Výskumné a príležitostné štúdie (WP/OP)

Working Papers ISSN 2585-9269
Occasional Papers ISSN 2585-9277

Dôležité zistenia ekonomického výskumu NBS sú prezentované formou výskumných štúdií (Working Papers – WP). Štúdie prispievajú do odbornej diskusie o aktuálnych ekonomických problémoch v oblasti menovej politiky, fiškálnej politiky, makroekonomického modelovania, hospodárskej a menovej únie, reálnej konvergencie a finančnej stability. S cieľom osloviť širšiu odbornú verejnosť sú v súčasnosti publikované predovšetkým v anglickom jazyku. K dispozícií je však vždy aspoň netechnické zhrnutie v slovenskom jazyku. Analýzy a zistenia mimo rámca výskumnych štúdií sú publikované príležitostne ako Occasional Papers (OP).

Najzaujímavejšie výsledky výskumu sú zároveň často publikované v odborných a recenzovaných vedeckých časopisoch. Najvýznamnejšie externé publikácie sú uvedené v profiloch výskumných pracovníkov.

Výskum je primárne realizovaný pracovníkmi odboru výskumu, vítaná je však aj spolupráca pracovníkov iných útvarov NBS alebo externých spoluautorov.

Ak si želáte, aby sme Vám zasielali nové výskumné štúdie v elektronickej forme, napíšte nám email na adresu research@nbs.sk.

Výskumné štúdie (ISSN 2585-9269)
Príležitostné štúdie (ISSN 2585-9277)

Výskumné štúdie (ISSN 2585-9269)

ISSN: 2585-9269 je registrované od roku 2018 v slovenskej Národnej databáze ISSN.

WP 2/2025
Nesplácané aktíva a fiškálna a menová podpora: sú verejné spoločnosti na správu aktív treťou možnosťou?
Reiner Martin, Edward O’Brien, M. Udara Peiris, Dimitrios P. Tsomocos
Abstrakt: Po globálnej finančnej kríze v rokoch 2007-2008 založili Írsko, Slovinsko a Španielsko verejné spoločnosti na správu aktív (Asset Management Companies, AMC), ktoré nakúpili nesplácané úvery vo výške 44 %, 16 % a 10 % HDP týchto krajín. Hoci sa považovali za úspešné, nie je jasné, či išlo o tradičnú podporu kapitálu a likvidity. V predkladanej štúdii ukazujeme, že AMC majú systematickú výhodu pri znižovaní negatívnych finančných dopadov a nákladov spojených s nesplácanými úvermi. Zlepšujú priemerné výnosy z bankových úverov, čo vedie k väčšiemu poskytovaniu úverov (kanál bankových úverov) a zlepšuje finančnú situáciu podnikových dlžníkov (bilančný kanál). Z výsledkov vyplýva, že správne navrhnuté a riadené AMC môžu k stabilnej spotrebe prispieť 0,2 % až 0,5 %, bez ohľadu na to, či sú financované z verejných zdrojov alebo zmenami v menovej politike. AMC môžu tiež dopĺňať tradičné fiškálne a menové opatrenia pri riešení finančných kríz.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ
- Reiner Martin
WP 1/2025
Klimatické opatrenia, verejné investície a inflačné vplyvy v malej otvorenej ekonomike
Guido Traficante

