en en

Výskumné a príležitostné štúdie (WP/OP)

Working Papers ISSN 2585-9269
Occasional Papers ISSN 2585-9277

Dôležité zistenia ekonomického výskumu NBS sú prezentované formou výskumných štúdií (Working Papers – WP). Štúdie prispievajú do odbornej diskusie o aktuálnych ekonomických problémoch v oblasti menovej politiky, fiškálnej politiky, makroekonomického modelovania, hospodárskej a menovej únie, reálnej konvergencie a finančnej stability. S cieľom osloviť širšiu odbornú verejnosť sú v súčasnosti publikované predovšetkým v anglickom jazyku. K dispozícií je však vždy aspoň netechnické zhrnutie v slovenskom jazyku. Analýzy a zistenia mimo rámca výskumnych štúdií sú publikované príležitostne ako Occasional Papers (OP).

Najzaujímavejšie výsledky výskumu sú zároveň často publikované v odborných a recenzovaných vedeckých časopisoch. Najvýznamnejšie externé publikácie sú uvedené v profiloch výskumných pracovníkov.

Výskum je primárne realizovaný pracovníkmi odboru výskumu, vítaná je však aj spolupráca pracovníkov iných útvarov NBS alebo externých spoluautorov.

Ak si želáte, aby sme Vám zasielali nové výskumné štúdie v elektronickej forme, napíšte nám email na adresu research@nbs.sk.

ISSN: 2585-9269 je registrované od roku 2018 v slovenskej Národnej databáze ISSN.

  • WP 9/2024
    Fragmentácia finančných trhov: Analýza faktorov divergencie výnosov v eurozóne
    Alicia Aguilar

    Abstrakt: Táto štúdia prináša nový, vysoko frekvenčný index fragmentácie trhov s vládnymi dlhopismi v eurozóne. Navrhovaná metodológia rozkladá výnosy štátnych dlhopisov na spoločný trend, trhové podmienky a divergenciu založenú na ekonomických základoch, ktoré nie sú spojené s fragmentáciou (tzv. fundamenty). Výsledky ukazujú, že fragmentácia výrazne narastala počas dlhovej krízy (r. 2011-2012), ale následne ustúpila vďaka nekonvenčným menovým politikám, ako sú programy nákupov aktív zo strany ECB. Podobne fragmentácia vzrástla aj v roku 2020 počas pandémie COVID-19, ale trvala len krátko a to vďaka rýchlym zásahom ECB, napríklad prostredníctvom pandemického núdzového programu nákupov (PEPP). Index fragmentácie poskytuje užitočný nástroj na monitorovanie trhových podmienok a na zabezpečenie efektívneho fungovania menovej politiky v eurozóne. Celkový prínos tejto práce spočíva v lepšom pochopení faktorov, ktoré prispievajú k rozdielom vo výnosoch štátnych dlhopisov a v navrhnutí metodiky, ktorá umožňuje presnejšie oddeliť trhové podmienky od fundamentálnych faktorov.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • WP 8/2024
    Stabilita, nepozornost’voličov a neochota k reformám
    Sergei Mikhalishchev, Vladimír Novák

    Abstrakt: Študujeme model s racionálne nepozornými voličmi a skúmame, ako politik, ktorý sa usiluje o zvolenie, navrhuje svoju politickú platformu v prítomnosti inkumbenta, ktorý ponúka jednoduchú politiku zaručujúcu stabilitu a zachovanie statusu quo. Ukazujeme, že jednoduchá politika inkumbenta, hoci nie je v najlepšom záujme voličov, vytvára negatívne externality tým, že podnecuje oponenta k navrhovaniu umiernenejšej platformy, ktorá je pre voliča suboptimálna. Model zároveň vysvetľuje, prečo a kedy inkumbent profituje z vysokej miery neistoty a stredných nákladov na získavanie informácií.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • WP 7/2024
    Model rizika ekonomického rastu na Slovensku
    Marián Vávra

    Abstrakt: Monitorovanie finančných podmienok môže centrálnym bankám poskytnúť cenné informácie o rizikách budúceho rastu HDP a iných makroekonomických premenných. V štúdii, na základe súčasnej literatúry o modeli rizika ekonomického rastu, využívame lineárny kvantilový regresný model na využitie informácie obsiahnutého v indexe finančných podmienok na predpovedanie rastu produkcie na Slovensku. stredných nákladov na získavanie informácií.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • WP 6/2024
    Efekty makroekonomických šokov neistoty v eurozóne na základe metodológie FAVAR
    Carlos Cañizares Martínez, Arne Gieseck

    Abstrakt: Štúdia odhaduje vplyv šokov neistoty na veľký súbor ekonomických a finančných premenných v eurozóne. Pre tento účel sme najprv vytvorili mesačný súbor mesačných makroekonomických premenných s údajmi za celú eurozónu, ktoré sumarizujeme pomocou hlavných komponentov. Po druhé, odhadujeme heteroskedastický faktorovo-rozšírený vektorovo autoregresný model (FAVAR) s použitím miery makroekonomickej neistoty založenej na prieskume a veľkého súboru údajov. Po tretie, pomocou novej identifikačnej schémy založenej na znamienkových reštrikciách využívajúcej náš rozsiahly súbor údajov identifikujeme päť šokov vrátane šokov neistoty, finančných šokov, štandardných šokov menovej politiky, šokov agregátneho dopytu a ponukových šokov. Po štvrté, uvádzame viac ako sto impulzných odoziev na šok neistoty. Zistili sme, že šok neistoty má výrazne negatívny vplyv na ukazovatele ekonomickej aktivity v eurozóne, ale nemá významný vplyv na úspory a infláciu. Šok neistoty vplýva navyše negatívne na viaceré ukazovatele finančnej stability. Na záver diskutujeme o výsledkoch a možných policy implikáciách.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • WP 5/2024
    Cielenie priemernej inflácie: ako ďaleko sa pozerať do minulosti a budúcnosti?
    František Mašek, Ján Žemlička

    Abstrakt: V štúdii analyzujeme optimálnu dĺžku okna v pravidle cielenia priemernej inflácie v rámci behaviorálneho modelu THANK. Centrálna banka čelí príležitostne záväznej efektívnej dolnej hranici (ELB) alebo pretrvávajúcim ponukovým šokom a môže použiť aj kvantitatívne uvoľňovanie. Ukazujeme, že optimálne priemerné obdobie je pri miernej krátkozrakosti nekonečne dlhé. Pri silnejšom kognitívnom diskontovaní, teda pri výraznejšej krátkozrakosti, prevládajú konečné, ale dlhodobé okná, t. j. ukazuje sa, že menové pravidlo je kvalitatívne odolné voči odchýlkam od racionálnych očakávaní. Poukazujeme na to, že pri silnejšom kognitívnom diskontovaní závisí optimálne okno od rýchlosti návratu inflácie k cieľu. Kvantifikujeme vplyv neistoty na blahobyt v dôsledku efektívnej dolnej hranici (keď môže byť inflácia dlhodobo pod svojou cielenou úrovňou) a ukazujeme, ako sa blahobyt mení v závislosti od dĺžky okna a stupňa kognitívneho diskontovania.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • WP 4/2024
    Ako môže makroprudenciálna politika znížiť dopad klimatických opatrení
    Maria Teresa Punzi

