služieb v súlade s platným „Vykonávacím nariadením“, detailnejšie definované vo vysvetlivkách k výkazu S.05.01.

      Podľa IFRS 17 sa v rámci položky Vzniknuté náklady vykazujú priraditeľné aj nepriraditeľné náklady, ktoré súvisia s poskytovaním poistných služiebV prípadeskupiny činnosti PZP sa vykazujú náklady očistené o 8% odvod z PZP.

      5. Ostatné náklady – vykazujú sa ostatné náklady a výnosy súvisiace s poskytovaním poistných služieb, ktoré nie je možné vykazovať v rámci vyššie uvedených položiek výkazu 1. – 4., a ktoré nie je možné alokovať na jednotlivé skupiny činností.

      _______________________________________________________________________

      1 Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II).

      2 Článok 1 – Vymedzenie pojmov

      11. „predpísané poistné“ je poistné splatné poisťovni alebo zaisťovni počas stanoveného obdobia bez ohľadu na to, či sa takéto poistné úplne alebo čiastočne týka poistného alebo zaistného krytia poskytnutého v inom období;

      12. „zaslúžené poistné“ je poistné týkajúce sa rizika krytého poisťovňou alebo zaisťovňou počas stanoveného obdobia

      3 Od 4. štvrťroka 2023 (taxonómia 2.8.0) nahradené položkou „Balance – other technical expenses/income“ (R1210,R2510)

      Bližšie informácie sú zverejnené aj v: Stanovisko Odboru dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým sporením Národnej banky Slovenska k vykazovaniu SII výkazu S.05.01. – Poistné, poistné nároky a náklady podľa skupín činností pre poisťovne v súvislosti s platnosťou nového účtovného štandardu IFRS 17 od 01.01.2023, platné od 30.9.2023

      (Zverejnené: 4.10.2023)

    • Vykazovaniu SII výkazu S_05_01_02_POB – Poistné, poistné plnenia a náklady podľa skupiny činnosti – pobočky v súvislosti s platnosťou nového účtovného štandardu IFRS17 od 01.01.2023, platné do 30.6.2023.

      Vzhľadom na to, že výkaz S.05.01 podľa vysvetliviek platného Vykonávacieho nariadenia komisie (EÚ) 2015/2450 sa má aj naďalej vykazovať z účtovného hľadiska, ale s použitím skupín činností podľa smernice Solventnosť II, ako sú uvedené v prílohe 1 k Delegovanému nariadeniu (EÚ) 2015/351 (ďalej iba „Delegované nariadenie“) Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“) vydáva toto stanovisko.

      NBS odporúča pre vykazovanie výkazu S_05_01_02_POB – Poistné, poistné plnenia a náklady podľa skupiny činnosti – pobočky používať údaje z poistno-technických systémov pobočky, pričom výsledok (výpočet uvedený v bode 4. stanoviska) by mal byť zhodný s Výsledkom za poistné služby podľa IFRS 17 (výkaz VÚ-P 1-04, Časť II. Vybrané údaje z nákladov a výnosov, r. 25) 2.

      Ak zriaďovateľ pobočky nevedie účtovníctvo podľa IFRS17 a prepojenie na IFRS 17 predstavuje pre pobočku neprimeranú záťaž, pobočka môže výkaz aj naďalej vykazovať v súlade s platným lokálnym účtovným štandardom zriaďovateľa.

      1. Predpísané a zaslúžené poistné sa vykazuje v súlade článkom 1, bod 11 a 12 Delegovaného nariadenia3, aj keď prechodom na IFRS17 už nejde o položky evidované v účtovníctve pobočky. Podkladom pre vypracovanie výkazu majú byť výstupy z poistno-technických systémov pobočky. Poistné v životnom poistení sa vykazuje vrátane investičného komponentu.

      Predpísané a zaslúžené poistné za skupinu činnosti  Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (stĺpec výkazu C0040, ďalej iba „PZP“) sa vykazuje očistené o 8%-ný odvod z PZP.

      2. Náklady na poistné plnenia (vzniknuté) – vykazujú sa tu poistné plnenia vyplatené vrátane zmeny stavu záväzkov na vzniknuté poistné plnenia diskontované, avšak bez zmeny stavu rizikovej prirážky. Zmenu stavu rizikovej prirážky pre nefinančné riziká je potrebné vykazovať v rámci položky Ostatné technické náklady/výnosy (R1200,R2500)

      Poistné plnenia v životnom poistení sa vykazujú vrátane investičného komponentu. Náklady na likvidáciu poistných plnení sa vykazujú aj naďalej v rámci položky Vzniknuté náklady (R0550, R1900). Ak pobočka vedie účtovníctvo podľa IFRS17, podkladom pre vykazovanie majú byť výstupy z poistno-technických systémov poisťovne.

      3. Vzniknuté náklady – vykazujú sa tu všetky náklady na poistné služby (priamo priraditeľné aj nepriamo priraditeľné)4, ktoré vchádzajú do výpočtu Výsledku za poistné služby (výkaz VÚ-P 1-04, Časť II. Vybrané údaje z nákladov a výnosov, r. 25)2 , v prípade skupiny činnosti PZP očistené o 8% odvod z PZP. Náklady, ktoré nie sú súčasťou Výsledku za poistné služby sa vo výkaze S.05.01 nevykazujú.