Abstrakt: V predkladanej štúdii analyzujeme úlohu fiškálnej politiky ako aj jej medzinárodný presah pri zmierňovaní nákladov spojených s klimatickými opatreniami. Štúdia je zameraná na malú otvorenú ekonomiku patriacu do menovej únie, pričom model je kalibrovaný na Slovensko. Výsledky poukazujú na to, že verejné investície smerujúce do produktívneho verejného kapitálu podnecujú produktivitu súkromného sektora a vyvolávajú reálnu depreciáciu, čím sú schopné tlmiť inflačné a negatívne ekonomické dopady zelených politík (znižovanie emisií alebo zvyšovanie ceny fosílnych palív). Navyše, poukazujeme aj na to, že ak sú klimatické opatrenia prijímané iba domácou ekonomikou, tak sú oveľa nákladnejšie pre ňu a zahraničné ekonomiky sú čistým prijímateľom výhod takýchto opatrení.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 11/2024
Vnímanie dostupnosti externého financovania malými a strednými podnikmi
Florian Horky
Abstrakt: V štúdii skúmame, ako malé a stredné podniky vnímajú a aké sú ich očakávania ohľadom dostupnosti bankových úverov, úverových liniek a obchodných úverov. Zistili sme významný vplyv minulých skúseností aj meniaceho sa dopytu po financovaní, a to tak na vnímanie dostupnosti ako aj na budúce očakávania. Behaviorálne faktory, akým je averzia voči strate alebo racionálna nepozornosť, zohrávajú kľúčovú úlohu pri manažérskych rozhodnutiach. Analýza je založená na údajoch z Prieskumu prístupu k financovaniu podnikov. Údaje pokrývajú časové obdobie od apríla 2014 do septembra 2022. Tieto výsledky pomáhajú vysvetliť pretrvávajúcu nízku dynamiku úverov od veľkej finančnej krízy. Navyše, na základe výsledkov sa dajú predpokladať podobné trendy v dynamike aj po súčasných problémoch vo vývoji globálnej ekonomiky. Naše výsledky zvýrazňujú, že pri nastavovaní menových politík na podporu malých a stredných podnikov je potrebné brať do úvahy behaviorálne faktory a minulé skúsenosti s úverovaním.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ
- Florian Horky
WP 10/2024
Komplementárnosť povolaní a jazykových zručností prisťahovalcov v Európe
Peter Tóth, Matej Vitáloš
Abstrakt: V štúdii skúmame, ako európske pracovné trhy odmeňujú jazykové zručnosti prisťahovalcov, a to na základe mikroúdajov z Európskeho zisťovania o vzdelaní dospelých (2016). Odhadujeme vzťah medzi príjmami prisťahovalcov a ich znalosťou jazyka hostiteľskej krajiny a angličtiny. Na rozdiel od predchádzajúcich štúdií poukazujeme na to, že zohľadnenie znalosti angličtiny zvyšuje odhad výnosov z ovládania miestneho jazyka. Ďalej sme skúmali, ako sa význam jazykových zručností líši podľa povolaní. Zistili sme, že jazykové znalosti zvyšujú príjmy iba v stredne kvalifikovaných povolaniach. Kým v robotníckych profesiách strednej kvalifikácie býva odmenená znalosť miestneho jazyka aj angličtiny, v kancelárskych povolaniach prináša vyšší príjem iba znalosť angličtiny. Tieto výsledky naznačujú, že prisťahovalci sa často zamestnávajú v povolaniach podľa svojich jazykových a pracovných zručností. V nadväznosti na predchádzajúcu literatúru sme tiež ošetrili možné skreslenie odhadov kvôli endogenite znalosti jazyka hostiteľskej krajiny pomocou metód inštrumentálnych premenných. Naše zistenia by mohli byť relevantné pre imigračné politiky v Európe.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ
- Peter Tóth
WP 9/2024
Fragmentácia finančných trhov: Analýza faktorov divergencie výnosov v eurozóne
Alicia Aguilar

Abstrakt: Táto štúdia prináša nový, vysoko frekvenčný index fragmentácie trhov s vládnymi dlhopismi v eurozóne. Navrhovaná metodológia rozkladá výnosy štátnych dlhopisov na spoločný trend, trhové podmienky a divergenciu založenú na ekonomických základoch, ktoré nie sú spojené s fragmentáciou (tzv. fundamenty). Výsledky ukazujú, že fragmentácia výrazne narastala počas dlhovej krízy (r. 2011-2012), ale následne ustúpila vďaka nekonvenčným menovým politikám, ako sú programy nákupov aktív zo strany ECB. Podobne fragmentácia vzrástla aj v roku 2020 počas pandémie COVID-19, ale trvala len krátko a to vďaka rýchlym zásahom ECB, napríklad prostredníctvom pandemického núdzového programu nákupov (PEPP). Index fragmentácie poskytuje užitočný nástroj na monitorovanie trhových podmienok a na zabezpečenie efektívneho fungovania menovej politiky v eurozóne. Celkový prínos tejto práce spočíva v lepšom pochopení faktorov, ktoré prispievajú k rozdielom vo výnosoch štátnych dlhopisov a v navrhnutí metodiky, ktorá umožňuje presnejšie oddeliť trhové podmienky od fundamentálnych faktorov.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ
WP 8/2024
Stabilita, nepozornost’voličov a neochota k reformám
Sergei Mikhalishchev, Vladimír Novák
Abstrakt: Študujeme model s racionálne nepozornými voličmi a skúmame, ako politik, ktorý sa usiluje o zvolenie, navrhuje svoju politickú platformu v prítomnosti inkumbenta, ktorý ponúka jednoduchú politiku zaručujúcu stabilitu a zachovanie statusu quo. Ukazujeme, že jednoduchá politika inkumbenta, hoci nie je v najlepšom záujme voličov, vytvára negatívne externality tým, že podnecuje oponenta k navrhovaniu umiernenejšej platformy, ktorá je pre voliča suboptimálna. Model zároveň vysvetľuje, prečo a kedy inkumbent profituje z vysokej miery neistoty a stredných nákladov na získavanie informácií.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ
- Vladimír Novák
WP 7/2024
Model rizika ekonomického rastu na Slovensku
Marián Vávra
Abstrakt: Monitorovanie finančných podmienok môže centrálnym bankám poskytnúť cenné informácie o rizikách budúceho rastu HDP a iných makroekonomických premenných. V štúdii, na základe súčasnej literatúry o modeli rizika ekonomického rastu, využívame lineárny kvantilový regresný model na využitie informácie obsiahnutého v indexe finančných podmienok na predpovedanie rastu produkcie na Slovensku. stredných nákladov na získavanie informácií.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ
- Marián Vávra
WP 6/2024
Efekty makroekonomických šokov neistoty v eurozóne na základe metodológie FAVAR
Carlos Cañizares Martínez, Arne Gieseck

