Udržateľné financie (ESG)

Nie, nie je.

Nariadenie o EÚ taxonómii vytvára právny rámec tým, že definuje podmienky, ktoré musí hospodárska činnosť spĺňať, aby sa mohla považovať za environmentálne udržateľnú. Toto nariadenie však neukladá spoločnostiam povinnosť, aby zosúladili svoje hospodárske činnosti s EÚ taxonómiou. Prostredníctvom delegovaného nariadenia o zverejňovaní podľa EÚ taxonómie však ukladá spoločnostiam povinnosť zverejňovať informácie o tom, či ich jednotlivé hospodárske činnosti spadajú pod EÚ taxonómiu („EU taxonomy eligible activities“) a ak áno, či sú zosúladené s požiadavkami EÚ taxonómie („EU taxonomy aligned activities“).

EÚ taxonómia nestanovuje povinné požiadavky na environmentálne správanie pre spoločnosti ani pre finančné produkty. Spoločnosti sa môžu slobodne rozhodnúť, či svoje aktivity s EÚ taxonómiou zosúladia. Investori sa tiež môžu slobodne rozhodnúť, či budú investovať do spoločností, ktoré sú alebo nie sú zosúladené s EÚ taxonómiou.

Nariadenie o EÚ taxonómii vytvára právny rámec tým, že definuje štyri všeobecné podmienky, ktoré musí hospodárska činnosť spĺňať, aby sa mohla považovať za environmentálne udržateľnú hospodársku činnosť:

1. významne prispieva k dosiahnutiu aspoň jedného zo šiestich EÚ cieľov: (v anglickom jazyku termín významne prispieva prekladáme ako „substantial contribution“ alebo „SC“);
2. významne nepoškodzuje žiadny z týchto šiestich EÚ cieľov (v anglickom jazyku známe ako „does not significantly harm“ alebo „DNSH“);
3. vykonáva sa v súlade s minimálnymi zárukami v oblasti ľudských a sociálnych práv (v anglickom jazyku „minimum safeguards“ alebo „MS“) a
4. je v súlade s technickými skríningovými kritériami uvedenými v delegovaných nariadeniach (v anglickom jazyku „technical screening criteria“ alebo „TSC“).

EÚ taxonómia vymenováva šesť EÚ cieľov:

• zmiernenie zmeny klímy (climate change mitigation);
• adaptácia na zmenu klímy (climate change adaptation);
• udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov;
• prechod na obehové hospodárstvo;
• prevencia a kontrola znečistenia;
• ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov.

Prvé dva ciele sú známe aj ako klimatické ciele (zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa zmene klímy). Zvyšné štyri ciele sú známe ako environmentálne ciele.

Environmentálne udržateľná hospodárska činnosť musí spĺňať aj podmienku, že sa vykonáva v súlade s minimálnymi zárukami v oblasti ľudských a sociálnych práv. EÚ taxonómia vyžaduje, aby spoločnosť podnikala tak, že dodržiava minimálne požiadavky vyplývajúce z nasledujúcich medzinárodných dohovorov alebo dokumentov:

• smernica OECD pre nadnárodné podniky,
• hlavné zásadami OSN pre podnikanie a ľudské práva,
• Deklarácia Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci a
• Medzinárodná listina ľudských práv.

Environmentálne udržateľné ekonomické aktivity sú regulované prostredníctvom dvoch delegovaných nariadení Komisie:

• klimatické delegované nariadenie – delegovaného nariadenia, ktoré definuje environmentálne udržateľné aktivity pre prvé dva klimatické ciele, a
• environmentálne delegované nariadenie – delegované nariadenie, ktoré  definuje environmentálne udržateľné aktivity pre zvyšné štyri environmentálne ciele.

Týmito delegovanými nariadeniami sú pokryté sektory, ktoré najviac ovplyvňujú klímu ako energetika, stavebníctvo alebo chemický a oceliarsky priemysel. Mnohé sektory alebo aktivity však zatiaľ vymedzené nie sú (napr. potravinárstvo, poľnohospodárstvo). Ak nejaká hospodárska činnosť nie je vymenovaná v EÚ taxonómii neznamená to automaticky, že predstavuje „hnedú“ alebo škodlivú činnosť.

EÚ taxonómia ukladá spoločnostiam povinnosť zverejňovať vo výročných správach alebo v správach o udržateľnosti informácie o tom, či ich jednotlivé hospodárske činnosti spadajú pod EÚ taxonómiu („EU taxonomy eligible activities“) a ak áno, či sú zosúladené s požiadavkami EÚ taxonómie („EU taxonomy aligned activities“).

Povinnosť zverejňovať informácie na základe delegovaného nariadenia o zverejňovaní podľa EÚ taxonómie však nemajú úplne všetky spoločnosti. Táto povinnosť sa vzťahuje len na taký podnik, ktorý má povinnosť zverejňovať nefinančné informácie podľa článku 19a alebo článku 29a smernice 2013/34/EÚ. Takéto spoločnosti alebo materské spoločnosti sú povinné zahrnúť do výročných alebo konsolidovaných výročných správ alebo správ o udržateľnosti informácie o tom, ako a v akom rozsahu činnosti ich podniku súvisia s hospodárskymi činnosťami, ktoré sa označujú za environmentálne udržateľné.