    Abstrakt: V štúdii analyzujeme vplyv makroprudenciálnych politík na zmiernenie negatívnych ekonomických vplyvov politík zameraných na zníženie emisie skleníkových plynov na dosiahnutie čistého nulového emisného cieľa. Samotná politika uhlíkovej dane môže znížiť emisie uhlíka do roku 2030, ale za cenu hlbokej a dlhotrvajúcej recesie s následnou finančnou nestabilitou v dôsledku vyššej pravdepodobnosti zlyhania firiem v hnedom sektore. Tento výsledok naznačuje, že politiky na znižovanie emisie skleníkových plynov by mali byť sprevádzané doplnkovými politikami, ako je napríklad makroprudenciálna politika. Diferencované ukazovatele LTV a diferencované kapitálové požiadavky, ktoré znevýhodňujú hnedý sektor v prospech zeleného sektora, majú tendenciu znižovať pravdepodobnosť zlyhania v zelenom sektore a podporovať zelené úvery pri prechode na zelené hospodárstvo. Takéto politiky však zmierňujú negatívny vplyv na makroekonomiku iba nepatrne. Na zníženie poklesu HDP a spotreby sú potrebné razantnejšie makroprudenciálne politiky. Požiadavka „jedna k jednej“, t.j. financovanie hnedých úverov iba z vlastných zdrojov bánk, môže účinne znížiť zlyhávanie úverov a podporiť prechod na ekologickejšie hospodárstvo.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • WP 3/2024
    Odhad makroekonomického ukazovateľa úverového zaťaženia pre vybrané krajiny EÚ
    Ján Klacso

    Abstrakt: Ukazovateľ úverového zaťaženia predstavuje rozhodujúci ukazovateľ úverového rizika retailových klientov. Zatiaľ čo výpočet tohto ukazovateľa je v prípade jednotlivých retailových klientov jednoduchý, jeho odhad na úrovni krajiny predstavuje väčšiu výzvu. Napriek tomu môže takýto ukazovateľ poskytnúť včasné varovné signály a môže pomôcť vysvetliť spotrebu domácností počas celého úverového cyklu. Makro DSTI okrem toho umožňuje porovnanie dlhového zaťaženia v jednotlivých krajinách. V tomto článku odhadujeme ročný a štvrťročný ukazovateľ úverového zaťaženia, alebo makro DSTI, pre vybrané krajiny EÚ. Ukazovateľ vylepšujeme v porovnaní s aktuálne dostupnými porovnateľnými indexmi, ako je napríklad pomer dlhovej služby vypočítaný BIS. Odhad indexu výlučne za zadlžené domácnosti so zahrnutím ich čistého príjmu umožňuje presnejšie vyjadriť skutočné úverové zaťaženie na úrovni jednotlivých krajín. Kým po globálnej finančnej kríze makroekonomický ukazovateľ úverového zaťaženia stagnoval alebo klesal vo väčšine sledovaných krajín, na Slovensku rástol pomerne výrazne až do roku 2018. Zmena trendu nastala až po tom, čo začal klesať objem spotrebiteľských úverov.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • WP 2/2024
    Vývoj podnikovej produktivity a prerozdelenia zamestnanosti počas pandémie COVID-19
    Tibor Lalinský, Jaanika Meriküll a Paloma Lopez-Garcia

    Abstrakt: Táto práca skúma, ako pandémia Covid-19 a rozsiahla podpora na udržanie zamestnanosti, ktorá ju sprevádzala, ovplyvnili produktivitu v Európe. Zameriavame sa na kanál realokácie a na produktivitu zlepšujúce prerozdelenie pracovných miest podľa Fostera a kol., 2016. Vychádzame z rozsiahlej mikro-distribuovanej analýzy údajov na úrovni firiem pre 11 krajín eurozóny. Unikátne dátové súbory na úrovni firiem sú zostavené spojením údajov z rozváh a výkazov ziskov a strát s údajmi o pandemickej podpore. Práca sa venuje citlivosti zamestnanosti podnikov na produktivitu v priebehu času, skúma vzťah medzi zmenami v citlivosti zamestnanosti a podporou udržania pracovných miest v roku 2020 a skúma, ako dobre bola podpora cielená v závislosti od produktivity. Pri zohľadnení menšieho počtu zahrnutých krajín a príležitostne veľkých intervalov spoľahlivosti okolo odhadov, naše zistenia naznačujú, že (1) produktivitu zlepšujúce prerozdelenie pracovných miest bolo počas pandémie slabšie ako počas Veľkej recesie; (2) krajiny, ktoré mali štedrejšiu podporu na udržanie zamestnanosti a krajiny, kde bola väčšia podpora pridelená firmám s nízkou produktivitou, vykazovali v roku 2020 slabšiu produktivitu zlepšujúcu realokáciu.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • WP 1/2024
    Spokojnosť so životom a nerovnosti na Slovensku: úloha príjmov, spotreby a majetku
    Biswajit Banerjee a Peter Tóth

    Abstrakt: V posledných rokoch sa v malom počte štúdií zdôrazňuje, že subjektívny blahobyt jednotlivcov závisí nielen od príjmu, ale aj od spotreby a bohatstva. Len málo z nich však skúmalo vplyv všetkých troch premenných súčasne. V empirických štúdiách sa analyzovala aj úloha nerovností zameraných na jednotlivca a na komunitu, ale zahrnutie oboch mier do rovnakej špecifikácie je zriedkavé. V porovnaní s väčšinou existujúcej literatúry v tomto článku analyzujeme súčasný vplyv všetkých troch ukazovateľov ekonomického blahobytu a oboch typov nerovností na subjektívny blahobyt. Zistili sme, že absolútna úroveň príjmu, spotreby a bohatstva má významný pozitívny vplyv, ktorý zostáva robustný aj po zahrnutí nerovností zameraných na jednotlivca a na komunitu do regresných rovníc. Dôkazy naznačujú, že oba typy nerovností sú dôležitými faktormi subjektívneho blahobytu, ale s rozdielnym vplyvom. Nerovnosť zameraná na jednotlivca meraná pomocou priemeru referenčnej skupiny má pozitívny signalizačný vplyv, zatiaľ čo nerovnosť definovaná pozíciou jednotlivca v rámci distribúcie príslušného ukazovateľa ekonomického blahobytu má negatívny porovnávací vplyv. Zatiaľ čo nerovnosť v príjmoch zameraná na komunitu má pozitívny signalizačný vplyv, nerovnosť v spotrebe a bohatstve má negatívny porovnávací vplyv.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • WP 10/2023
    Inflačné očakávania v časoch vysokej a nízkej inflácie a ich vplyv na spotrebu domácností
    Michal Marenčák

    Abstrakt: Táto štúdia ukazuje, že dopad očakávaní inflácie na spotrebu závisí od aktuálnej inflácie. Okrem kvantitatívno-kvalitatívneho rozdielu v očakávaniach inflácie je kľúčové rozlišovať medzi kvalitatívnymi očakávaniami vyššej, konštantnej a pozitívnej inflácie. Kvalitatívne očakávania majú väčší vplyv na spotrebu ako očakávané úrovne a zmeny inflácie. Vplyv očakávania kvalitatívne vyššej inflácie na ochotu spotrebovať je výraznejší počas období nárastu inflácie než v obdobiach nízkej a stabilnej inflácie a je nevýznamný počas období poklesu alebo deflácie. Štúdia rozoberá aj dôsledky pre monetárnu politiku.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • WP 9/2023
    Predchádzanie prehrievaniu na trhu bývania hnaného úvermi
    Carlos Cañizares Martínez

    Abstrakt: Cieľom štúdie je identifikovať stav na trhu s bývaním a podľa neho určiť vhodné proticyklické pravidlo makroprudenciálnej politiky. Odhadujeme Markovov model prepínania pre ceny rezidenčných nehnuteľností, kde hypotekárny dlh nelineárne vplýva na ceny nehnuteľností a určuje pravdepodobnosti prechodu do iného stavu. Taktiež, navrhujeme zjednotené pravidlo politiky závislé od stavu, do ktorého vstupuje pravdepodobnosť prítomnosti v každom zo stavov. Toto pravidlo potom uplatňujeme na stanovenie proticyklického kapitálového vankúša na trhu s bývaním, pri odpočte úrokov z hypoték a obmedzení pri vyplácaní dividend. Nakoniec ukazujeme, že takéto hypotetické nástroje obsahujú informácie včasného varovania pri prognóze miery odpisu úverov na rezidenčné bývanie, či indexu finančného stresu. Štúdia má ambíciu sprostredkovať tvorcom politiky informáciu o stave trhu s rezidenčnými nehnuteľnosťami a zároveň poskytnúť všeobecné pravidlo na realizáciu stavovo závislej a včasnej makroprudenciálnej politiky.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • WP 8/2023
    MIDAS regresia – nový kôň v pretekoch filtrácie makroekonomických časových radov
    Michal Benčík