Abstrakt: Štúdia odhaduje vplyv šokov neistoty na veľký súbor ekonomických a finančných premenných v eurozóne. Pre tento účel sme najprv vytvorili mesačný súbor mesačných makroekonomických premenných s údajmi za celú eurozónu, ktoré sumarizujeme pomocou hlavných komponentov. Po druhé, odhadujeme heteroskedastický faktorovo-rozšírený vektorovo autoregresný model (FAVAR) s použitím miery makroekonomickej neistoty založenej na prieskume a veľkého súboru údajov. Po tretie, pomocou novej identifikačnej schémy založenej na znamienkových reštrikciách využívajúcej náš rozsiahly súbor údajov identifikujeme päť šokov vrátane šokov neistoty, finančných šokov, štandardných šokov menovej politiky, šokov agregátneho dopytu a ponukových šokov. Po štvrté, uvádzame viac ako sto impulzných odoziev na šok neistoty. Zistili sme, že šok neistoty má výrazne negatívny vplyv na ukazovatele ekonomickej aktivity v eurozóne, ale nemá významný vplyv na úspory a infláciu. Šok neistoty vplýva navyše negatívne na viaceré ukazovatele finančnej stability. Na záver diskutujeme o výsledkoch a možných policy implikáciách.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ
WP 5/2024
Cielenie priemernej inflácie: ako ďaleko sa pozerať do minulosti a budúcnosti?
František Mašek, Ján Žemlička
Abstrakt: V štúdii analyzujeme optimálnu dĺžku okna v pravidle cielenia priemernej inflácie v rámci behaviorálneho modelu THANK. Centrálna banka čelí príležitostne záväznej efektívnej dolnej hranici (ELB) alebo pretrvávajúcim ponukovým šokom a môže použiť aj kvantitatívne uvoľňovanie. Ukazujeme, že optimálne priemerné obdobie je pri miernej krátkozrakosti nekonečne dlhé. Pri silnejšom kognitívnom diskontovaní, teda pri výraznejšej krátkozrakosti, prevládajú konečné, ale dlhodobé okná, t. j. ukazuje sa, že menové pravidlo je kvalitatívne odolné voči odchýlkam od racionálnych očakávaní. Poukazujeme na to, že pri silnejšom kognitívnom diskontovaní závisí optimálne okno od rýchlosti návratu inflácie k cieľu. Kvantifikujeme vplyv neistoty na blahobyt v dôsledku efektívnej dolnej hranici (keď môže byť inflácia dlhodobo pod svojou cielenou úrovňou) a ukazujeme, ako sa blahobyt mení v závislosti od dĺžky okna a stupňa kognitívneho diskontovania.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ
- František Mašek
WP 4/2024
Ako môže makroprudenciálna politika znížiť dopad klimatických opatrení
Maria Teresa Punzi