Povinné spoločnosti sú povinné zverejňovať rôzne kľúčové ukazovatele výkonnosti (z anglického „key performance indicators“ alebo „KPIs“) v nadväznosti na obrat, kapitálové výdavky (CapEx) ako aj operatívne výdavky (OpEx). Pre účely prechodu na nízko-uhlíkové, ekologickejšie a udržateľnejšie hospodárstvo bude v budúcnosti dôležité sledovať najmä podiel kapitálových výdavkov (CapEx) určených na zosúladenie sa s EÚ taxonómiou.

Viac informácií o EÚ taxonómii je možné nájsť na webe Európskej komisie alebo na dedikovanej webstránke s názvom Taxonomy navigátor, na ktorom je možné nájsť často kladené otázky a odpovede alebo aj praktickú príručku.

So smernicou CSRD sa spája očakávanie, že bude možné porovnávať vykazované dáta rôznych spoločností na základe toho, že sú vykazované štandardizovane vo forme Európskych štandardov pre vykazovanie informácií o udržateľnosti (ďalej len „ESRS štandardy“). Prvý súbor ESRS štandardov prijatých vo forme ESRS delegovaného nariadenia sa uplatňuje od 1.1.2024 na účtovné roky začínajúce 1. januára 2024 a neskôr. Tieto ESRS štandardy sa uplatňujú na spoločnosti zo všetkých sektorov.

Vykazované informácie bude potrebné digitálne označovať, aby mohli byť strojovo čitateľné a aby ich bolo možné vložiť do Jednotného európskeho miesta prístupu („European single access point“ alebo „ESAP“).

V budúcnosti budú zverejnené aj ESRS štandardy určené pre:

• kótované SME spoločnosti,
• sektorové ESRS,
• ne-Európske spoločnosti,
• dobrovoľné ESRS štandardy pre nekótované SME spoločnosti.

Vykazované informácie o udržateľnosti podľa ESRS štandardov bude možné nájsť vo výročných alebo konsolidovaných výročných správach po prvýkrát v roku 2025 za účtovný rok začínajúci od 1.1.2024 a neskôr.

Komisia v ESRS delegovanom nariadení v Dodatku C (Zoznam postupne zavádzaných požiadaviek na zverejňovanie) upravila postupné zavádzanie povinností na zverejňovanie príslušných dátových bodov, podľa veľkosti vykazujúcej spoločnosti.

Nie všetky ESRS štandardy budú vykazované zo strany všetkých spoločností. Len všeobecné ESRS 1, ESRS 2 a spoločenské ESRS S1 budú musieť byť povinne zverejnené zo strany všetkých príslušných spoločností.

Ostatné ESRS štandardy (ESRS E1-5, ESRS S2-4, ESRS G1) sú založené na tzv. princípe dvojitej významnosti. To znamená, že príslušné spoločnosti sú povinné ich zverejniť po posúdení dvojitej významnosti:

• významnosti vplyvu (týka sa posúdenia toho, či existujú významné skutočné alebo potenciálne, pozitívne alebo negatívne vplyvy podniku na ľudí alebo životné prostredie v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte)
• finančnej významnosti (týka sa posúdenia toho, či existujú riziká alebo príležitosti, ktoré majú významný vplyv alebo by sa odôvodnene mohlo očakávať, že budú mať významný vplyv na vývoj podniku, jeho finančnú situáciu, finančnú výkonnosť, peňažné toky, prístup k financovaniu alebo kapitálové náklady v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte).

O ESRS štandardoch sa hovorí, že sú použiteľné (v anglickom jazyku „interoperable“) vo vzťahu k iným medzinárodným štandardom, ktoré sú založené na princípe významnosti vplyvu (napr. GRI) alebo na princípe finančnej významnosti (napr. ISSB). Keďže sú založené na čiastočne rovnakých princípoch, ESRS štandardy a iné medzinárodné štandardy nie sú plne zosúladené.

Áno. Smernica CSRD ukladá povinnosť, aby spoločnosti vykazovali informácie o udržateľnosti podľa ESRS štandardov a tieto boli podrobené obmedzenému uisteniu (z anglického „assurance“). Zákon o účtovníctve uvádza, že služby uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti budú poskytovať audítori.

Nie. NBS vykonáva dohľad nad tými spoločnosťami, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v SR a nad dohliadanými finančnými inštitúciami.

ESMA vydala pre účely výkonu dohľadu nad vykazovaním informácií o udržateľnosti Usmernenia o presadzovaní informácií o udržateľnosti (GLESI). S cieľom podporiť implementáciu týchto nových požiadaviek sú na webovom sídle ESMA zverejnené podporné materiály a video ku GLESI ako aj Verejné stanovisko k ESRS dostupné v anglickom jazyku.

Viac informácií o vykazovaní informácií o udržateľnosti je možné nájsť na webových sídlach:

• Európskej komisie
• orgánu  ESMA alebo
• EFRAG (European Financial Reporting Advisory Group).