    Abstrakt: Pri filtrovaní ekonomických časových radov navrhujeme novú metódu riešenia problému koncového bodu. Hlavnou myšlienkou je nahradiť filtrované štvrťročné pozorovania na konci vzorky statickými predpoveďami z regresie MIDAS s použitím časových radov s vyššou frekvenciou. Táto metóda dokáže zlepšiť stabilitu odhadov produkčnej medzery alebo iných cyklických radov, čo potvrdzujeme empirickou analýzou na vybraných krajinách strednej a východnej Európy a Spojených štátoch. Zistili sme, že stabilita môže byť stále narušená v dôsledku štrukturálnych zlomov v hospodárskych cykloch alebo nadmerného množstva krátkodobého šumu. Regresie MIDAS majú síce potenciál zlepšiť odhady produkčnej medzery v porovnaní s prístupom HP filtra, ale významnú úlohu zohrávajú okolnosti špecifické pre danú krajinu, ktoré je potrebné zohľadniť.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • WP 7/2023
    Bude prechod na uhlíkovo neutrálny svet bolieť slovenské banky?
    Jozef Kalman, Ján Klacso, Roman Vasiľ, Juraj Zeman

    Abstrakt: Prebiehajúci trend globálneho otepľovania škodí nielen ľudskej spoločnosti, ale aj ekonomickej činnosti. Centrálne banky, orgány dohľadu a makroprudenciálne orgány nie sú imúnne voči klimatickým rizikám vo finančnom sektore. Táto štúdia analyzuje, ako riziká prechodu na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku nepriamo ovplyvňujú bankový sektor prostredníctvom kanála kreditného rizika pre domácnosti aj nefinančné spoločnosti. Do konvenčného rámca stresového testovania integrujeme scenáre Siete pre ekologizáciu finančného systému (Network for Greening the Financial System). Analýza sa zameriava na krátkodobý horizont s cieľom znížiť vplyv vysokej neistoty modelovania na výsledky. Zistili sme, že pomerne hladká substitúcia emisne náročných odvetví vedie k relatívne nízkym nepriamym nákladom pre banky. Nerovnomerný prechod však môže spôsobiť výrazne vyššie úverové straty, ktoré za istých okolností prevyšujú nepriaznivé výsledky scenárov konvenčného stresového testovania. Výsledky sú citlivé na zvýšenie cien energií alebo na vyššie zlyhania firiem v emisne náročných odvetviach.
    úplné znenie v AJ, analytický komentár v SJ

  • WP 6/2023
    Ponuka alebo dopyt po úveroch? Meniaci sa vplyv trhových síl pri poskytovaní bankových úverov
    Patrik Kupkovič

    Abstrakt: Globálna finančná kríza, Európska dlhová kríza a nedávna kríza spôsobená pandémiou COVID-19 opakovane ukazujú, že narušenie fungovania úverových trhov môže mať vážne makroekonomické dôsledky. Cieľom tejto štúdie je analyzovať vplyv štrukturálnych faktorov na trhu firemných (NFCs) bankových úverov, keďže tieto úvery dominujú  pri financovaní podnikov v eurozóne, a určiť ich makroekonomické dôsledky. Na štúdium týchto vplyvov používame štrukturálny vektorovo autoregresný (VAR) model  s aktualizovanou identifikačnou schémou a pozmeneným výberom premenných, než sa zvyčajne vyskytuje v literatúre. Ako empirickú aplikáciu analyzujeme význam trhu bankových úverov v malej, otvorenej ekonomike eurozóny založenej na bankovom financovaní – Slovensku. Výsledky ukazujú, že šoky v dopyte (zmeny v dopyte po úveroch firmami) sú na trhu úverov minimálne rovnako dôležité ako šoky v ponuke úverov (zmeny v ponuke úverov bankami) a že tento význam sa v priebehu ekonomického cyklu mení. Tieto zistenia majú dôležité politické implikácie, keďže reakcie tvorcov politík na tieto šoky si vyžadujú rôzne opatrenia. Príspevkom do literatúry sú i) nová empirická evidencia o makroekonomickom význame šokov v dopyte po úveroch v porovnaní so šokmi v ponuke úverov a ii) nový štrukturálny VAR model vhodný aj pre iné krajiny.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • WP 4/2023
    Fifty Shades of QE: Robustné zistenia
    Brian Fabo,     Martina Jančoková, Elisabeth Kempf, Ľuboš Pástor

    Abstrakt: Fabo, Jančoková, Kempf a Pástor (2021) ukázali, že články napísané výskumníkmi centrálnej banky považujú kvantitatívne uvoľňovanie (QE) za efektívnejšie ako články napísané akademikmi. Weale a Wieladek (2022) ukázali, že podskupina týchto výsledkov stráca štatistickú významnosť, keď sú regresie OLS nahradené regresiami, ktoré penalizujú nezvyčajne vysoké odhady. V tomto článku skúmame tieto odľahlé hodnoty a nenachádzame dôvod na ich zníženie. Väčšina z nich predstavuje odhady z dokumentov vplyvných centrálnych bánk publikovaných v renomovaných akademických časopisoch. Napríklad medzi piatimi prácami, v ktorých sa zistil najväčší maximálny vplyv QE na výstup, všetkých päť je publikovaných vo vysokokvalitných časopisoch (Journal of Monetary Economics}, Journal of Money, Credit and Banking} a Applied Economics Letters}) a ich priemerný počet citácií je výrazne viac ako 200. Navyše ukazujeme, že tieto články hrali významnú úlohu pri verejnej komunikácii politík popredných svetových centrálnych bánk a formovali verejné vnímanie účinnosti QE. Predkladáme tiež nové dôkazy založené na kvantilových regresiách ďalej podporujú výsledky publikované vo Fabo et al. (2021).
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • WP 3/2023
    Korekcia parametrov v kvantilových regresných modeloch
    Marián Vávra

    Abstrakt: Táto štúdia skúma vlastnosti odhadnutých parametrov dynamických kvantilových regresií v prípade malého počtu pozorovaní. Z literatúry je dobre známe, že po splnení určitých predpokladov sú odhadnuté parametre kvantilovej regresie konzistentné a asymptoticky normálne rozdelené. Avšak veľmi málo toho poznáme o správaní parametrov dynamických kvantilových regresných modelov v prípade malého počtu pozorovaní, s ktorým sa často stretávame v aplikovanej makroekonómii. Naše simulačné výsledky ukazujú, že odhadnuté parametre sú silno vychýlené v malých vzorkách (viac ako 500 pozorovaní je potrebných na získanie nevychýlených parametrov). Ukazuje sa tiež, že doporučená „resamplovacia“ metóda dokáže účinne znížiť skreslenie bez výrazného zvýšenia strednej kvadratickej chyby odhadovaných parametrov kvantilovej regresie. Dôležitosť korekcie parametrov pre riadenie makroekonomických rizík je demonštrovaná na príklade reálneho HDP za eurozónu.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • WP 2/2023
    Vplyv TLTRO III na slovenský bankový sektor
    Marcel Barmeier, Juraj Falath, Alena Kiššová, Adriana Lojschová