Abstrakt: V štúdii analyzujeme vplyv makroprudenciálnych politík na zmiernenie negatívnych ekonomických vplyvov politík zameraných na zníženie emisie skleníkových plynov na dosiahnutie čistého nulového emisného cieľa. Samotná politika uhlíkovej dane môže znížiť emisie uhlíka do roku 2030, ale za cenu hlbokej a dlhotrvajúcej recesie s následnou finančnou nestabilitou v dôsledku vyššej pravdepodobnosti zlyhania firiem v hnedom sektore. Tento výsledok naznačuje, že politiky na znižovanie emisie skleníkových plynov by mali byť sprevádzané doplnkovými politikami, ako je napríklad makroprudenciálna politika. Diferencované ukazovatele LTV a diferencované kapitálové požiadavky, ktoré znevýhodňujú hnedý sektor v prospech zeleného sektora, majú tendenciu znižovať pravdepodobnosť zlyhania v zelenom sektore a podporovať zelené úvery pri prechode na zelené hospodárstvo. Takéto politiky však zmierňujú negatívny vplyv na makroekonomiku iba nepatrne. Na zníženie poklesu HDP a spotreby sú potrebné razantnejšie makroprudenciálne politiky. Požiadavka „jedna k jednej“, t.j. financovanie hnedých úverov iba z vlastných zdrojov bánk, môže účinne znížiť zlyhávanie úverov a podporiť prechod na ekologickejšie hospodárstvo.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ
WP 3/2024
Odhad makroekonomického ukazovateľa úverového zaťaženia pre vybrané krajiny EÚ
Ján Klacso
Abstrakt: Ukazovateľ úverového zaťaženia predstavuje rozhodujúci ukazovateľ úverového rizika retailových klientov. Zatiaľ čo výpočet tohto ukazovateľa je v prípade jednotlivých retailových klientov jednoduchý, jeho odhad na úrovni krajiny predstavuje väčšiu výzvu. Napriek tomu môže takýto ukazovateľ poskytnúť včasné varovné signály a môže pomôcť vysvetliť spotrebu domácností počas celého úverového cyklu. Makro DSTI okrem toho umožňuje porovnanie dlhového zaťaženia v jednotlivých krajinách. V tomto článku odhadujeme ročný a štvrťročný ukazovateľ úverového zaťaženia, alebo makro DSTI, pre vybrané krajiny EÚ. Ukazovateľ vylepšujeme v porovnaní s aktuálne dostupnými porovnateľnými indexmi, ako je napríklad pomer dlhovej služby vypočítaný BIS. Odhad indexu výlučne za zadlžené domácnosti so zahrnutím ich čistého príjmu umožňuje presnejšie vyjadriť skutočné úverové zaťaženie na úrovni jednotlivých krajín. Kým po globálnej finančnej kríze makroekonomický ukazovateľ úverového zaťaženia stagnoval alebo klesal vo väčšine sledovaných krajín, na Slovensku rástol pomerne výrazne až do roku 2018. Zmena trendu nastala až po tom, čo začal klesať objem spotrebiteľských úverov.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ
- Ján Klacso
WP 2/2024
Vývoj podnikovej produktivity a prerozdelenia zamestnanosti počas pandémie COVID-19
Tibor Lalinský, Jaanika Meriküll a Paloma Lopez-Garcia
Abstrakt: Táto práca skúma, ako pandémia Covid-19 a rozsiahla podpora na udržanie zamestnanosti, ktorá ju sprevádzala, ovplyvnili produktivitu v Európe. Zameriavame sa na kanál realokácie a na produktivitu zlepšujúce prerozdelenie pracovných miest podľa Fostera a kol., 2016. Vychádzame z rozsiahlej mikro-distribuovanej analýzy údajov na úrovni firiem pre 11 krajín eurozóny. Unikátne dátové súbory na úrovni firiem sú zostavené spojením údajov z rozváh a výkazov ziskov a strát s údajmi o pandemickej podpore. Práca sa venuje citlivosti zamestnanosti podnikov na produktivitu v priebehu času, skúma vzťah medzi zmenami v citlivosti zamestnanosti a podporou udržania pracovných miest v roku 2020 a skúma, ako dobre bola podpora cielená v závislosti od produktivity. Pri zohľadnení menšieho počtu zahrnutých krajín a príležitostne veľkých intervalov spoľahlivosti okolo odhadov, naše zistenia naznačujú, že (1) produktivitu zlepšujúce prerozdelenie pracovných miest bolo počas pandémie slabšie ako počas Veľkej recesie; (2) krajiny, ktoré mali štedrejšiu podporu na udržanie zamestnanosti a krajiny, kde bola väčšia podpora pridelená firmám s nízkou produktivitou, vykazovali v roku 2020 slabšiu produktivitu zlepšujúcu realokáciu.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ
- Tibor Lalinsky
WP 1/2024
Spokojnosť so životom a nerovnosti na Slovensku: úloha príjmov, spotreby a majetku
Biswajit Banerjee a Peter Tóth
Abstrakt: V posledných rokoch sa v malom počte štúdií zdôrazňuje, že subjektívny blahobyt jednotlivcov závisí nielen od príjmu, ale aj od spotreby a bohatstva. Len málo z nich však skúmalo vplyv všetkých troch premenných súčasne. V empirických štúdiách sa analyzovala aj úloha nerovností zameraných na jednotlivca a na komunitu, ale zahrnutie oboch mier do rovnakej špecifikácie je zriedkavé. V porovnaní s väčšinou existujúcej literatúry v tomto článku analyzujeme súčasný vplyv všetkých troch ukazovateľov ekonomického blahobytu a oboch typov nerovností na subjektívny blahobyt. Zistili sme, že absolútna úroveň príjmu, spotreby a bohatstva má významný pozitívny vplyv, ktorý zostáva robustný aj po zahrnutí nerovností zameraných na jednotlivca a na komunitu do regresných rovníc. Dôkazy naznačujú, že oba typy nerovností sú dôležitými faktormi subjektívneho blahobytu, ale s rozdielnym vplyvom. Nerovnosť zameraná na jednotlivca meraná pomocou priemeru referenčnej skupiny má pozitívny signalizačný vplyv, zatiaľ čo nerovnosť definovaná pozíciou jednotlivca v rámci distribúcie príslušného ukazovateľa ekonomického blahobytu má negatívny porovnávací vplyv. Zatiaľ čo nerovnosť v príjmoch zameraná na komunitu má pozitívny signalizačný vplyv, nerovnosť v spotrebe a bohatstve má negatívny porovnávací vplyv.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ
- Peter Tóth