      4. Ostatné technické náklady/výnosy – vykazujú sa ostatné náklady a výnosy súvisiace s poskytovaním poistných služieb, ktoré nie je možné vykazovať v rámci vyššie uvedených položiek výkazu 1. – 3., a ktoré nie je možné alokovať na jednotlivé skupiny činností tak, aby spolu za neživotné a životné poistenie platilo:

      Stanovisko Odboru dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým sporením Národnej banky Slovenska k vykazovaniu SII výkazu S_05_01_02_POB – Poistné, poistné plnenia a náklady podľa skupiny činnosti - pobočky v súvislosti s platnosťou nového účtovného štandardu IFRS17 od 01.01.2023

      _______________________________________________________________________

      1 Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II).

      2 OPATRENIE Ministerstva financií Slovenskej republiky z 9. decembra 2021 č. MF/011078/2021-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. decembra 2011 č. MF/25918/2011-74, ktorým sa ustanovuje rozsah, spôsob, miesto a termíny ukladania výkazu vybraných údajov z individuálnej účtovnej závierky pre účtovné jednotky, ktorými sú poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, Slovenská kancelária poisťovateľov a Exportno-importná banka Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

      3 Článok 1 – Vymedzenie pojmov

      11. „predpísané poistné“ je poistné splatné poisťovni alebo zaisťovni počas stanoveného obdobia bez ohľadu na to, či sa takéto poistné úplne alebo čiastočne týka poistného alebo zaistného krytia poskytnutého v inom období;

      12. „zaslúžené poistné“ je poistné týkajúce sa rizika krytého poisťovňou alebo zaisťovňou počas stanoveného obdobia

      4 Pojem „nepriamo priraditeľné“ vychádza z anglického pomenovania položky vo výkaze VÚ-P 1-04  „indirectly attributable expenses“ – ide o náklady, ktoré sú na poistné odvetvia priradené nie priamo, ale alokáciou.

      Bližšie informácie sú zverejnené aj v https://nbs.sk/dohlad-nad-financnym-trhom/dohlad/poistovnictvo/informacie/stanovisko-odboru-dohladu-nad-poistovnictvom-a-dochodkovym-sporenim-narodnej-banky-slovenska-k-vykazovaniu-sii-vykazu-s_05_01_02_pob-poistne-poistne-plnenia-a-naklady-podla-skupiny-cin/

      (Zverejnené: 21.4.2023)

    • Vykazovanie SII výkazu S.05.01. – Poistné, poistné nároky a náklady podľa skupín činností v súvislosti s platnosťou nového účtovného štandardu IFRS17 od 01.01.2023, platné do 30.6.2023

      V súlade s platným Vykonávacím nariadením komisie (EÚ) 2015/2450 (taxonómia 2.7.0) a platnosťou nových vzorov pre vykazovanie SII od 31.12.2023 (taxonómia 2.8.0) sa má výkaz S.05.01 aj naďalej vykazovať z účtovného hľadiska, ale s použitím skupín činností podľa smernice Solventnosť II, ako sú uvedené v prílohe 1 k Delegovanému nariadeniu (EÚ) 2015/351 (ďalej iba „Delegované nariadenie“) bez ohľadu na to, či poisťovne používajú IFRS17 alebo lokálne účtovné štandardy.

      1. Predpísané a zaslúžené poistné sa naďalej vykazuje v súlade článkom 1, bod 11 a 12 Delegovaného nariadenia2, aj keď prechodom na IFRS17 už nejde o položky evidované v účtovníctve poisťovne. Podkladom pre vykazovanie majú byť výstupy z poistno-technických systémov poisťovne. Poistné v životnom poistení sa vykazuje vrátane investičného komponentu. Predpísané a zaslúžené poistné za skupinu činnosti  Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (stĺpec výkazu C0040, ďalej iba „PZP“) sa vykazuje očistené o 8%-ný odvod z PZP.

      2. Náklady na poistné plnenia vzniknuté – vykazujú sa poistné plnenia vyplatené vrátane zmeny stavu záväzkov na vzniknuté poistné plnenia diskontované, avšak bez zmeny stavu rizikovej prirážky. Zmenu stavu rizikovej prirážky pre nefinančné riziká je potrebné vykazovať v rámci Ostatných nákladov (R1200,R2500)3.

      Poistné plnenia v životnom poistení sa vykazujú vrátane investičného komponentu. Náklady na likvidáciu poistných plnení sa vykazujú aj naďalej v rámci položky Vzniknuté náklady (R0550, R1900). Podkladom pre vykazovanie majú byť výstupy z poistno-technických systémov poisťovne.

      3. Zmena stavu ostatných technických rezerv – vzhľadom na časový nesúlad medzi platnosťou účtovného štandardu IFRS 17 (od 1.1.2023) a platnosťou nových vzorov pre vykazovanie SII podľa taxonómie 2.8.0 (od 31.12.2023) sa položky Zmeny stavu ostatných technických rezerv (riadky R0410-R0500 a R1710-R1800 výkazu) za 1. – 3. štvrťrok 2023 nevykazujú. Výkaz podľa taxonómie 2.8.0 (od 4. štvrťroka 2023) už položky Zmeny stavu ostatných technických rezerv nebude obsahovať.