    Abstrakt: V tejto štúdií skúmame vplyv operácií TLTRO III zavedených Európskou centrálnou bankou na objemy poskytnutých úverov, úrokové sadzby a ziskovosť slovenských bánk. Používame na to dvojkrokovú metodológiu. Prvým krokom je Mahalanobis distance matching a druhým je difference-in-difference metodológia s využitím údajov na individuálnej bankovej úrovni a údajov z AnaCredit. Naše zistenia naznačujú, že opatrenia na uvoľnenie podmienok finacovania mali pozitívny vplyv na poskytovanie úverov bankami a negatívny vplyv na úrokové sadzby pre nefinančné spoločnosti. Pokiaľ ide o ziskovosť bánk, pozorujeme náznaky, že účasť v TLTRO III mala pozitívny vplyv TLTRO III na čisté úrokové príjmy a návratnosť aktív. Banky na Slovensku však významne nenavýšili svoje rezervy v centrálnej banke v reakcii na účasť v TLTRO III.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • WP 5/2022
    Očakávania cien nehnuteľností, zadlženosť domácností a makro-prudenciálne politiky na Slovensku
    Indrani Manna, Martin Šuster, Biswajit Banerjee

    Abstrakt: V štúdií analyzujeme tvorbu očakávaní cien nehnuteľností v štandardnom novo-keynesiánskom DSGE modeli kalibrovanom na Slovensko. Rozlišujeme makroekonomické dopady endogénnych a exogénnych zdrojov šokov v očakávaniach a úlohu fiškálnej a makro-prudenciálnej politiky pri zvládaní týchto šokov na trhu s bývaním. Zisťujeme, že endogénne šoky (v porovnaní s exogénnymi šokmi) majú silnejší efekt na očakávané ceny nehnuteľností a v ich dôsledku aj na rast úverov a zadlženia domácnosti . Tieto šoky však môžu mať popri raste cien aj pozitívne dôsledky a to vo forme zvýšenej schopnosti splácať dlh na expandujúcom trhu nehnuteľností. V oblasti hospodárskej politiky z analýzy vyplýva, že obmedzenia na hodnotu úveru k nehnuteľnosti (LTV) účinnejšie vplývajú na dynamiku cien nehnuteľností, a preto sú účinnejšou makro-prudenciálnou politikou než regulácia pomeru splátok k príjmu. Makro-prudenciálne nástroje nastavené ako funkcia pomeru dlhu domácností k HDP posilňujú transmisné kanály a v prípade endogénnych šokov sa ukazujú ako kontraproduktívne, no sú účinné pri zvládaní exogénnych šokov. Zisťujeme tiež, že účinným nástrojom na obmedzenie rastu cien nehnuteľností môže byť aj správne nastavenie dane z nehnuteľností, ktoré efektívne fungujú aj v súhre s inými politikami. Ukazujeme tiež, že endogénne refinančné rozhodnutia domácností možno efektívne využiť ako transmisný kanál menovej a makro-prudenciálnej politiky prostredníctvom včasnej koordinácie týchto politík.
    úplné znenie v AJ

  • WP 4/2022
    Dokážu odhady produkčnej medzery zlepšiť predikcie inflácie na Slovensku?
    Nataliia Ostapenko

    Abstrakt: Štúdia porovnáva rôzne prístupy k meraniu produkčnej medzery z hľadiska ich spoľahlivosti v reálnom čase a skúma ich užitočnosť a informačnú hodnotu pri predikovaní inflácie na Slovensku. Výsledky naznačujú, že odhadnutý cyklus z modifikovaného Hamilton filtra, z bayesovkého VAR modelu so zmiešanou frekvenciou údajov ako aj z dynamického faktorového modelu sú ekonomicky relevantné a poskytujú podobné výsledky ako oficiálne odhady centrálnej banky, navyše sú stabilné v čase. Spomedzi skúmaných, odhad cyklickej pozície vychádzajúci z VAR modelu so zmiešanou frekvenciou údajov predikuje infláciu na Slovensku lepšie ako ostatné prístupy, a to až do nedávneho obdobia vysokej inflácie v rokoch 2021-2022.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • WP 3/2022
    Environmentálne a spoločenské preferencie a investovanie do kryptomien
    Pavel Ciaian, Andrej Cupák, Pirmin Fessler, d’Artis Kancs

    Abstrakt: Jednotlivci a domácnosti investujú do finančných aktív nielen na základe (vyššej) očakávanej výnosnosti, ale aj na základe environmentálnych, spoločenských a riadiacich hľadísk (Environmental-Social-Governance, ESG). Pomerne málo sa vie o subjektívnych ESG preferenciách investorov, a ich vplyve na investovanie do rôznych finančných nástrojov. Kontroverzie okolo ESG stopy určitých tried kryptoaktív – najmä z dôvodu ich energeticky náročnej ťažby – ponúkajú potenciálne zaujímavý predmet skúmania. Využitím jedinečného reprezentatívneho zisťovania o financiách jednotlivcov pre rakúsku populáciu skúmame, či environmentálne a spoločenské preferencie investorov môžu vysvetliť prierezové rozdiely v skladbe jednotlivých portfólií, pričom sa primárne zameriavame na kryptomeny, ktoré porovnávame so štandardnými finančnými aktívami ako akcie a dlhopisy. Naše výsledky naznačujú silnú závislosť medzi environmentálnymi a spoločenskými preferenciami investorov a pravdepodobnosťou držania kryptomien, ale žiadny štatisticky významný vzťah pre akcie a dlhopisy.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • WP 2/2022
    Epidémia vírusu COVID-19 na Slovensku pohľadom behaviorálneho SIR modelu
    Michal Marenčák

    Abstrakt: Cieľmi štúdie sú konzistentné vyhodnotenie vývoja pandémie pomocou modelu, identifikovanie kľúčových zlomov a udalostí na Slovensku, ako i preskúmanie a porovnanie alternatívnych scenárov. Výsledky ukazujú, že pre dianie na Slovensku bola, je a bude mimoriadne dôležitá miera očkovania, ktorá síce patrila medzi najnižšie v EÚ, no podľa zistení tejto štúdie už aj to pomohlo znížiť počet úmrtí na Slovensku o 12 až 18 tisíc životov. Miera očkovania na úrovni krajín EÚ s najvyššou mierou zaočkovanosti mohla kumulatívny počet úmrtí znížiť o ďalších približne 8 000.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ, súbory pre replikáciu

  • WP 1/2022
    Nové skutočnosti o pružnosti cenotvorby v eurozóne
    Erwan Gautier, Cristina Conflitti, Riemer P. Faber, Brian Fabo, Ludmila Fadejeva, Valentin Jouvanceau, Jan-Oliver Menz, Teresa Messner, Pavlos Petroulas, Pau Roldan-Blanco, Fabio Rumler, Sergio Santoro, Elisabeth Wieland, Hélène Zimmer

    Abstrakt: Na základe CPI mikro dát pokrývajúcich približne 60 % európskeho spotrebného koša za obdobie 2010-2019 dokumentujeme nasledovné nové zistenia o rigidite spotrebiteľských cien v eurozóne: (i) každý mesiac sa v priemere zmení 12,3 % cien, v porovnaní s 19,3 % v USA; keď však vylúčime zmeny cien v dôsledku zliav, podiel cien upravených každý mesiac je 8,5 % v eurozóne oproti 10 % v Spojených štátoch; ii) rozdiely v cenovej rigidite cien sú medzi krajinami eurozóny dosť obmedzené, rigidita sa líši medzi druhmi tovarov; (iii) priemerný nárast ceny (resp. pokles) je 9,6 % (13 %) pri zahrnutí tržieb a 6,7 % (8,7 %) bez tržieb; heterogenita medzi krajinami je výraznejšia pre veľkosť ako pre frekvenciu zmien cien; iv) distribúcia zmien cien je veľmi rozptýlená: 14 % zmien cien v absolútnom vyjadrení má hodnotu nižšiu ako 2 % a 10 % cien vyššiu ako 20 %; v) celková frekvencia zmien cien sa s infláciou príliš nemení a príliš nereaguje na agregátne šoky; vi) zmeny inflácie sú obyčajne spôsobené zmenami súhrnnej veľkosti zmien cien. Dekompozíciu sme zistili, že zmeny v podiele zvýšenia cien medzi všetkými zmenami sú dôležitejšie ako pohyby vo veľkosti zvýšenia cien alebo veľkosti poklesu cien. Tieto zistenia sú v súlade s očakávaniami menu cost modelu v prostredí s nízkou infláciou, kde sú idiosynkratické šoky relevantnejším motorom úpravy cien ako agregátne šoky.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • WP 5/2021
    Čo určuje toky na trhu práce na Slovensku?
    Ján Klacso, Eva Štulrajterová