Na trhu existujú rôzne dlhopisy označované ako zelené, sociálne alebo udržateľné, ktoré sú obvykle vydávané s odkazom na dobrovoľné medzinárodne uznávané trhové štandardy (napr. ICMA Princípy pre zelené dlhopisy, princípy Climate Bonds Initiative).  

Nariadenie o Európskych zelených dlhopisoch (ďalej len „nariadenie EuGBS“) rozlišuje nasledujúce druhy dlhopisov:

• Európske zelené dlhopisy
• dlhopisy uvádzané na trh ako environmentálne udržateľné („use of proceeds bonds“ alebo „environmentally sustainable bonds“)
• dlhopisy viazané na udržateľnosť („sustainability-linked bonds“).

Európske zelené dlhopisy („EuGB“) predstavujú dobrovoľný typ zelených dlhopisov, pri ktorých platí, že:

• ekologické ekonomické činnosti sú definované s odkazom na podrobné kritériá EÚ taxonómie,
• zverejňujú transparentne informácie o použití prostriedkov na konkrétne environmentálne ciele,
• sú kontrolované zo strany externých posudzovateľov, ktorí vykonávajú kontroly pred a po vydaní EuGB a
• týchto externých posudzovateľov dohliada orgán ESMA.

Dlhopisy uvádzané na trh ako environmentálne udržateľné (v anglickom jazyku známe ako „use of proceeds bonds“ alebo „environmentally sustainable bonds“) predstavujú dlhopisy označené ako zelené, sociálne alebo udržateľné so záväzkom použiť výnosy z dlhopisov na konkrétny environmentálne udržateľný projekt, prípadne spoločensky udržateľný projekt.

Dlhopisy naviazané na udržateľnosť (v anglickom jazyku „sustainability-linked bonds“) sú dlhopisy, ktoré viažu podmienky vyplatenia alebo výšku výnosu na to, či emitent dosiahne vopred definované ciele udržateľnosti. Ich finančné alebo štrukturálne charakteristiky sa preto môžu líšiť v závislosti od toho, či emitent tieto ciele dosiahne.

Nie, nemusia. Keďže nariadenie EuGBS je založené na dobrovoľnosti alebo tzv. opt-in režime, znamená to, že v EÚ budú môcť emitenti naďalej vydávať aj „obyčajné“ zelené dlhopisy, ktoré nebudú podliehať režimu nariadenia EuGBS.

Takéto „obyčajné“ zelené dlhopisy nebudú môcť používať označenie EuGB alebo Európsky zelený dlhopis. Takéto zelené dlhopisy budú môcť byť vydávané napr. na základe medzinárodne uznávaných trhových štandardov (napr. ICMA Princípy pre zelené dlhopisy, princípy Climate Bonds Initiative).

Národné orgány dohľadu aj v súčasnosti vyžadujú na základe verejného stanoviska orgánu ESMA, aby v  prospektoch k takýmto „obyčajným“ zeleným dlhopisom boli zverejnené aspoň základné informácie o charaktere financovaných zelených projektov. Ďalšie informácie budú emitenti dlhových cenných papierov povinní zverejňovať v prospektoch na základe novely prospektového nariadenia v rámci legislatívneho návrhu známeho ako Listing Act, konkrétne v znení nariadenia 2024/2809.

Európske zelené dlhopisy („EuGB“) predstavujú dobrovoľný typ zelených dlhopisov, pri ktorých platí, že:

• ekologické ekonomické činnosti sú definované s odkazom na podrobné kritériá EÚ taxonómie,
• zverejňujú transparentne informácie o použití prostriedkov na konkrétne environmentálne ciele zosúladené s environmentálnymi cieľmi EÚ v súlade s EÚ taxonómiou,
• sú kontrolované zo strany externých posudzovateľov.

Externí posudzovatelia EuGB vykonávajú kontroly pred a po vydaní EuGB. Dohľad nad nimi vykonáva orgán ESMA, musia byť registrovaní v registri ESMA pre externých posudzovateľov EuGB. Externí posudzovatelia EuGB sú povinní preskúmavať konečnú alokáciu výnosov, to znamená, že sa budú musieť presvedčiť, že výnosy z EuGB boli skutočne použité na vopred definovaný environmentálny cieľ alebo projekt.

Transparentné zverejňovanie informácií a monitorovanie použitia výnosov sa vyžaduje formou zverejnenia na webe emitenta:

• pred emisiou – Informačný prehľad o EuGB (vzor v prílohe I);
• raz ročne – Výročná správa o alokácii z EuGB (vzor v prílohe II);
• aspoň 1x pred splatnosťou EuGB – Správa o vplyve EuGB (vzor v prílohe III).

Keďže nariadenie EuGBS nadobudne účinnosť 21.12.2024, prvé žiadosti o vydanie Európskych zelených dlhopisov (EuGB) budú môcť byť podávané až po tomto dátume.

Národné orgány dohľadu aj v súčasnosti vyžadujú na základe verejného stanoviska orgánu ESMA, aby v  prospektoch k takýmto „obyčajným“ zeleným dlhopisom boli zverejnené základné informácie o charaktere financovaných zelených projektov.