      4. Vzniknuté náklady – vykazujú sa všetky náklady na poistné služby (priamo priraditeľné aj nepriamo priraditeľné)4, ktoré vchádzajú do výpočtu Výsledku za poistné služby (výkaz VÚ-P 1-04, Časť II. Vybrané údaje z nákladov a výnosov, r. 25)5 , v prípade skupiny činnosti PZP očistené o 8% odvod z PZP. Náklady, ktoré nie sú súčasťou Výsledku za poistné služby sa vo výkaze S.05.01 nevykazujú.

      5. Ostatné náklady – vykazujú sa ostatné náklady a výnosy súvisiace s poskytovaním poistných služieb, ktoré nie je možné vykazovať v rámci vyššie uvedených položiek výkazu 1. – 4., a ktoré nie je možné alokovať na jednotlivé skupiny činností tak, aby platilo:

      Vykazovanie ostatných nákladov

      _________________________________________________________________

      1 Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II).

      2 Článok 1 – Vymedzenie pojmov 
           11. „predpísané poistné“ je poistné splatné poisťovni alebo zaisťovni počas stanoveného obdobia bez ohľadu na to, či sa takéto poistné úplne alebo čiastočne týka poistného alebo zaistného krytia poskytnutého v inom období;
           12. „zaslúžené poistné“ je poistné týkajúce sa rizika krytého poisťovňou alebo zaisťovňou počas stanoveného obdobia
      

      3 Od 4. štvrťroka 2023 (taxonómia 2.8.0) nahradené položkou „Balance – other technical expenses/income“ (R1210,R2510)

      4 Pojem „nepriamo priraditeľné“ vychádza z anglického pomenovania položky vo výkaze VÚ-P 1-04  „indirectly attributable expenses“ – ide o náklady, ktoré sú na poistné odvetvia priradené nie priamo, ale alokáciou.

      5  OPATRENIE Ministerstva financií Slovenskej republiky z 9. decembra 2021 č. MF/011078/2021-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. decembra 2011 č. MF/25918/2011-74, ktorým sa ustanovuje rozsah, spôsob, miesto a termíny ukladania výkazu vybraných údajov z individuálnej účtovnej závierky pre účtovné jednotky, ktorými sú poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, Slovenská kancelária poisťovateľov a Exportno-importná banka Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

      Bližšie informácie sú zverejnené aj v https://nbs.sk/dohlad-nad-financnym-trhom/dohlad/poistovnictvo/informacie/stanovisko-odboru-dohladu-nad-poistovnictvom-a-dochodkovym-sporenim-narodnej-banky-slovenska-k-vykazovaniu-sii-vykazu-s-05-01-poistne-poistne-naroky-a-naklady-podla-skupin-cinnosti-v-suvis/

      (Zverejnené: 18.4.2023)

    • Vykazovanie poistného za skupinu činnosti Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej iba „PZP“) v SII výkaze S.05.01 a S.05.02 Poistné, poistné nároky a náklady od 01.01.2023.

      S účinnosťou od 1.1.2023 je potrebné vykazovať vo výkaze S.05 predpísané a zaslúžené poistné pre skupinu činnosti PZP bez 8% odvodu.

      V rámci jednotného vykazovania na trhu je potrebné predpísané a zaslúžené poistné za 1. – 4. štvrťrok kalendárneho roka vykazovať znížené o odhad 8% odvodu. V ročnom výkaze S.05 bude vykazované predpísané a zaslúžené poistné za skupinu činnosti PZP znížené o skutočnú výšku odvodu z prijatého poistného za daný kalendárny rok. 

      Výšku odvodu je potrebné aj naďalej vykazovať vo výkaze (VUP (BIL) 1-04) v časti „Daň“ na riadku „Odvod časti poistného pri PZP“.

      Bližšie informácie sú zverejnené aj v Stanovisku Národnej banky Slovenska k vykazovaniu poistného za skupinu činnosti Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej iba „PZP“) v SII výkaze S.05.01 a S.05.02 Poistné, poistné nároky a náklady od 01.01.2023.

      (Zverejnené: 20.12.2022)

    • Ako vykazovať záväzok voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov (ďalej len „Kancelária“), ktorý vzniká na jej činnosť podľa § 20 ods. 2 písm. a) a b) a § 28 ods. 3 a 4. zákona č. 381 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov?

      Záväzok kancelárie je vytvorený za účelom úhrady škôd vzniknutých zo zákonného poistenia, pričom členské poisťovne sú povinné platiť kancelárii ročný príspevok alebo mimoriadny príspevok, ak suma prostriedkov v poistnom garančnom fonde nepostačuje na plnenie záväzkov kancelárie tak, aby bola zabezpečená splniteľnosť všetkých záväzkov hradených z poistného garančného fondu. Na základe uvedeného považujeme záväzok členských poisťovní za technickú rezervu na poistné plnenia, pričom v tomto prípade sa nejedná o priame poistenie, ale postúpené plnenia vyplývajúce zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

      Národná banka Slovenska odporúča vykázať túto rezervu v rámci skupiny činností Proporcionálne zaistenie poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, napr. vo výkaze S.17.01 Technické rezervy neživotného poistenia v stĺpci C 0050 a riadku R 0180 Brutto prijaté proporcionálne zaistenie.