    Abstrakt: V štúdii analyzujeme toky na trhu práce na základe údajov z Výberového zisťovania pracovných síl. Toto zisťovanie nám umožňuje analýzu vplyvu sociodemografických charakteristík na toky medzi zamestnanými, nezamestnanými a neaktívnymi. Analýza zahŕňa štvrťročné dáta od prvého štvrťroka 2005 do prvého štvrťroka 2020. Samostatne sa zameriavame aj na obdobie krízy v rokoch 2009 a 2010. V prípade zamestnaných patria medzi najvýznamnejšie faktory vzdelanie, rodinný stav a počet odpracovaných rokov v súčasnom zamestnaní. Čím vyššie je najvyššia dosiahnutá úroveň vzdelania a čím dlhšie pracuje človek v danom zamestnaní, tým je menšia pravdepodobnosť toho, že príde o prácu. Ženatí/vydaté a pracujúci na plný úväzok majú takisto menšiu pravdepodobnosť straty práce. Vzdelanie je významným faktorom aj v prípade nezamestnaných alebo neaktívnych. Čím vyššia je dosiahnutá úroveň vzdelania, tým je väčšia pravdepodobnosť zamestnať sa. Výsledky pre krízové obdobie sú kvalitatívne podobné odhadom na celom období. Najväčšia zmena nastáva pri vplyve vzdelania. V prípade zamestnaných, vysokoškolské vzdelanie výrazne znižuje pravdepodobnosť straty zamestnania počas krízy v porovnaní so stredoškolským vzdelaním.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • WP 4/2021
    Majetok a šťastie: odhad pomocou inštrumentálnych premenných s využitím metadát
    Zuzana Brokešová, Andrej Cupák, Anthony Lepinteur, Marian Rizov

    Abstrakt: V tejto štúdii analyzujeme vzťah medzi bohatstvom (aktívami) a spokojnosťou so životom. Použitím mikrodát zo Zisťovania o financiách a spotrebe domácností zo Slovenska v roku 2017 najskôr ukazujeme, že reálne aktíva (ktoré sú hlavnou zložkou bohatstva domácností) a subjektívny pocit šťastia silne pozitívne korelujú. Endogenitu majetku ošetrujeme vďaka metadátam zisťovania: používame hodnotenia anketárov kvality obydlí respondentov ako inštrumentálnu premennú hodnoty nehnuteľného majetku. Ukazujeme, že odhad pomocou metódy inštrumentálnych premenných je pozitívny a vyšší ako základný odhad pomocou metódy najmenších štvorcov, čo potvrdzuje, že reálne aktíva sú v zisťovaniach merané s určitou chybovosťou. Taktiež využívame metadáta, aby sme ukázali, že život vedľa susedov s lepšou kvalitou obydlia výrazne znižuje pocit šťastia respondentov. Naše výsledky naznačujú, že približne polovica celkového vplyvu reálneho majetku na spokojnosť so životom je relatívna.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • WP 3/2021
    Hodnotenie cien rezidenčných nehnuteľností na Slovensku – štrukturálny prístup
    Martin Cesnak, Ján Klacso

    Abstrakt: V práci používame metódu „borrowing capacity approach“ a metódu „intrinsic value approach“ za účelom posudzovania cien rezidenčných nehnuteľností na Slovensku. Odhadujeme maximálnu dosiahnuteľnú cenu nehnuteľnosti pre danú domácnosť, pričom aplikujeme LTV, DSTI a DTI parametre v súlade s makroprudenciálnymi limitmi implementovanými Národnou bankou Slovenska. Uvažujeme možnosť dofinancovania nehnuteľnosti pomocou spotrebiteľského úveru v prípade, že domácnosť nedisponuje dostatočnou finančnou rezervou. Pre odhady používame priemerné príjmy zo Štatistického úradu SR ako aj internú úverovú databázu NBS, ktorá nám poskytne lepší obraz o priemernom príjme dlžníkov. Výsledky prvej metódy poukazujú na možné nadhodnotenie rezidenčných nehnuteľností počas predkrízového obdobia v rokoch 2007 a 2008. Po kríze, klesajúce úrokové miery a rastúce príjmy viedli k výraznému zvýšeniu dostupnosti bývania. Od roku 2014 implementácia opatrení v oblasti obozretného poskytovania úverov domácnostiam zapríčinila zníženie dostupnosti bývania, a to najmä pre domácnosti, ktoré nemajú dostatočnú finančnú rezervu. Z výsledkov vyplýva, že za istých okolností môžu tieto opatrenia zmierniť tlak na rast cien nehnuteľností, a to dokonca aj v prostredí historicky nízkych úrokových mier, nízkej nezamestnanosti a rastúcich príjmov.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • WP 2/2021
    Tak blízko, pritom tak ďaleko – trhy práce v krajinách V4
    Michal Benčík

    Abstrakt: Skúmame ponukové faktory trhov práce v Českej republike, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku. Spoločná hospodárska história naznačuje, že dlhodobé vzťahy by mali mať podobnú povahu. Zisťujeme však, že kým pre Českú republiku a Maďarsko existuje dlhodobý vzťah miery nezamestnanosti k reálnym mzdám, zásobe kapitálu a výmenným reláciám (terms of trade), takýto vzťah neexistuje pre Poľsko a Slovensko. Tu možno trendy na trhu práce lepšie popísať dlhodobým vzťahom pre reálne mzdy. Toto zistenie odhaľuje štruktúrne rozdiely v krajinách Vyšehradskej štvorky. Tieto rozdiely súvisia s rozsahom, v ktorom sa ponuka práce prispôsobuje šokom. Prakticky z nich vyplýva, že pre Slovensko by bolo efektívnejšie robiť hospodársku politiku zameranú na stabilizáciu ponuky na trhu práce, ako flexibilné zamestnávanie alebo priemyselné politiky. Naopak, pre Českú republiku sú efektívnejšie dopytovo orientované politiky zamerané na mzdy.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • WP 1/2021
    Štrukturálne a cyklické vplyvy na mieru nezamestnanosti
    Alexander Karšay

    Abstrakt: Štúdia poukazuje na hlavné štrukturálne a cyklické vplyvy, ktoré formovali vývoj miery nezamestnanosti v období poslednej expanzie na trhu práce v SR v rokoch 2014-2019. Zároveň poskytuje kvantitatívne odhady vplyvov jednotlivých štrukturálnych determinantov na rovnovážnu mieru nezamestnanosti pomocou panelovej regresie. Porovnáva vývoj jednotlivých determinantov nezamestnanosti v krajinách V4 v posledných rokoch. Poskytuje aj prehľad hlavných faktorov, ktoré by mali pôsobiť na mieru nezamestnanosti v SR v najbližších rokoch. V období 2014-2019 štrukturálna miera nezamestnanosti klesla, ale vytvorilo sa aj cyklické prehriatie trhu práce. Priaznivo na ňu pôsobili aktívne opatrenia trhu práce, demografia, mobilita pracovnej sily, sčasti aj zvyšovanie úrovne kvality ľudských zdrojov, resp. ľudského kapitálu a rast produktivity práce. Aktuálna koronakríza spôsobuje korekciu nezamestnanosti k vyšším hodnotám. Pripája sa k nej aj vplyv zefektívňovania produkcie, čiastočne aj kvôli nedávnemu dynamickému rastu nákladov práce. Koronakríza a zefektívňovanie výrobných procesov majú potenciál v najbližších rokoch vyvažovať silu opačne pôsobiacich štrukturálnych faktorov.
    úplné znenie v AJ, úplné znenie v SJ, zhrnutie v SJ