Komisia zverejní do 21.12.2024 usmernenia, ktorými sa stanovia vzory pre dobrovoľné zverejňovanie informácií pred emisiou v prípade emitentov dlhopisov uvádzaných na trh ako environmentálne udržateľné („bond marketed as environmentally sustainable“) a dlhopisov viazaných na udržateľnosť („sustainability linked bonds“).

Ďalšie informácie budú emitenti dlhových cenných papierov povinní zverejňovať v prospektoch na základe novely prospektového nariadenia v rámci legislatívneho návrhu známeho ako Listing Act, konkrétne v znení nariadenia 2024/2809.

Viac informácií o zelených a udržateľných dlhopisoch je možné nájsť na webovom sídle Európskej komisie alebo na webovom sídle orgánu  ESMA na podstránke určenej pre externých posudzovateľov EuGB.

Viac informácií o povinnostiach emitentov nájdete na webovom sídle NBSv časti Emitenti cenných papierov.

ESG ratingy alebo subjektívne hodnotenia environmentálnych, sociálnych a riadiacich (ESG) faktorov sa poskytujú zo strany rôznych poskytovateľov ESG ratingov, pričom môžu mať rôzny názov ako ESG rating, ESG skóring, ESG hodnotenie, ESG posúdenie, atď. ESG ratingy poskytujú informácie o výkonnosti spoločnosti alebo finančného nástroja v oblasti udržateľnosti tým, že posudzuje vystavenie spoločnosti rizikám ohrozujúcich udržateľnosť, vplyv spoločnosti na ľudí a životné prostredie alebo posudzuje oba tieto aspekty.

Existujú rôzne typy ESG ratingov, ktoré sa líšia podľa zvolenej metodiky nasledovne:

• ratingy využívajúce súhrnné hodnotenia faktorov E, S a G, hodnotenia jednotlivých faktorov (napr. environmentálne) alebo hodnotenia pod-faktorov (napr. klimatické riziká),
• ratingy využívajúce perspektívu dvojitej významnosti (kombinácia finančnej významnosti a významnosti vplyvu) alebo hľadisko jednej významnosti (hodnotiace iba finančné riziká alebo iba vplyvy) alebo využívajúce medzinárodné rámce/štandardy (napr. SDGs),
• hodnotenie založené na úprave hodnotenia podľa typu hospodárskej činnosti (z anglického „industry-adjusted“) alebo na princípe hodnotenia, kedy sa oblasť pôsobenia spoločnosti nezohľadňuje (z anglického  „industry-unadjusted“),
• ratingy zahŕňajúce úvahu ratingových analytikov alebo skóre výlučne založené na analýze údajov.

Vzhľadom k tomu, že metodiky ESG ratingov rôznych poskytovateľov sa môžu výrazne líšiť, je potrebné dôkladne skontrolovať metodiky predtým, ako sa porovnáva hodnotenie jednej spoločnosti zo strany rôznych poskytovateľov ESG ratingov. Nie je vhodné porovnávať neporovnateľné.

Nie. ESG ratingy nie sú harmonizované, každý poskytovateľ ESG ratingov si určuje svoju vlastnú metodiku.

V EÚ sa plánuje prijať nové nariadenie o poskytovateľoch ESG ratingov, ktoré zabezpečí, aby investori a ďalšie zainteresované strany mali prístup k spoľahlivým a porovnateľným informáciám o cieľoch ESG ratingu (čo hodnotia) a ich metodológiách (ako hodnotia). Vzhľadom na dôležitosť ESG hodnotenia pri investičných rozhodnutiach má nové nariadenie prispieť k posilneniu transparentnosti a zníženiu rizika greenwashing-u za účelom podpory udržateľných investícií. Poskytovateľov ESG ratingov má dohliadať orgán ESMA.

Ďalšie informácie o poskytovateľoch ESG ratingov je možné nájsť na webovom sídle Európskej komisie.

Referenčná hodnota (benchmark) je pojem, ktorým sa označuje:

• index, s odkazom na ktorý je určená hodnota finančného nástroja alebo splatná suma finančného nástroja alebo finančnej zmluvy alebo
• index použitý na meranie výkonnosti fondu s cieľom sledovať výkonnosť tohto indexu, definovať zloženie aktív v portfóliu alebo s cieľom vypočítať výkonnostné poplatky.

Klimatické referenčné hodnoty slúžia pre investorov alebo správcov portfólií na to, aby mohli pri investovaní alebo vytváraní portfólií zohľadňovať uhlíkovú stopu podkladových aktív.

Klimatické referenčné hodnoty sú upravené v nariadení o klimatických referenčných hodnotách, pričom minimálne požiadavky na ich metodiky sú upravené v delegovanom nariadení o minimálnych normách pre klimatické referenčné hodnoty.

Rozlišujeme dva druhy EÚ klimatických referenčných hodnôt:

• referenčné hodnoty PAB – referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou (skratka z anglického „Paris Aligned Benchmarks“) a
• referenčné hodnoty CTB – referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy (skratka z anglického „Climate Transition Benchmarks“).