      Pri výpočte kombinovaného ukazovateľa podľa Metodického usmernenia útvarov dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska z 18. mája 2020 č. 3/2020 k hodnoteniu výšky poistného v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je potrebné zahrnúť zmenu technickej rezervy na záväzok voči Kancelárii do Nákladovosti.

      (Zverejnené: 31.1.2022)

    • Ktoré poisťovne majú povinnosť predkladať výkaz S.36.01?

      Nariadenie EÚ č. 2015/2450 v článku 20 stanovuje povinnosť predkladať informácie o vnútroskupinových transakciách prostredníctvom výkazu S.36.01 tým individuálnym poisťovniam, ktoré nie sú súčasťou skupiny vymedzenej v článku 213 ods. 2 písm. a), b) alebo c) smernice 2009/138/ES a ktorých materským podnikom je zmiešaná holdingová poisťovňa.

      (Zverejnené: 23.8.2021)

    • Ako vyčísliť/ vyplniť duráciu pri podielovom fonde, ktorý nemá určený „maturity date“ (ktorý býva uvedený len pri dlhopisoch) vo výkaze SE.06.02, v stĺpci „C0360“ Durácia?

      Čo sa týka durácie, tak ide o položku vo výkaze SE.06.02, v stĺpci C0360 „Durácia“ a platí len pre kategórie CIC 1, 2, 4 (ak je to uplatniteľné, napr. pre podnik kolektívneho investovania investujúci najmä do dlhopisov), 5 a 6. Durácia aktív vymedzená ako „zvyšková modifikovaná durácia“ (modifikovaná durácia vypočítaná na základe času, ktorý zostáva do lehoty splatnosti cenného papiera od referenčného dátumu vykazovania). Pre aktíva bez stanoveného dátumu splatnosti sa použije prvý možný dátum uplatnenia kúpnej opcie. Durácia sa vypočítava na základe ekonomickej hodnoty.

      Durácia je vážená priemerná splatnosť peňažných tokov, pri ktorej je čas prijatia každej platby vážený súčasnou hodnotou tejto platby. Hodnota durácie sa preto pohybuje v rozmedzí 0 až doby do splatnosti.

      V prípade dlhopisového fondu s CIS ##42 môže byť komplikované duráciu vypočítať a ak Vám protistrana neposkytuje túto informáciu, použite zjednodušenie vo forme napríklad váženého priemeru doby do splatnosti pre každý dlhopis.

      (Zverejnené: 14.8.2020)

    • Ako sa má správne vo výkaze S.36.04 uvádzať „5 číslic“ v bunke C0060 „Identifikačný kód emitenta/predávajúceho/poskytovateľa“ pre podniky mimo EHP a neregulované podniky v rámci skupiny.

      V tomto prípade si poisťovňa zadefinuje v identifikačnom kóde 5 číslic tak, aby bol identifikačný kód jedinečný a ten sa následne používa pre identifikovanie predmetného podniku vo výkazníctve aj naďalej počas celej doby vykazovania.

      (Zverejnené: 13.5.2020)

    • Ako sa majú správne vo výkazoch uvádzať hodnoty za poistenie, ak poistná zmluva pokrýva viacero rizík, ktoré spadajú do odlišných poistných skupín?

      V súlade s článkom 55 Delegovaného nariadenia komisie EÚ 2015/35, ktorým sa dopľňa smernica EP a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia, sa pri prideľovaní poistných alebo zaistných záväzkov do skupiny činnosti zohľadňuje povaha rizík spojených so záväzkom, a teda je potrebné jednotlivé záväzky zmluvy rozčleniť podľa povahy krytého rizika a tie sa uvedú v príslušnej skupine poistenia.

      (Zverejnené: 16.3.2020)

    • Aké transakcie sa majú uvádzať vo výkazoch S.36.02, S.36.03, S.36.04? Všetky transakcie, alebo sa aplikujú rovnako ako pri výkaze S.36.01 tie isté prahové hodnoty? Významnosti transakcie podľa Smernice EP a Rady 2009/138/ES Solventnosť II 245 ods. 3?

      V súlade so stanoviskom EIOPA (https://www.eiopa.europa.eu/content/1610_en?source=search), pre vyplnenie údajov vo výkazoch S.36.02, S.36.03 a S.36.04 sa uplatňujú rovnaké prahové hodnoty ako pre výkaz S.36.01 (viď odpoveď na otázku nižšie, zverejnenú 5.8.2019).

      (Zverejnené: 11.3.2020)

    • Je možné na účely SII vykazovania zmeniť účtovné hodnoty v stĺpci C0020 výkazu SE.02 v porovnaní s účtovnými hodnotami štatutárnej súvahy odsúhlasenej externým audítorom?

      Nie, na účel vykazovania SII nie je možné robiť v stĺpci C0020 výkazu SE.02 úpravy; vykazované hodnoty majú byť zhodné s hodnotami štatutárnej súvahy schválenej externým audítorom.

      (Zverejnené: 30.10.2019)

    • Vykazovanie hodnôt vo výkazoch variačnej analýzy S.29.01 – S.29.04

      Vo výkazoch variačnej analýzy sa jednotlivé položky vyjadrujúce vplyv na hodnotu vlastných zdrojov vykazujú ako kladné, ak dochádza k zvýšeniu vlastných zdrojov (prebytku aktív nad záväzkami) a záporné, ak hodnotu vlastných zdrojov znižujú.
      Vo výkaze S.29.03 sa hodnoty stavu rezerv vykazujú s rovnakým znamienkom ako v bilancii a položky vyjadrujúce zmenu rezervy sa vykazujú ako kladné, ak zvyšujú hodnotu technických rezerv (najlepšieho odhadu).
      Technické toky sa vykazujú ako kladné. Výnimkou by bolo, ak technický tok má hodnotu v rozpore so svojou povahou (napríklad záporné poistné, ak by storná boli vyššie než poistné).