  • Rok 2020

    WP 7/2020
    Testovanie symetrie v časových radoch
    Zacharias Psaradakis, Marián Vávra
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

    WP 6/2020
    Vplyv koronakrízy na finančnú situáciu zadlžených slovenských domácností
    Andrej Cupák, Ján Klacso, Martin Šuster
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

    WP 5/2020
    Päťdesiat odtieňov QE: konflikty záujmu v ekonomickom výskume
    Brian Fabo, Martina Jančoková, Elisabeth Kempf, Ľuboš Pástor
    úplné znenie v AJ

    OP 3/2020
    Vplyv koronakrízy na finančnú situáciu a očakávania zadlžených domácností
    Martin Cesnak, Andrej Cupák, Judita Jurašeková Kucserová, Pavol Jurča, Ján Klacso, Anna Košútová, Andrej Moravčík, Martin Šuster
    úplné znenie v SJ
    Prezentácia

    OP 2/2020
    Rozpočet 2.0
    Ako posunúť Slovensko do prvej ligy vo verejných financiách
    Eduard Hagara, Štefan Kišš a Ľudovít Ódor
    úplné znenie v SJ

    OP 1/2020
    Sporiteľ na prvom mieste. Ako zreformovať druhý dôchodkový pilier na Slovensku?
    Ľudovít Ódor a Pavol Povala
    úplné znenie v SJ

    WP 4/2020
    Sebavedomie, finančná gramotnosť a investovanie do rizikových aktív: zistenia z prieskumu o financiách spotrebiteľov
    Andrej Cupák, Pirmin Fessler, Joanne W. Hsu, Piotr R. Paradowski
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

    WP 3/2020
    Prirodzená úroková sadzba v tranzitívnych ekonomikách: prípad Slovenska
    Patrik Kupkovič
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

    WP 2/2020
    Identifikácia finančného cyklu na Slovensku
    Patrik Kupkovič, Martin Šuster
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

    WP 1/2020
    Determinanty účasti v globálnych hodnotových reťazcoch: prierezová analýza
    Biswajit Banerjee, Juraj Zeman
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • Rok 2016

    Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky 2016
    Odbor výskumu
    úplne znenie v SJ, prezentácia, Biatec

    WP 5/2016
    Hodnotenie distribúcie vývozu a produktivity európskych podnikov na základe CompNet databázy
    Antoine Berthou, Emmanuel Dhyne, Matteo Bugamelli, Ana-Maria Cazacu, Calin-Vlad Demian, Peter Harasztosi, Tibor Lalinsky, Jaanika Meriküll, Filippo Oropallo, Ana Cristina Soares
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

    WP 4/2016
    Testovanie UC-ARIMA modelov používaných na trendovo-cyklickú dekompozíciu
    Marián Vávra
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

    WP 3/2016
    Charakteristika vývozu a volatilita výstupu: zistenia pre krajiny strednej a východnej Európy založené na podnikových údajoch
    Urška Čede, Bogdan Chiriacescu, Péter Harasztosi, Tibor Lalinský, Jaanika Merikull
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

    WP 2/2016
    Fiškálne multiplikátory v Slovenskej ekonomike
    Juraj Zeman
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

    WP 1/2016
    Portmanteau testy linearity stacionárnych radov
    Zacharias Psaradakis, Marián Vávra
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • Rok 2009

    WP 4/2009
    Aké faktory vplývajú na dlhodobé úrokové sadzby v rámci EÚ?
    Ján Žilinský
    úplné znenie v AJ, abstrakt

    DP 2/2009
    Dobrá rada nad zlato? Inštitúcie pre zodpovednú a transparentnú fiškálnu politiku na Slovensku
    Michal Horváth, Ľudovít Ódor
    úplné znenie v SJ

    DP 1/2009
    Efekty menovopolitických šokov na Slovensku
    Judita Jurašeková Kucserová
    úplné znenie v AJ, abstrakt

    PP 2/2009
    Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky
    Odbor výskumu
    úplné znenie v SJ

    WP 3/2009
    DSGE model – Slovensko
    Juraj Zeman, Matúš Senaj
    úplné znenie v AJ, abstrakt

    WP 2/2009
    Analýza vplyvu fiškálnej politiky na hospodársky cyklus – aplikácia štruktúrneho VAR modelu
    Michal Benčík
    úplné znenie v SJ

    PP 1/2009
    Stručný prehľad vybraných indikátorov konkurencieschopnosti
    Judita Jurašeková Kucserová, Ľudovít Ódor, Matúš Senaj, Juraj Zeman
    úplné znenie v SJ

    WP 1/2009
    Rovnovážna úroková miera – teoretické koncepty a aplikácie
    Michal Benčík
    úplné znenie v SJ

  • Rok 2006

    PP 4/2006
    Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky
    Odbor výskumu
    úplné znenie v SJ

    PP 3/2006
    Odhad možných vplyvov zavedenia eura na slovenské obyvateľstvo
    Odbor výskumu
    úplné znenie v SJ

    PP 2/2006
    Odhad možných vplyvov zavedenia eura na podnikateľský sektor v SR
    Odbor výskumu
    úplné znenie v SJ

    PP 1/2006
    Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo
    Šuster, Árendáš, Benčík, Gertler, Hajnovič, Komínková, Lalinský, Nemec, Preisinger, Solanič, Strachotová, Tirpák, Tőzsér, Zeman
    úplné znenie v SJ

  • Rok 2005

    WP 2/2005
    Odhad Balassa-Samuelsonovho efektu v ekonomike
    Michal Benčík, František Hajnovič, Anna Strachotová, Martin Šuster, Tomáš Tőzsér, Juraj Zeman
    úplné znenie v SJ

    WP 1/2005
    Predikcia nezamestnanosti na základe bilancie ekonomickej aktivity do roku 2010
    Pavel Gertler
    úplné znenie v SJ

    PP 1/2005
    Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky k Európskej únii
    Zora Komínková, Tibor Lalinský, Martin Šuster
    úplné znenie v SJ

ISSN: 2585-9277 je registrované od roku 2018 v slovenskej Národnej databáze ISSN.