Klimatické referenčné hodnoty sú upravené v nariadení o klimatických referenčných hodnotách, pričom minimálne požiadavky na ich metodiky sú upravené v delegovanom nariadení o minimálnych normách pre klimatické referenčné hodnoty.

Áno, všetky okrem menových a úrokových referenčných hodnôt.

Dve delegované nariadenia ( delegované nariadenie o uvádzaní ESG faktorov v metodike referenčných hodnôt  a delegované nariadenie o uvádzaní ESG faktorov vo vyhlásení o referenčnej hodnote) špecifikujú požiadavky pre všetky referenčné hodnoty na zverejňovanie toho, ako sa environmentálne, sociálne a správne faktory (ESG faktory) odzrkadľujú v ich metodológii a ako sa uvádzajú vo vyhlásení o referenčnej hodnote (tzv. „benchmark statement“).

Zatiaľ nie je takáto referenčná hodnota regulovaná, ale Platform for Sustainable Finance zverejnila výzvu na spätnú väzbu k návrhu správy, ktorá obsahuje návrh dobrovoľných referenčných hodnôt zosúladených s EÚ taxonómiou, ktoré sú zatiaľ známe pod skratkou TAB (z anglického „Taxonomy Aligned Benchmark“) a TABex (z anglického „Taxonomy Aligned Benchmark with exclusions“).

Viac informácií o klimatických referenčných hodnotách je možné nájsť na webovom sídle Európskej komisie alebo na webovom sídle orgánu  ESMA.

SFDR ukladá povinnosti účastníkom finančného trhu a finančným poradcom zverejniť informácie.

Účastníci finančného trhu sú:

• správca alternatívneho investičného fondu (správca AIF), vrátane registrovaného správcu, správca EuVECA, správca EuSEF,
• správcovská spoločnosť podniku kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (UCITS),
• poisťovňa, ktorá sprístupňuje investičné produkty založené na poistení (IBIP),
• obchodník s cennými papiermi, ktorý zabezpečuje správu portfólia,
• úverová inštitúcia, ktorá zabezpečuje správu portfólia,
• inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a tvorca dôchodkového produktu,
• poskytovateľ celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu (PEPP).

Finanční poradcovia sú:

• poisťovňa a sprostredkovateľ poistenia, ktorý poskytuje poistné poradenstvo v súvislosti s IBIP,
• úverová inštitúcia, ktorá poskytuje investičné poradenstvo,
• obchodník s cennými papiermi, ktorý poskytuje investičné poradenstvo,
• finanční agenti a finanční poradcovia poskytujúci poistné poradenstvo v súvislosti s IBIP a finanční agenti a finanční poradcovia, ktorí poskytujú investičné poradenstvo, pokiaľ majú troch alebo viac zamestnancov, a to bez ohľadu na ich právnu formu,
• správca AIF, ktorý poskytuje investičné poradenstvo,
• správcovská spoločnosť UCITS, ktorá poskytuje investičné poradenstvo.

Zverejnenia na úrovni entity – účastníka finančného trhu (ÚFT) zahŕňajú:

Zverejnenia na úrovni entity – finančného poradcu (FP) zahŕňajú:

SFDR sa vzťahuje na finančné produkty, ktoré sú definované nasledovne:

• portfólio spravované v súlade s článkom 4 ods. 1 bodom 8 smernice MiFID II,
• alternatívny investičný fond (AIF) a UCITS fond,
• investičný produkt založený na poistení (IBIP),
• dôchodkový produkt a dôchodkový plán,
• celoeurópsky osobný dôchodkový produkt (PEPP).

Účastník finančného trhu je povinný zverejniť na úrovni finančného produktu najmenej informácie podľa čl. 6 nariadenia SFDR. Podľa čl. 6 nariadenia SFDR sa zverejňuje v rámci predzmluvného zverejňovania informácií:

• opis týchto skutočnosti:
  • spôsob, akým sú riziká ohrozujúce udržateľnosť začlenené do ich investičných rozhodnutí, a
  • výsledky posúdenia pravdepodobných vplyvov rizík ohrozujúcich udržateľnosť na výnosy z finančných produktov, ktoré sprístupňujú;
• ak registrovaný správca považuje riziká ohrozujúce udržateľnosť za nerelevantné, opisy musia zahŕňať jasné a stručné vysvetlenie dôvodov.

Opis začleňovania rizík ohrozujúcich udržateľnosť sa uvádza v rámci predzmluvných informácií, ktoré sa majú uviesť v dokumentoch podľa typu finančného produktu uvedených v čl. 6 ods. 3 nariadenia SFDR . Napríklad v prípade správcov AIF sa majú tieto informácie nachádzať vo zverejnených informáciách podľa čl. 23 ods. 1 smernice AIFMD, t.j. spôsobom stanoveným v štatúte alebo zakladajúcich dokumentoch AIF. Obvykle sú tieto informácie opísané v predajných prospektoch. Vzhľadom k tomu, že registrovaný správca nie je povinný zostaviť predajný prospekt pre tuzemský subjekt kolektívneho investovania podľa § 4 odsek 2 písm. b) ZKI, NBS očakáva, že sa tieto informácie nachádzajú priamo v zakladajúcich dokumentoch spravovaných subjektov (stanovy, spoločenská zmluva).