      (Zverejnené: 16.9.2019)

    • Zahŕňajú položky v stĺpci C0110 Nerealizované zisky a straty vo výkaze S.09.01 aj zmenu investícií preceňovaných cez vlastné imanie?

      Výkazy podľa Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2450, s výnimkou výkazu S.05.01, sa vypĺňajú v súlade s oceňovaním podľa Solventnosti II bez ohľadu na spôsob účtovania.
      Rovnako aj v stĺpci C0110 Nerealizované zisky a straty vo výkaze S.09.01 sa uvádza zmena hodnoty všetkých nepredaných aktív alebo aktív, ktoré nenadobudli splatnosť počas obdobia vykazovania.

      (Zverejnené: 23.8.2019)

    • Akú hodnotu má poisťovňa vykázať v položke v období vykazovania vo výkaze S.29.01?

      V položke R0230/C0030 Daň z príjmu výkazu S.29.01 podľa Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2450 sa vykazuje výška z dane z príjmov právnických osôb v období vykazovania, čo predstavuje súčet splatnej dane z príjmu a osobitného odvodu vykázaných v časti IV. Údaje k vybraným daniam a vybraným odvodom výkazu vybraných údajov z individuálnej účtovnej závierky.

      (Zverejnené: 23.8.2019)

    • Majú vo výkazoch S.29.01 až S.29.04 byť zahrnuté aktíva a záväzky pre poistenie Unit-Linked?

      Na základe metodiky položiek výkazov uvedenej vo Vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2015/2450 k výkazu S.29.02 – Prebytok aktív nad záväzkami – vysvetlený investíciami a finančnými záväzkami, sa v rámci všeobecných poznámok uvádza, že vzor výkazu nezahŕňa aktíva držané v unit-linked (UL) a index-linked (IL) fondoch. Naopak vysvetlivky k výkazu S.29.03 nešpecifikujú zaobchádzanie produktov UL a IL a týkajú sa rovnako technických rezerv vypočítaných ako najlepší odhad a tiež technických rezerv vypočítaných ako celok (as a whole).
      Zároveň EIOPA vydala usmernenie zo dňa 20.3.2018 (EIOPA Explanatory notes on reporting templates – Variation Analysis templates), kde sa naopak uvádza, že UL a IL fondy majú byť zahrnuté vo výkazoch S.29.01 až S.29.04 (Q&A 1462 a 1487).
      Národná banka Slovenska v nadväznosti na usmernenie EIOPA očakáva, že výkazy S.29.01 až S.29.04 zahŕňajú všetky investície a záväzky vrátane aktív a technických rezerv pre UL a IL poistenie, bez ohľadu na spôsob kalkulácie technických rezerv.
      Avšak vzhľadom na metodiku uvedenú v záväznom právnom predpise a na už nastavené systémy poisťovní Národná banka Slovenska akceptuje aj výkazy, ktoré nezahŕňajú aktíva a záväzky UL a IL poistenia, ale iba v prípade, že ich poisťovňa kalkuluje ako celok (as a whole).

      (Zverejnené: 22.8.2019)

    • Majú sa uvádzať vo výkaze S.36.01 všetky transakcie, alebo sa aplikujú nejaké prahové hodnoty významnosti transakcie podľa Smernice EP a Rady 2009/138/ES Solventnosť II 245 ods. 3?

      Transakcie týkajúce sa prevodu vlastného kapitálu (kde sú zahrnuté aj dividendy) a iných položiek kapitálu sa musia vykazovať všetky bez hranice významnosti. Bez prahovej hodnoty sa tiež vykazuje dlh vrátane dlhopisov, úverov a iné transakcie podobnej povahy.
      Prevod iných aktív, ako sú nehnuteľnosti alebo akcie iných spoločností, ktoré nie sú prepojené so skupinou, nie je nutné vo výkaze uvádzať všetky, stačí ak sa použije prahová hodnota vo výške 1 % z netto zaslúženého poistného.

      (Zverejnené: 5.8.2019)

    • Ako sa má vykazovať daň z poistenia v SII výkazoch?

      Vzhľadom na to, že daň z poistenia nepredstavuje výnos poisťovne, tak sa vo výkaze S.05 uvedie predpísané poistné znížené o daň z poistenia.

      (Zverejnené: 14.1.2019)

    • V ktorej skupine činnosti (LoB) vykazovať poistenie prerušenia prevádzky?

      Poistenie prerušenia prevádzky často kombinuje tri hlavné riziká, a to majetkové škody na budovách a zariadenia vlastnených podnikom, finančné straty vyplývajúce z prerušenia prevádzky a poistenie zodpovednosti podniku a/alebo jeho zamestnancov. Z uvedeného vyplýva, že poistná zmluva pokrýva riziká rôznych skupín činnosti podľa prílohy I delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/35. Podľa článku 55 ods. 6 delegovaného nariadenia sa takéto záväzky rozdelia do príslušných skupín len v prípade, keď je to možné. Ak to nie je možné, t. j. v prípade, keď ani poistné a ani záväzky nie sú kalkulované na tak detailnej úrovni, malo by sa poistné a záväzky zaradiť do skupiny činnosti podľa hlavného krytia (najväčšieho rizika).