  • OP 2/2024
    Prieskum medzi potenciálnymi používateľmi digitálneho eura: výsledky zo Slovenska
    Andrej Cupak, Pavel Gertler, Daniel Hajdiak, Ján Klacso, Štefan Rychtárik

    Abstrakt: Táto štúdia prináša výsledky nového prieskumu, ktorý skúma povedomie a záujem o eventuálne využívanie digitálneho eura na Slovensku v budúcnosti. Tento medzinárodný projekt je v súčasnosti v prieskumnej fáze, a preto doposiaľ neprebehla v tomto smere širšia informačná kampaň. Napriek tomu, už približne 34 % opýtaných o digitálnom eure počulo alebo o ňom čítalo, pričom okolo 26 % vyjadrilo záujem túto novú digitálnu menu používať. Jej súčasný priaznivci sú spravidla osoby s vyšším vzdelaním, ktorí dôverujú inštitúciám, a nepovažujú používanie hotovosti pri transakciách za kľúčové. Postoj k digitálnemu euru tiež závisí od politických preferencií a štandardných socioekonomických faktorov. Medzi hlavné obavy potenciálnych používateľov patria súkromie a bezpečnosť transakcií. Pri súčasne dostupnej úrovni informácií by respondenti do digitálnej meny umiestnili v priemere takmer 20 % svojho čistého mesačného príjmu. Tieto a ďalšie zistenia, ktoré táto štúdia prináša, môžu poskytnúť cenné odporúčania pre ďalší výskum v oblasti finančnej stability, tvorbu operačného rámca pre digitálne euro a pomôcť pri formovaní budúcej komunikačnej stratégie.
    zhrnutie v SJ, úplné znenie v AJ

  • OP 1/2024
    Hodnotenie cien rezidenčných nehnuteľností na Slovensku: možné prístupy a ukazovatele
    Martin Cesnak, Ján Klacso, Patrik Kupkovič, Andrej Moravčík, Štefan Rychtárik, Roman Vrbovský

    Abstrakt: Trh rezidenčných nehnuteľností je na Slovensku dôležitý rovnako z pohľadu reálnej ekonomiky ako aj finančnej stability. Výrazná časť domácností vlastní nehnuteľnosť, v ktorej býva, pričom úvery na bývanie tvoria nemalú časť aktív domáceho bankového sektora. Národná banka Slovenska preto dôkladne sleduje vývoj na trhu nehnuteľností. Ceny rezidenčných nehnuteľností sú publikované každý štvrťrok. Vývoj na tomto trhu je hodnotený v pravidelných publikáciách, napríklad v Ekonomickom a menovom vývoji alebo v Správe o finančnej stabilite. Národná banka Slovenska postupne vyvíja a sleduje rôzne indikátory, ktoré pomáhajú lepšie pochopiť dianie na tomto trhu. Zoznam indikátorov zahŕňa kompozitné indikátory, indikátory dostupnosti bývania, makroekonomické modely na odhad fundamentálnej ceny alebo na sledovanie dopadu rôznych šokov na cenu rezidenčných nehnuteľností. Táto štúdia obsahuje prehľad indikátorov používaných v súčasnosti na hodnotenie trhu nehnuteľností a slúži ako metodická pomôcka k prehľadu indikátorov nachádzajúcich sa na webovom sídle Národnej banky Slovenska.
    úplné znenie v SJ, úplné znenie v AJ

  • OP 2/2023
    Výsledky štvrtej vlny Zisťovania o financiách a spotrebe domácností na Slovensku
    Andrej Cupák, Judita Jurašeková Kucserová, Ján Klacso, Anna Strachotová

    Abstrakt: Správa predstavuje hlavné výsledky štvrtej vlny Zisťovania o financiách a spotrebe domácností (HFCS), ktoré sa na Slovensku uskutočnilo v roku 2021. Zisťovanie poskytuje štrukturálny prehľad informácií o aktívach, pasívach, príjmoch a spotrebe domácností, rozšírený o ukazovatele týkajúce sa finančnej gramotnosti, ekonomických a finančných očakávaní, či vplyvu pandémie na zamestnanosť a finančnú situáciu domácností. Z výsledkov vyplýva, že medián čistého bohatstva domácností sa zvýšil zo 70 000 EUR v predchádzajúcej vlne zisťovania v roku 2017 na úroveň vyše 97 000 eur v roku 2021. Výrazné  zhodnotenie bohatstva bolo z veľkej časti spôsobené prudkým nárastom cien nehnuteľností v danom období. Majetok domácností sa naďalej výrazne koncentruje do nehnuteľností, ktoré tvoria takmer 80 % ich celkových aktív. Domácnosti sú naďalej konzervatívne aj v rámci svojich finančných aktív a držia najmä bezrizikové vklady alebo sporiace účty s nízkym výnosom. Iba necelých 6 % domácností drží finančné aktíva založené na investíciách, ako sú akcie, dlhopisy alebo podielové fondy. Relatívne slabé zapojenie do finančných trhov je spojené s nízkou úrovňou finančnej gramotnosti slovenskej populácie; od roku 2014 však pozorujeme postupné mierne zlepšenie. Hoci sa úroveň zadlženosti domácností v rokoch 2017 až 2021 výrazne zvýšila, došlo k určitému zmierneniu ukazovateľov dlhového zaťaženia (ako sú ukazovatele LTV a DSTI), a to najmä v dôsledku prísnejších opatrení v oblasti poskytovania úverov. Výrazný nárast hodnoty vlastného bývania a rast príjmov spôsobili rovnomernejšie rozdelenie ekonomických zdrojov v spoločnosti.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ, štatistické tabuľky

  • OP 1/2023
    Rozklad úverov domácnostiam
    Martin Cesnak

    Abstrakt: Úvery domácnostiam, najmä úvery na bývanie, na Slovensku pokračujú v dosahovaní jedného z najvyšších temp rastu spomedzi krajín eurozóny, a to dokonca aj počas pandémie COVID-19 ako aj po nej. V práci rozkladáme ročnú mieru rastu úverov na bývanie a spotrebiteľských úverov na hlavné faktory umožňujúce tento vysoký rast. Medzi hlavné faktory zaraďujeme rast hodnoty kolaterálu, úzko prepojený so silným, zrýchľujúcim sa rastom cien rezidenčných nehnuteľností, rast príjmu, dlhodobý pokles trhových úrokových sadzieb a predlžovanie maturity úverov. Posledný menovaný faktor je využívaný najmä pri refinančných úveroch a predstavuje najsilnejší faktor umožňujúci navyšovanie objemu. S využitím úverových mikroúdajov ukazujeme, že rast úverov na bývanie by bol aspoň o tretinu nižší bez vplyvu týchto faktorov. Výrazný pokles dopytu po spotrebiteľských úveroch následkom vypuknutia pandémie vysvetľuje nedávne zníženie celkového objemu týchto úverov.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • OP 2/2022
    Ako pracovať s individuálnymi dátami o domácnostiach v rámci makro stresového testovania
    Ján Klacso

    Abstrakt: Po veľkej finančnej kríze sa stáva makro stresové testovanie čoraz dôležitejšou súčasťou analytického rámca centrálnych bánk aj makroprudenciálnych orgánov. V rámci EÚ/eurozóny je odhad úverových strát v prípade nepriaznivého makroekonomického vývoja významnou časťou stresového testovania. Štandardne sú ale tieto straty odhadované satelitnými modelmi používajúcimi časové rady. Takýto prístup môže byť menej vhodný pre krajiny s krátkymi časovými radmi alebo neúplným úverovým cyklom. V rámci štúdie ukážeme, ako zahrnúť individuálne údaje do stresového testovania. Na tento účel použijeme databázu retailových úverov, ktorú má NBS k dispozícií s množstvom dôležitých informácií pre každý úver. Nový rámec používajúci individuálne údaje vedie k odhadu výrazne vyššieho podielu zlyhaných úverov v porovnaní s predchádzajúcou metodikou na báze časových radov v prípade Slovenska. Na druhej strane, celkové straty v prípade nepriaznivého scenára sú porovnateľné s výsledkami na základe predchádzajúceho prístupu. V neposlednom rade, nový rámec používajúci individuálne údaje umožňuje aj odhad zmeny rizikových váh vplyvom negatívneho scenára.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • OP 1/2022
    Náklady na život slovenských domácnosti
    Brian Fabo    , Martin Guzi, Barbora Šofranková

    Abstrakt: Zákonom stanovené životné minimum a minimálna mzda neodrážajú skutočné životné náklady. Prezentujeme výpočet životných nákladov pre jednotlivca a rodinu s dvoma deťmi na základe reálnych cenových mikrodát. Náš prístup vychádza z potreby pokryť stravu, primerané bývanie, základné oblečenie a obuv, dopravu, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a ďalšími nevyhnutnými výdavkami. Naša metodológia umožňuje výšku životných nákladov dlhodobo sledovať a aktualizovať vždy keď budú zverejnené čerstvé dáta.
    úplné znenie v AJ