WP 10/2023
Inflačné očakávania v časoch vysokej a nízkej inflácie a ich vplyv na spotrebu domácností
Michal Marenčák
Abstrakt: Táto štúdia ukazuje, že dopad očakávaní inflácie na spotrebu závisí od aktuálnej inflácie. Okrem kvantitatívno-kvalitatívneho rozdielu v očakávaniach inflácie je kľúčové rozlišovať medzi kvalitatívnymi očakávaniami vyššej, konštantnej a pozitívnej inflácie. Kvalitatívne očakávania majú väčší vplyv na spotrebu ako očakávané úrovne a zmeny inflácie. Vplyv očakávania kvalitatívne vyššej inflácie na ochotu spotrebovať je výraznejší počas období nárastu inflácie než v obdobiach nízkej a stabilnej inflácie a je nevýznamný počas období poklesu alebo deflácie. Štúdia rozoberá aj dôsledky pre monetárnu politiku.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ
- Michal Marenčák
WP 9/2023
Predchádzanie prehrievaniu na trhu bývania hnaného úvermi
Carlos Cañizares Martínez
Abstrakt: Cieľom štúdie je identifikovať stav na trhu s bývaním a podľa neho určiť vhodné proticyklické pravidlo makroprudenciálnej politiky. Odhadujeme Markovov model prepínania pre ceny rezidenčných nehnuteľností, kde hypotekárny dlh nelineárne vplýva na ceny nehnuteľností a určuje pravdepodobnosti prechodu do iného stavu. Taktiež, navrhujeme zjednotené pravidlo politiky závislé od stavu, do ktorého vstupuje pravdepodobnosť prítomnosti v každom zo stavov. Toto pravidlo potom uplatňujeme na stanovenie proticyklického kapitálového vankúša na trhu s bývaním, pri odpočte úrokov z hypoték a obmedzení pri vyplácaní dividend. Nakoniec ukazujeme, že takéto hypotetické nástroje obsahujú informácie včasného varovania pri prognóze miery odpisu úverov na rezidenčné bývanie, či indexu finančného stresu. Štúdia má ambíciu sprostredkovať tvorcom politiky informáciu o stave trhu s rezidenčnými nehnuteľnosťami a zároveň poskytnúť všeobecné pravidlo na realizáciu stavovo závislej a včasnej makroprudenciálnej politiky.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ
- Carlos Cañizares Martínez
WP 8/2023
MIDAS regresia – nový kôň v pretekoch filtrácie makroekonomických časových radov
Michal Benčík
Abstrakt: Pri filtrovaní ekonomických časových radov navrhujeme novú metódu riešenia problému koncového bodu. Hlavnou myšlienkou je nahradiť filtrované štvrťročné pozorovania na konci vzorky statickými predpoveďami z regresie MIDAS s použitím časových radov s vyššou frekvenciou. Táto metóda dokáže zlepšiť stabilitu odhadov produkčnej medzery alebo iných cyklických radov, čo potvrdzujeme empirickou analýzou na vybraných krajinách strednej a východnej Európy a Spojených štátoch. Zistili sme, že stabilita môže byť stále narušená v dôsledku štrukturálnych zlomov v hospodárskych cykloch alebo nadmerného množstva krátkodobého šumu. Regresie MIDAS majú síce potenciál zlepšiť odhady produkčnej medzery v porovnaní s prístupom HP filtra, ale významnú úlohu zohrávajú okolnosti špecifické pre danú krajinu, ktoré je potrebné zohľadniť.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ
- Michal Benčík
WP 7/2023
Bude prechod na uhlíkovo neutrálny svet bolieť slovenské banky?
Jozef Kalman, Ján Klacso, Roman Vasiľ, Juraj Zeman
Abstrakt: Prebiehajúci trend globálneho otepľovania škodí nielen ľudskej spoločnosti, ale aj ekonomickej činnosti. Centrálne banky, orgány dohľadu a makroprudenciálne orgány nie sú imúnne voči klimatickým rizikám vo finančnom sektore. Táto štúdia analyzuje, ako riziká prechodu na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku nepriamo ovplyvňujú bankový sektor prostredníctvom kanála kreditného rizika pre domácnosti aj nefinančné spoločnosti. Do konvenčného rámca stresového testovania integrujeme scenáre Siete pre ekologizáciu finančného systému (Network for Greening the Financial System). Analýza sa zameriava na krátkodobý horizont s cieľom znížiť vplyv vysokej neistoty modelovania na výsledky. Zistili sme, že pomerne hladká substitúcia emisne náročných odvetví vedie k relatívne nízkym nepriamym nákladom pre banky. Nerovnomerný prechod však môže spôsobiť výrazne vyššie úverové straty, ktoré za istých okolností prevyšujú nepriaznivé výsledky scenárov konvenčného stresového testovania. Výsledky sú citlivé na zvýšenie cien energií alebo na vyššie zlyhania firiem v emisne náročných odvetviach.
úplné znenie v AJ, analytický komentár v SJ