      (Zverejnené: 8.11.2017)

    • Je nutné v rámci ročného vykazovania zaslať výkaz S.06.01?

      Výkaz S.06.01 sa týka len poisťovní, ktorým bola udelená výnimka z vykazovania po jednotlivých položkách, a preto tento výkaz bude z plánu ročného vykazovania v ŠZP zrušený, keďže Národná banka Slovenska neudelila výnimku z predkladania údajov po jednotlivyých položkách podľa §79 ods. 16 ani jednej poistovni.

      (Zverejnené 16.5.2017)

    • Je potrebné v rámci ročného predkladania výkazov zasielať aj výkaz S.04.02, ak poisťovňa nemá udelené povolenie na vykonávanie činnosti na odvetvie podla prilohy 1 cast A pism. 10a)?

      Nie, v takomto prípade nie je potrebné výkaz predkladať.

      (Zverejnené 16.5.2017)

    • Je nutné v rámci zverejňovania uvádzať správu o solventnosti a finančnom stave (SFCR) a k nej príslúchajúce výkazy uvádzať v slovenčine?

      Požiadavka na zverejnenie SFCR správy musí byť splnená v súlade so zákonom č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku, a teda predmetné výkazy je potrebné zverejniť v slovenskom jazyku.
      Áno, poisťovňa zverejňuje minimálne výkazy, ktoré sú súčasťou správy o solventnosti a finančnom stave, teda výkazy stanovené vo Vykonávacom nariadení komisie EÚ č. 2015/2452, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o postupy, formáty a vzory správy o solventnosti a finančnom stave v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES. Národná banka Slovenska neustanovila žiadnym predpisom iné dodatočné výkazy, ktoré by mala poisťovňa zverejniť. Zverejnenie akýchkoľvek iných dodatočných výkazov je na posúdení poisťovne.

      (Zverejnené 16.5.2017)

    • Je potrebné v rámci správy o solventnosti a finančnom stave zverejňovať aj prázdne výkazy?

      Zverejňujú sa aj výkazy s nulovou hodnotou.

      (Zverejnené 16.5.2017)

    • Výkaz S.17.02 sa vypĺňa podľa toho, kde sa stala škoda alebo podľa toho, kto je poistený?

      Ako je uvedené v metodike k výkazom v Prílohe II nariadenia komisie EÚ č. 2015/2450 na str. L347/573 (písmeno e) a f)), krajina je:
      e) V prípade priameho poistenia pre skupiny činnosti „Poistenie liečebných nákladov“, „Poistenie zabezpečenia príjmu“, „Poistenie odškodnenia pracovníkov“, „Poistenie proti požiaru a iným majetkovým škodám“ a „Poistenie úveru a kaucie“ krajina, v ktorej je umiestnené riziko, ako je vymedzené v článku 13 ods. 13 smernice 2009/138/ES.
      f) pre priame poistenie za všetky ostatné skupiny činnosti neuvedené v písmene e) krajina, v ktorej bola uzavretá zmluva.
      Vo výkaze sa uvádza škoda podľa krajiny poisteného rizika, a to je buď krajina umiestnenia rizika v prípade niektorých neživotných poistení a pri ostatných krajina uzavretia zmluvy.

      (Zverejnené 16.5.2017)

    • V ktorý deň je potrebné predložiť výkazy, ak lehota podľa článku 312 delegovaného nariadenia komisie (EÚ) 2015/35, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) v spojení s § 198 zákona 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja?

      V ktorý deň je potrebné predložiť výkazy, ak lehota podľa článku 312 delegovaného nariadenia komisie (EÚ) 2015/35, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) v spojení s § 198 zákona 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja?
      V prípade lehoty uvedenej v článku 312 delegovaného nariadenia komisie (EÚ) 2015/35, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) v spojení s § 198 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, NBS uplatňuje zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 19 ods. 2 stanovuje, že ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo iný deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Uvedené možno aplikovať aj na dotazovanú situáciu, a preto ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, sa ako posledný deň lehoty bude rozumieť najbližší pracovný deň (teda po víkende, počas ktorého došlo k uplynutiu lehoty, to bude nasledujúci pracovný deň – pondelok, pokiaľ nie je sviatkom).

      (Zverejnené 24.2.2017)

    • Akým spôsobom sa predkladajú QRT, ktoré sú prílohou RSR správy? Pomocou xbrl inštancie (podobne ako QRT výkazy v rámci RSR správy) alebo ako voľna príloha k výkazu Sii (SFC) 04 (osobitná príloha v tvare zipovaných xls/pdf súborov)?

      Správa o solventnosti a finančnom stave (SFCR) vrátane jej príloh (výkazov) sa zasiela do NBS prostredníctvom ŠZP, výkaz Sii(SFC)04, za posledný deň kalendárneho roka. Správa aj prílohy nemajú predpísaný formát, ale predkladá sa v čitateľnom formáte. Výkazy sa nepredkladajú ako xbrl inštancie.