Pokiaľ finančný produkt presadzuje medzi ostatnými vlastnosťami environmentálne alebo sociálne vlastnosti alebo ich kombináciu, za predpokladu, že spoločnosti, do ktorých sa investovalo, dodržiavajú postupy v oblasti dobrej správy, účastník finančného trhu je povinný zverejniť k tomuto finančnému produktu informácie podľa čl. 8 nariadenia SFDR a oddielu 1 kapitoly III, oddielu 1 kapitoly IV, oddielu 1 kapitoly V delegovaného nariadenia SFDR.

Pokiaľ finančný produkt má udržateľné investície ako svoj cieľ podľa čl. 9 ods. 1 alebo ods. 2 nariadenia SFDR alebo má ako udržateľný cieľ zníženie emisií uhlíka podľa čl. 9 ods. 3 nariadenia SFDR, účastník finančného trhu je povinný zverejniť k tomuto finančnému produktu informácie podľa čl. 9 nariadenia SFDR a oddielu 2 kapitoly III, oddielu 2 kapitoly IV, oddielu 2 kapitoly V delegovaného nariadenia SFDR.

Účastník finančného trhu dobrovoľne zverejňuje o finančnom produkte informácie o tom, či zohľadňuje hlavné nepriaznivé vplyvy na faktory udržateľnosti podľa čl. 7 nariadenia SFDR.

Nie, nemôže. Ak finančný produkt propaguje udržateľnosť alebo ESG témy, bude spadať buď pod režim zverejňovania informácií o udržateľnosti upravený v čl. 8 alebo v čl. 9 SFDR.

Viac informácií o zverejňovaní informácií o udržateľnosti vo finančnom sektore je možné nájsť na webovom sídle Európskej komisie alebo na webovom sídle orgánu  ESMA.

Konsolidované Otázky a Odpovede k SFDR zo strany Európskej komisie, orgánov ESMA, EIOPA a EBA je možné nájsť na webových sídlach orgánu ESMA tu a EIOPA tu.

Informačný list poskytuje odpovede na často kladené otázky a kroky, ktoré môžu spotrebitelia podniknúť, aby pochopili, ako by ich finančné rozhodnutia mohli prispieť k udržateľnejšej budúcnosti. Spotrebiteľom sa odporúča:

• rozhodnúť sa, aká dôležitá je pre nich udržateľnosť a aké finančné ciele chcú dosiahnuť predtým, ako si vyberú produkt;
• venovať pozornosť podmienkam a vlastnostiam trvalej udržateľnosti, aby spotrebiteľ predišiel tomu, že ho budú zavádzať prostredníctvom „greenwashing-u“;
• mať na pamäti, že finančné produkty s prvkami udržateľnosti nie sú bez rizika;
• v prípade investícií a životných poistiek si dopriať čas, kým sa rozhodnete, a v prípade potreby požiadať o ďalšie objasnenie.

Ďalšie informácie nájdete aj tu.

Obchodník s cennými papiermi je vo fáze poskytovania investičného poradenstva alebo individuálne riadeného portfólia povinný zisťovať preferencie udržateľnosti investora prostredníctvom investičného dotazníka. Obdobnú povinnosť má aj finančný agent a finančný poradca, ktorí poskytujú poistné poradenstvo v súvislosti s investičným produktom založeným na poistení (IBIP) alebo investičné poradenstvo.

Investor môže mať premyslené, aké má presné preferencie udržateľnosti, alebo môže len vedieť, že chce investovať udržateľne, alebo nemusí mať žiadne preferencie udržateľnosti. V prípade, že investor preferencie udržateľnosti má a uviedol ich v investičnom dotazníku, takémuto klientovi je možné ako vhodný produkt ponúknuť produkt s prvkami udržateľnosti, ktoré sú v súlade s klientovými preferenciami udržateľnosti ako aj s ostatnými voľbami klienta v investičnom dotazníku.

Viac informácií k poskytovaniu investičného poradenstva alebo k riadeniu individuálnych portfólií so zohľadnením preferencií udržateľnosti klienta je možné nájsť v ESMA Usmernení o určitých aspektoch požiadaviek na vhodnosť podľa smernice MiFID II ako aj v Častých otázkach a odpovediach NBS k MiFID II / MIFIR.

Viac informácií je možné nájsť na webovom sídle orgánu  ESMA alebo v ESMA Usmernení o určitých aspektoch požiadaviek na vhodnosť podľa smernice MiFID II.

Nie, greenwashing ako pojem nie je definovaný v právnych predpisoch Slovenskej republiky ani EÚ.

Avšak ESAs (tri Európske orgány dohľadu EBA, EIOPA a ESMA) sa zhodli na tom, že pod pojmom greenwashing rozumieme takú situáciu, kedy tvrdenie, vyhlásenie, konanie alebo komunikácia týkajúca sa udržateľnosti jasne a spravodlivo neodráža podstatu profilu udržateľnosti subjektu, finančného produktu alebo finančných služieb. Pre spotrebiteľov, investorov alebo iných účastníkov trhu môže byť takáto prax zavádzajúca.