WP 6/2023
Ponuka alebo dopyt po úveroch? Meniaci sa vplyv trhových síl pri poskytovaní bankových úverov
Patrik Kupkovič
Abstrakt: Globálna finančná kríza, Európska dlhová kríza a nedávna kríza spôsobená pandémiou COVID-19 opakovane ukazujú, že narušenie fungovania úverových trhov môže mať vážne makroekonomické dôsledky. Cieľom tejto štúdie je analyzovať vplyv štrukturálnych faktorov na trhu firemných (NFCs) bankových úverov, keďže tieto úvery dominujú pri financovaní podnikov v eurozóne, a určiť ich makroekonomické dôsledky. Na štúdium týchto vplyvov používame štrukturálny vektorovo autoregresný (VAR) model s aktualizovanou identifikačnou schémou a pozmeneným výberom premenných, než sa zvyčajne vyskytuje v literatúre. Ako empirickú aplikáciu analyzujeme význam trhu bankových úverov v malej, otvorenej ekonomike eurozóny založenej na bankovom financovaní – Slovensku. Výsledky ukazujú, že šoky v dopyte (zmeny v dopyte po úveroch firmami) sú na trhu úverov minimálne rovnako dôležité ako šoky v ponuke úverov (zmeny v ponuke úverov bankami) a že tento význam sa v priebehu ekonomického cyklu mení. Tieto zistenia majú dôležité politické implikácie, keďže reakcie tvorcov politík na tieto šoky si vyžadujú rôzne opatrenia. Príspevkom do literatúry sú i) nová empirická evidencia o makroekonomickom význame šokov v dopyte po úveroch v porovnaní so šokmi v ponuke úverov a ii) nový štrukturálny VAR model vhodný aj pre iné krajiny.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ
- Patrik Kupkovič