      (Zverejnené 21.2.2017)

    • Musí byt ID code vo výkaze S.14.01. v tabuľke 1 jedinečný? Pod fondom sa mysli aj interný fond: UL aj nie UL v prípade tradičných zmlúv?

      ID Code sa môže vo výkaze vyskytovať viac krát, keďže bol pre účely identifikátora doplnený stĺpec – číslo riadku. Avšak medzi obdobiami by mal byť rovnaký pre rovnaký produkt. Pod fondom (stĺpec C0020) sa myslí buď Ring Fenced Fund alebo iný interný fond. Interný fond predstavuje taký fond, ktorý sa vyžaduje podľa lokálnej legislatívy – preto nemusíte rozdeľovať produkty ak sú investované do rôznych fondov kolektívneho investovania. ID si pridelí poisťovňa sama, pričom toto číslo je unikátne a už ho nepoužije druhýkrát pre iný fond. Účelom je jednoznačne identifikovať fond.

      (Zverejnené 21.2.2017)

    • Musíme vo výkaze S.09.01. zachovať členenie na Life a Non-life tak ako v List of assets?

      Áno, rovnako ako pri S.06.02 List of assets, teda: stĺpec C0050 – portfólio – členenie na x10životné poistenie, x13 neživotné poistenie, c40 oddelene spravované fondy, x57 iné interné fondy, x49 vlastný kapitál, x3 všeobecné. V stĺpci C0040 sa vypĺňa hlavná kategória aktív podľa prílohy IV, obsahujúcej CIC kódy, napríklad x175 Štátne dlhopisy, x176 Podnikové dlhopisy.

      (Zverejnené 21.2.2017)

    • Čo má byť zahrnuté v položke „Fond akumulovaných prostriedkov“ tzv. surplus funds vo výkaze S.23.01. Vlastné zdroje?

      Pri výpočte technických rezerv sa podľa § 38 ods. 6 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri výpočte okrem iného zohľadňujú všetky platby poistníkom a príjemcom poistných plnení vrátane budúcich dobrovoľných podielov na výnosoch, ktoré poisťovňa plánuje vyplatiť bez ohľadu na to, či sú uvedené platby zmluvne garantované.Toto ustanovenie je transpozíciou článku 78 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II).
      Ustanovenie zákona však neobsahuje dovetok, že tieto budúce dobrovoľné plnenia nemusia byť zahrnuté v technických rezervách pokiaľ tieto platby spadajú pod pôsobnosť článku 91 ods. 2 t.j. Fond akumulovaných prostriedkov.
      Z uvedeného vyplýva, že fond akumulovaných prostriedkov (surplus funds) predstavuje budúce podiely na výnosoch, ktoré poisťovňa plánuje vyplatiť, a ktoré nie sú súčasťou technických rezerv. Zároveň platí, že sa jedná podľa § 45 ods. 8 zákona o retrospektívny prístup tým, že sa jedná o kumulovaný zisk.
      V podmienkach SR nie je zvykom vytvárať tieto fondy a predpokladáme, že budúce podiely na zisku sú súčasťou technických rezerv.

      (Zverejnené 14.9.2016)

    • Ako postupovať pri kvartálnom reportovaní, ak poisťovni nevznikne povinnosť reportovať,t.j. v prípade ak pomer podnikov kolektívneho investovania v držbe podniku k celkovým investíciám nedosiahne 30%?

      Pokiaľ poisťovňa spĺňa podmienku materiality pre štvrťročné výkazy, výkaz S.06.03 sa nezasiela a  vo výkaze S.01.01 Obsah predkladaných výkazov sa uvedie v bunke C0010/R0150 z prednastavených možností kód „0 – nevykázané“.

      (Zverejnené pred 7.4.2016)

    • Aká je hranica materiality pre vykazovanie QRTs týkajúcich sa oddelene spravovaných fondov (ring-fenced funds)?

      Oddelene spravovaných fondov (ďalej len „RFF“) sa týkajú výkazy uvedené v prílohe.
      Pre S.01.03.01 sa neaplikuje hranica materiality.
      Ostatné výkazy týkajúce sa RFF sa vykazujú len pre materiálne RFF. Návrh nariadenia však neobsahuje špecifikáciu materiality a vo finálnej správe EIOPA uviedla nasledovné: „EIOPA will not define what a material RFF is. This is to be judged by the undertaking. Defining what is a material RFF is always difficult and not risk-based as it is very difficult to argue that a RFF representing 10% of the SCR is material and a RFF representing 9,5% is not. It really depends of the concentration of the portfolio and of the number of RFF in each portfolio. EIOPA expects undertakings to enter in a dialogue with the national supervisory authorities to clarify in each situation what should be considered material.“ Preto by si každá poisťovňa mala špecifikovať hranicu materiality sama. NBS hranicu materiality určovať nebude.