Zavádzajúce tvrdenia súvisiace s udržateľnosťou sa môžu vyskytnúť a šíriť buď úmyselne alebo neúmyselne. Pre to, aby sme nejaké konanie označili za greenwashing, nie je potrebné, aby došlo k skutočnému poškodeniu investorov. Okrem toho sa greenwashing môže vyskytnúť vo vzťahu k subjektom, službám ako aj produktom, ktoré spadajú do pôsobnosti regulačného rámca EÚ alebo sú mimo neho.

Viac informácií o greenwashingu je možné nájsť v Predbežných správach a Finálnych správach ESAs:

• ESMA: Finálna správa o greenwashingu a Predbežná správa o greenwashingu
• EBA: Finálna správa o greenwashingu a Predbežná správa o greenwashingu
• EIOPA: Finálna správa o greenwashingu a Predbežná správa o greenwashingu

Ku greenwashingu môže dôjsť rôznymi spôsobmi, napríklad opomenutím dôležitej informácie, nejednoznačnosťou tvrdenia, zveličovaním, zavádzajúcim používaním ESG terminológie v názvoch, irelevantným alebo neopodstatneným tvrdením.

ESMA v Predbežnej správe ku greenwashingu uvádza tieto príklady:

• Tvorca finančného nástroja, ktorý nemá žiadne prvky udržateľnosti, by identifikoval vo fáze návrhu produktu ako pozitívny cieľový trh klientov s preferenciami udržateľnosti.
• Obchodník s cennými papiermi alebo finančný poradca by vo fáze poskytovania investičného poradenstva alebo individuálne riadeného portfólia nezohľadnil preferencie udržateľnosti klienta, ktoré zistil cez investičný dotazník.
• Účastník finančného trhu by síce bol tvorcom produktu správne prezentovaného ako udržateľný, avšak marketingová komunikácia súvisiaca s produktom by naznačovala, že celé podnikanie účastníka finančného trhu by sa malo považovať za udržateľné.
• Finančná inštitúcia by vo svojej marketingovej komunikácii pravdivo uvádzala pozitívny vplyv na životné prostredie v súvislosti s výsadbou stromov, ale vôbec by neuvádzala podstatne väčší vplyv na životné prostredie prostredníctvom jej bežného financovania ropného a plynárenského sektora.
• Emitenti aktívni v sektore fosílnych palív, ktoré zverejňujú čisté nulové záväzky (net-zero commitments) pokračujú v investíciách do rozširovania dodávok fosílnych palív.
• Administrátor referenčnej hodnoty (benchmark) by uvádzal, že výsledok alebo metrika ESG referenčnej hodnoty (napr. nízka uhlíková stopa v porovnaní s iným non-ESG benchmarkom) sa dosiahne ako priamy dôsledok stratégie benchmarku napriek tomu, že výsledok mohol byť dosiahnutý vďaka vnútorným charakteristikám zvoleného sektora alebo nastavenia ESG referenčnej hodnoty.

Áno, môže, ak sa dohliadaný subjekt prostredníctvom greenwashingu dopustí konania, ktoré naplní znaky porušenia povinností, ktoré tomuto subjektu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sú v gescii Národnej banky Slovenska. Zoznam relevantných ustanovení predpisov, ktoré Národná banka Slovenska môže použiť ako právny základ pre udelenie sankcie za greenwashing, je uvedený v Prílohe 2 ESMA Finálnej správy o greenwashingu.

Viac informácií o greenwashingu je možné nájsť v  Predbežných správach a Finálnych správach ESAs:

• ESMA: Finálna správa o greenwashingu a Predbežná správa o greenwashingu
• EBA: Finálna správa o greenwashingu a Predbežná správa o greenwashingu
• EIOPA: Finálna správa o greenwashingu a Predbežná správa o greenwashingu

Obsahom ECB Všeobecných zásad (anglická verzia) sú očakávania bankového dohľadu týkajúce sa obchodnej stratégie, vnútorného riadenia, riadenia rizík a zverejňovania informácií v súvislosti s klimatickými a environmentálnymi rizikami. ECB v nich vysvetľuje, čo považuje za obozretné riadenie a transparentné vykazovanie týchto rizík podľa aktuálnych prudenciálnych pravidiel. Súhrn dohľadových očakávaní rozdelených do relevantných procesov je uvedený nižšie:

Obchodná stratégia:

• Od inštitúcií sa očakáva, že budú mať prehľad o dosahu klimatických a environmentálnych rizík na podnikateľské prostredie, v ktorom pôsobia, v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte, aby mohli prijímať riadne podložené strategické a obchodné rozhodnutia.
• Očakáva sa, že pri stanovovaní a realizácii obchodnej stratégie budú inštitúcie prihliadať na klimatické a environmentálne riziká, ktoré majú vplyv na ich podnikateľské prostredie v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte.