WP 5/2023
Status quo a polarizácia názorov nepozorných agentov: teória a experiment
Vladimír Novák, Andrei Matveenko, Silvio Ravaioli
Abstrakt: V štúdii ukazujeme, že racionálni ľudia s obmedzenou pozornosťou sa môžu polarizovať ex-ante. Predstavujeme ako optimálne získavanie informácií a následné formovanie názorov v rozhodujúcej miere závisia od subjektívneho vnímania statusu quo. Názory sa môžu systematicky – v priemere, skrz všetky možné realizácie signálov v danom stave sveta – vzďaľovať od skutočnosti a dokonca aj ľudia s rovnakými počiatočnými názormi sa môžu navzájom polarizovať. Predpovede modelu sme otestovali pomocou laboratórneho experimentu. Výsledky potvrdzujú naše predpovede o mechanizme (racionálne získavanie informácií), jeho vplyve na názory (systematická polarizácia) a poskytujú nové poznatky o dopyte po informáciách.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 4/2023
Fifty Shades of QE: Robustné zistenia
Brian Fabo, Martina Jančoková, Elisabeth Kempf, Ľuboš Pástor
Abstrakt: Fabo, Jančoková, Kempf a Pástor (2021) ukázali, že články napísané výskumníkmi centrálnej banky považujú kvantitatívne uvoľňovanie (QE) za efektívnejšie ako články napísané akademikmi. Weale a Wieladek (2022) ukázali, že podskupina týchto výsledkov stráca štatistickú významnosť, keď sú regresie OLS nahradené regresiami, ktoré penalizujú nezvyčajne vysoké odhady. V tomto článku skúmame tieto odľahlé hodnoty a nenachádzame dôvod na ich zníženie. Väčšina z nich predstavuje odhady z dokumentov vplyvných centrálnych bánk publikovaných v renomovaných akademických časopisoch. Napríklad medzi piatimi prácami, v ktorých sa zistil najväčší maximálny vplyv QE na výstup, všetkých päť je publikovaných vo vysokokvalitných časopisoch (Journal of Monetary Economics}, Journal of Money, Credit and Banking} a Applied Economics Letters}) a ich priemerný počet citácií je výrazne viac ako 200. Navyše ukazujeme, že tieto články hrali významnú úlohu pri verejnej komunikácii politík popredných svetových centrálnych bánk a formovali verejné vnímanie účinnosti QE. Predkladáme tiež nové dôkazy založené na kvantilových regresiách ďalej podporujú výsledky publikované vo Fabo et al. (2021).
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 3/2023
Korekcia parametrov v kvantilových regresných modeloch
Marián Vávra
Abstrakt: Táto štúdia skúma vlastnosti odhadnutých parametrov dynamických kvantilových regresií v prípade malého počtu pozorovaní. Z literatúry je dobre známe, že po splnení určitých predpokladov sú odhadnuté parametre kvantilovej regresie konzistentné a asymptoticky normálne rozdelené. Avšak veľmi málo toho poznáme o správaní parametrov dynamických kvantilových regresných modelov v prípade malého počtu pozorovaní, s ktorým sa často stretávame v aplikovanej makroekonómii. Naše simulačné výsledky ukazujú, že odhadnuté parametre sú silno vychýlené v malých vzorkách (viac ako 500 pozorovaní je potrebných na získanie nevychýlených parametrov). Ukazuje sa tiež, že doporučená „resamplovacia“ metóda dokáže účinne znížiť skreslenie bez výrazného zvýšenia strednej kvadratickej chyby odhadovaných parametrov kvantilovej regresie. Dôležitosť korekcie parametrov pre riadenie makroekonomických rizík je demonštrovaná na príklade reálneho HDP za eurozónu.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ
- Marián Vávra