      (Zverejnené pred 7.4.2016)

  • Iné požiadavky k výkazníctvu a zverejňovaniu
    • Vykazovanie zdrojov poskytnutých pobočke poisťovne/zaisťovne z iného členského štátu v súvislosti s platnosťou nového účtovného štandardu IFRS17 od 01.01.2023

      Štruktúra výkazu vybraných údajov z účtovnej závierky VU – P 1-04 ustanovená opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. decembra 2011 č. MF/ 25918/2011-74, ktorým sa ustanovuje rozsah, spôsob, miesto a termíny ukladania výkazu vybraných údajov z individuálnej účtovnej závierky pre účtovné jednotky, ktorými sú poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, Slovenská kancelária poisťovateľov a Exportno-importná banka Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov neupravuje pre vykazovanie hodnoty vzťahu medzi zriaďovateľom a pobočkou poisťovne/zaisťovne z iného členského štátu samostatný riadok. Z uvedeného dôvodu odporúčame, aby pobočka poisťovne/zaisťovne z iného členského štátu pri vykazovaní uvedeného vzťahu a zároveň aj prípadného vzťahu medzi jednotlivými pobočkami, vykazovala v časti I. Vybrané údaje z aktív a pasív pre obe účtovné obdobia, t. j. bežného aj bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia, nasledovne:
      a) na riadku 30 Ostatné aktíva, inde neuvedené alebo
      b) na riadku 54 Ostatné pasíva, inde neuvedené, v závislosti od hodnoty rozdielu medzi konečnými zostatkami aktív a konečnými zostatkami pasív.

      (Zverejnené: 24.4.2023)

    • Ako má poisťovňa postupovať v prípade, že ustanoví minimálnu kapitálovú požiadavku podľa §63 ods. 5 Zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 39/2015?

      V zmysle § 63 ods. 7 Zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná túto skutočnosť zdôvodniť Národnej banke Slovenska. Táto skutočnosť sa oznámi prostredníctvom výkazu „Sii(ZME)13-99 Hlásenie o všetkých skutočnostiach oznamovaných podľa zákona o poisťovníctve„, pričom v stĺpci 1(„Predmet zmeny„) sa uvedie kód „KM047“ („Zdôvodnenie aplikovania horného alebo dolného limitu pri výpočte minimálnej kapitálovej požiadavky podľa § 63 ods. 7 ZoP„) z čísleníka CK066Z56 a rovnako sa uvedie táto skutočnosť aj v Správe pre dohľad (RSR) a Správe o vlastnom posúdení rizika (ORSA správe).

      (Zverejnené: 14.1.2019)

    • Aký bude jazyk vykazovania kvalitatívnych údajov?

      NBS vychádza prvotne zo zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov kde sa v §2, ods. 7 hovorí, že „Dohliadaný subjekt, členovia jeho orgánov, jeho zamestnanci a ďalšie osoby, ktorých činnosť súvisí s dohliadaným subjektom, sú povinní umožniť výkon dohľadu, zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon dohľadu, a poskytnúť v štátnom jazyku všetky informácie, dokumentáciu, súčinnosť a pomoc požadované Národnou bankou Slovenska alebo osobami poverenými výkonom dohľadu na účely výkonu dohľadu; ak je dokumentácia vyhotovená v inom ako štátnom jazyku, dohliadaný subjekt je povinný predložiť na svoje vlastné náklady aj vyhotovený úradne osvedčený preklad dokumentácie do štátneho jazyk“.
      Podporne použijeme zákon o štátnom jazyku č. 270/1995 Z. z. kde sa v §3, ods. 1 hovorí, že „iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom používajú v úradnom styku štátny jazyk“. Je síce pravda, že uvedené rozoberá jazyk používaný orgánmi verejnej správy, teda jazyk v ktorom komunikácia vychádza smerom od orgánov verejnej správy, avšak analogicky môžeme dospieť k podpore §2, ods. 7 zákona o dohľade. Podporuje to aj §3, ods. 2 zákona o štátnom jazyku, ktorý hovorí, že všetka agenda sa má viesť v štátnom jazyku. Teda pri aplikovaní uvedeného ustanovenia je nevyhnutné mať k dispozícii originály v štátnom jazyku od subjektov finančného trhu.

      Konkrétnejšie uvádzame, že pri technickej dokumentácii a iných prílohách NBS v súlade s §16, ods. 5 zákona o dohľade môže akceptovať aj jazyk bežne používaný v oblasti medzinárodných financií, teda anglický jazyk. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia žiadosť vrátane jej príloh sa predkladá v štátnom jazyku; ak je však niektorá príloha vyhotovená v inom ako štátnom jazyku, spolu s príslušnou prílohou sa musí predložiť aj jej úradne osvedčený preklad do štátneho jazyka. Národná banka Slovenska môže na základe písomného návrhu žiadateľa upustiť od predloženia úradne osvedčeného prekladu technickej dokumentácie alebo inej prílohy žiadosti do štátneho jazyka ak ide o technickú dokumentáciu alebo inú prílohu vyhotovenú v českom jazyku alebo v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií.
      Pri vnútorných smerniciach subjektu, ktoré sú určené na použitie zamestnancov bude NBS vyžadovať štátny jazyk (zamestnanci musia rozumieť vnútorným predpisom regulujúce ich prácu a postupy) s výnimkou technickej dokumentácie, na ktorú sa bude vzťahovať obdobne §16, ods. 5. pri Správe pre orgán dohľadu o vlastnom posúdení rizika a solventnosti, pravidelnej správe pre dohľad alebo v iných správach pre účely dohľadu budeme vyžadovať používanie slovenského jazyka, keďže ide o oficiálny úradný styk.

      (Zverejnené pred 7.4.2016)


Dátum poslednej aktualizácie 8. jan 2024