Vnútorné riadenie:

• Od riadiaceho orgánu sa očakáva, že bude klimatické a environmentálne riziká zohľadňovať pri stanovovaní celkovej obchodnej stratégie, obchodných cieľov a rámca riadenia rizík inštitúcie, a že bude klimatické a environmentálne riziká účinným spôsobom monitorovať.
• Od inštitúcií sa očakáva explicitné začlenenie klimatických a environmentálnych rizík do ich rámca rizikových preferencií.
• Od inštitúcií sa očakáva rozdelenie zodpovednosti za riadenie klimatických a environmentálnych rizík v rámci organizačnej štruktúry v súlade s modelom troch obranných línií.
• Na účely interného vykazovania sa od inštitúcií očakáva vykazovanie agregovaných rizikových údajov o miere ich vystavenia klimatickým a environmentálnym rizikám, na základe ktorých riadiaci orgán a príslušné podvýbory môžu prijímať riadne podložené rozhodnutia.

Riadenie rizík:

• Od inštitúcií sa očakáva začlenenie klimatických a environmentálnych rizík ako faktorov existujúcich rizikových kategórií do existujúcich rámcov riadenia rizík v záujme ich riadenia, monitorovania a zmierňovania počas dostatočne dlhého časového horizontu, a pravidelná revízia ich postupov. Inštitúcie majú tieto riziká identifikovať a kvantifikovať v rámci ich celkového procesu zabezpečovania kapitálovej primeranosti.
• V rámci riadenia kreditného rizika sa od inštitúcií očakáva, že budú klimatické a environmentálne riziká zohľadňovať vo všetkých relevantných fázach procesu poskytovania úverov a že tieto riziká budú monitorovať vo svojich portfóliách.
• Od inštitúcií sa očakáva zváženie potenciálneho negatívneho vplyvu klimatických a environmentálnych udalostí na ich nepretržitú činnosť ako aj rozsahu potenciálneho nárastu rizika straty dobrého mena a/alebo rizika zodpovednosti vzhľadom na povahu ich činností.
• Od inštitúcií sa očakáva, že budú priebežne monitorovať vplyv klimatických a environmentálnych faktorov na ich aktuálne trhové riziko a budúce investície. Mali by tiež vypracovať záťažové testy so zohľadnením klimatických a environmentálnych rizík.
• Od inštitúcií, ktoré sú vystavené významným klimatickým a environmentálnym rizikám, sa očakáva hodnotenie primeranosti ich záťažového testovania a začlenenie týchto rizík do základného a nepriaznivého scenára.
• Od inštitúcií sa očakáva, že posúdia, či významné klimatické a environmentálne riziká môžu viesť k čistým záporným hotovostným tokom alebo vyčerpaniu likviditných rezerv, a že v takom prípade tieto faktory zohľadnia pri riadení likviditných rizík a kalibrácii likviditných rezerv.

Zverejňovanie informácií:

• Na účely regulačného zverejňovania informácií sa od inštitúcií očakáva zverejňovanie zmysluplných informácií a kľúčových ukazovateľov o klimatických a environmentálnych rizikách, ktoré považujú za významné, s náležitým prihliadnutím na usmernenia Európskej komisie k zverejňovaniu nefinančných informácií: doplnok týkajúci sa podávania správ súvisiacich s klímou.

Národná banka Slovenska si je vedomá rastúceho významu tejto témy na národnej úrovni, a preto sa bankový dohľad rozhodol v roku 2022 vykonať prvé hodnotenie pripravenosti bánk riadiť klimatické a environmentálne riziká. Cieľom bolo identifikovať rozdiely v súčasných postupoch bánk v porovnaní s očakávanými postupmi v oblasti klimatických a environmentálnych rizík uvedenými v ECB Všeobecných zásadách.

V roku 2023 sa NBS rozhodla vykonať pokračovanie hodnotenia z roku 2022. Cieľom bolo monitorovať pokrok u bánk, ktoré sa do hodnotenia zapojili v oboch rokoch a identifikovať pripravenosť riadiť klimatické riziká u bánk, ktoré sa zapojili do hodnotenia po prvýkrát.  Výsledky boli v oboch rokoch odprezentované na stretnutí so Slovenskou bankovou asociáciou.

V roku 2024 sa ECB dohľadové očakávania stanovené v ECB Všeobecných zásadách transformovali do tzv. Postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (z anglického Supervisory Review and Evaluation Process alebo skrátene „SREP“). V rámci SREPu budú klimatické a environmentálne riziká priebežne hodnotené ako pravidelná súčasť ročného hodnotenia bánk.

Európska centrálna banka (ECB):

• Climate change and SSM banking supervision
• ECB Všeobecné zásady ku klimatickým a environmentálnym rizikám / ECB Guide on climate-related and environmental risks
• Results of the 2022 ECB thematic review on climate-related and environmental risks
• ECB good practices for climate-related and environmental risk management
• ECB review of climate-related and environmental risks disclosures practices and trends

Európsky orgán pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA):

• EBA sustainable finance
• EBA Roadmap on sustainable finance
• EBA finálna správa o zahrnutí ESG do Piliera 1 v rámci CRR

Network for Greening the Financial System

• Webové sídlo