  • OP 3/2021
    Analýza vplyvu opatrení v oblasti poskytovania úverov domácnostiam
    Martin Cesnak, Ján Klacso, Roman Vasiľ

    Abstrakt: Národná banka Slovenska pomerne aktívne zavádzala limity na úvery domácnostiam od roku 2014. V tejto štúdii sa zameriavame na komplexnú analýzu dopadu týchto limitov. Limit v oblasti DSTI sa dotkol najmä najrizikovejších dlžníkov s najviac stredoškolským vzdelaním a nižším príjmom. Limit DTI presahujú najmä dlžníci s vyšším objemom úverov a vyšším dosiahnutým vzdelaním. Limit LTV sa týkal najmä mladých klientov do 35 rokov. Dopad jednotlivých limitov na objem novoposkytnutých úverov bol ovplyvnený pravdepodobným predzásobením, postupným sprísňovaním limitov, ako aj inými legislatívnymi zmenami. Najväčší vplyv sa odhaduje v roku 2019, kedy bol objem novoposkytnutých úverov nižší približne o 17 % v dôsledku zavedených limitov. Odhady poukazujú na pomerne mierny vplyv zavedených limitov na ceny nehnuteľností. Súčasná koronakríza je prvé obdobie možnej materializácie nakumulovaných systémových rizík. Aj keď limity v oblasti LTV ešte nemohli zaúčinkovať z dôvodu malého počtu zlyhávaní kvôli možnému odkladu splátok, ukazuje sa predovšetkým vhodnosť zavedenia DSTI limitov. Najviac dotknutí dlžníci po prepuknutí koronakrízy sa ukázali byť tí, ktorí už pred krízou vykazovali vysoké hodnoty DSTI. Títo dlžníci si aj vo väčšej miere žiadali o odklad úverových splátok.
    úplné znenie v AJ, úplné znenie v SJ

  • OP 2/2021
    Osudy zadlžených domácností počas koronakrízy: výsledky prieskumu na Slovensku
    Andrej Cupák, Martin Cesnak, Ján Klacso, Martin Šuste    r

    Abstrakt: Pomerne malý podiel domácností očakáva vážne problémy so splácaním svojich dlhov po skončení splátkových prázdnin. Výsledky naprieč šiestimi vlnami prieskumu Národnej banky Slovenska ohľadom finančnej situácie zadlžených domácností ukazujú, že splátkové moratórium bolo veľmi dôležitým opatrením. Príjmy, ako aj pracovná činnosť mnohých domácností boli negatívne zasiahnuté, pričom splátkové moratórium pomohlo zachovať likviditu týchto domácností počas krízy. Domácnosti využívali odklad splátok najmä v začiatkoch krízy, časom však preferovali individuálnu dohodu so svojou bankou. Kríza Covid-19 zasiahla najmä domácnosti, ktoré boli vysoko zadlžené už pred krízou, pracujúce v citlivých odvetviach, s nižším vzdelaním alebo s veľkým prepadom príjmov. Krízou silnejšie zasiahnuté domácnosti plánujú držať vyššiu finančnú rezervu na zvládnutie budúcich rizík, ako aj lepšie diverzifikovať svoju príjmovú činnosť do menej citlivých odvetví z hľadiska istoty príjmu.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • OP 1/2021
    Výroba motorových vozidiel na Slovensku, 2005-2015
    Biswajit Banerjee, Juraj Zeman

    Abstrakt: Táto štúdia skúma vývoj slovenského automobilového sektoru v rokoch 2005–2015, pričom vychádza z najnovšej aktualizácie (december 2018) modelovej databázy OECD medzi krajinami (ICIO). Práca hodnotí úlohu globálnych hodnotových reťazcov (GVC) v automobilovom sektore Slovenska a zameriava sa na väzby z hľadiska hrubej výroby a pridanej hodnoty. Dôležitosť odvetvia motorových vozidiel v slovenskej ekonomike postupom času neustále rástla. Podiel tohto sektoru na hrubej produkcii a domácej pridanej hodnote sa počas referenčného obdobia zvýšil dvojnásobne. Sektor motorových vozidiel na Slovensku vo veľkej miere závisí od dovezených medziproduktov, ale táto závislosť sa postupne znižovala. (Nepriama) pridaná hodnota vytvorená pri výrobe vstupov z domácich zdrojov sa postupne približovala k úrovni (priamej) pridanej hodnoty generovanej v sektore motorových vozidiel. Tento trend naznačuje, že Slovensko sa v tomto sektore posúva v hodnotovom reťazci nahor. Štruktúra zdrojov dovozu medziproduktov a trhu s vývozom sa postupne presúvala z eurozóny do krajín mimo EÚ. Odhaduje sa, že hypotetický 10-percentný negatívny šok voči globálnemu konečnému dopytu po motorových vozidlách by znížil rast slovenského HDP o 1 percentuálny bod.
    úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

  • Rok 2020

    OP 3/2020
    Vplyv koronakrízy na finančnú situáciu a očakávania zadlžených domácností
    Martin Cesnak, Andrej Cupák, Judita Jurašeková Kucserová, Pavol Jurča, Ján Klacso, Anna Košútová, Andrej Moravčík, Martin Šuster
    úplné znenie v SJ
    Prezentácia

    OP 2/2020
    Rozpočet 2.0
    Ako posunúť Slovensko do prvej ligy vo verejných financiách
    Eduard Hagara, Štefan Kišš a Ľudovít Ódor
    úplné znenie v SJ

    OP 1/2020
    Sporiteľ na prvom mieste. Ako zreformovať druhý dôchodkový pilier na Slovensku?
    Ľudovít Ódor a Pavol Povala
    úplné znenie v SJ

  • Rok 2013

    Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky 2013
    Odbor výskumu
    úplné znenie v SJ

    OP 1/2013
    Prieskum finančnej situácie a spotreby domácností Eurosystému – výsledky z prvej vlny
    Sieť odborníkov pre výskum finančnej situácie a spotreby domácností
    úplné znenie v SJ

  • Rok 2009

    DP 2/2009
    Dobrá rada nad zlato? Inštitúcie pre zodpovednú a transparentnú fiškálnu politiku na Slovensku
    Michal Horváth, Ľudovít Ódor
    úplné znenie v SJ

    DP 1/2009
    Efekty menovopolitických šokov na Slovensku
    Judita Jurašeková Kucserová
    úplné znenie v AJ, abstrakt

    PP 2/2009
    Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky
    Odbor výskumu
    úplné znenie v SJ

    PP 1/2009
    Stručný prehľad vybraných indikátorov konkurencieschopnosti
    Judita Jurašeková Kucserová, Ľudovít Ódor, Matúš Senaj, Juraj Zeman
    úplné znenie v SJ

  • Rok 2006

    PP 4/2006
    Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky
    Odbor výskumu
    úplné znenie v SJ

    PP 3/2006
    Odhad možných vplyvov zavedenia eura na slovenské obyvateľstvo
    Odbor výskumu
    úplné znenie v SJ

    PP 2/2006
    Odhad možných vplyvov zavedenia eura na podnikateľský sektor v SR
    Odbor výskumu
    úplné znenie v SJ

    PP 1/2006
    Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo
    Šuster, Árendáš, Benčík, Gertler, Hajnovič, Komínková, Lalinský, Nemec, Preisinger, Solanič, Strachotová, Tirpák, Tőzsér, Zeman
    úplné znenie v SJ

  • Rok 2005

    PP 1/2005
    Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky k Európskej únii
    Zora Komínková, Tibor Lalinský, Martin Šuster
    úplné znenie v SJ