WP 2/2023
Vplyv TLTRO III na slovenský bankový sektor
Marcel Barmeier, Juraj Falath, Alena Kiššová, Adriana Lojschová
Abstrakt: V tejto štúdií skúmame vplyv operácií TLTRO III zavedených Európskou centrálnou bankou na objemy poskytnutých úverov, úrokové sadzby a ziskovosť slovenských bánk. Používame na to dvojkrokovú metodológiu. Prvým krokom je Mahalanobis distance matching a druhým je difference-in-difference metodológia s využitím údajov na individuálnej bankovej úrovni a údajov z AnaCredit. Naše zistenia naznačujú, že opatrenia na uvoľnenie podmienok finacovania mali pozitívny vplyv na poskytovanie úverov bankami a negatívny vplyv na úrokové sadzby pre nefinančné spoločnosti. Pokiaľ ide o ziskovosť bánk, pozorujeme náznaky, že účasť v TLTRO III mala pozitívny vplyv TLTRO III na čisté úrokové príjmy a návratnosť aktív. Banky na Slovensku však významne nenavýšili svoje rezervy v centrálnej banke v reakcii na účasť v TLTRO III.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 1/2023
Neželané dôsledky cenotvorného mechanizmu a la Calvo v nelineárnom svete
Aleš Maršál, Katrin Rabitsch, Lorant Kaszab
Abstrakt: Aplikácie v modernej makroekonómii si čoraz viac vyžadujú nelineárne metódy riešenia. Náš článok študuje dôsledky široko používaného cenového mechanizmu Calvo v nelineárnom svete. Zavádzame koncept regiónu stability ako nelineárneho náprotivku regiónu determinácie. Ukazujeme, že v nelineárnych modeloch Taylorov princíp už nestačí na stabilitu inflácie a stabilné momenty makroekonomického modelu. Prítomnosť samo posilňujúcej sa špirály cenovej inflácie zachytenej nelineárnym riešením predstavuje novú výzvu pre menovú politiku pri ukotvení inflačných očakávaní.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 5/2022
Očakávania cien nehnuteľností, zadlženosť domácností a makro-prudenciálne politiky na Slovensku
Indrani Manna, Martin Šuster, Biswajit Banerjee
Abstrakt: V štúdií analyzujeme tvorbu očakávaní cien nehnuteľností v štandardnom novo-keynesiánskom DSGE modeli kalibrovanom na Slovensko. Rozlišujeme makroekonomické dopady endogénnych a exogénnych zdrojov šokov v očakávaniach a úlohu fiškálnej a makro-prudenciálnej politiky pri zvládaní týchto šokov na trhu s bývaním. Zisťujeme, že endogénne šoky (v porovnaní s exogénnymi šokmi) majú silnejší efekt na očakávané ceny nehnuteľností a v ich dôsledku aj na rast úverov a zadlženia domácnosti . Tieto šoky však môžu mať popri raste cien aj pozitívne dôsledky a to vo forme zvýšenej schopnosti splácať dlh na expandujúcom trhu nehnuteľností. V oblasti hospodárskej politiky z analýzy vyplýva, že obmedzenia na hodnotu úveru k nehnuteľnosti (LTV) účinnejšie vplývajú na dynamiku cien nehnuteľností, a preto sú účinnejšou makro-prudenciálnou politikou než regulácia pomeru splátok k príjmu. Makro-prudenciálne nástroje nastavené ako funkcia pomeru dlhu domácností k HDP posilňujú transmisné kanály a v prípade endogénnych šokov sa ukazujú ako kontraproduktívne, no sú účinné pri zvládaní exogénnych šokov. Zisťujeme tiež, že účinným nástrojom na obmedzenie rastu cien nehnuteľností môže byť aj správne nastavenie dane z nehnuteľností, ktoré efektívne fungujú aj v súhre s inými politikami. Ukazujeme tiež, že endogénne refinančné rozhodnutia domácností možno efektívne využiť ako transmisný kanál menovej a makro-prudenciálnej politiky prostredníctvom včasnej koordinácie týchto politík.
úplné znenie v AJ

WP 4/2022
Dokážu odhady produkčnej medzery zlepšiť predikcie inflácie na Slovensku?
Nataliia Ostapenko
Abstrakt: Štúdia porovnáva rôzne prístupy k meraniu produkčnej medzery z hľadiska ich spoľahlivosti v reálnom čase a skúma ich užitočnosť a informačnú hodnotu pri predikovaní inflácie na Slovensku. Výsledky naznačujú, že odhadnutý cyklus z modifikovaného Hamilton filtra, z bayesovkého VAR modelu so zmiešanou frekvenciou údajov ako aj z dynamického faktorového modelu sú ekonomicky relevantné a poskytujú podobné výsledky ako oficiálne odhady centrálnej banky, navyše sú stabilné v čase. Spomedzi skúmaných, odhad cyklickej pozície vychádzajúci z VAR modelu so zmiešanou frekvenciou údajov predikuje infláciu na Slovensku lepšie ako ostatné prístupy, a to až do nedávneho obdobia vysokej inflácie v rokoch 2021-2022.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ
- Nataliia Ostapenko

WP 3/2022
Environmentálne a spoločenské preferencie a investovanie do kryptomien
Pavel Ciaian, Andrej Cupák, Pirmin Fessler, d’Artis Kancs

Abstrakt: Jednotlivci a domácnosti investujú do finančných aktív nielen na základe (vyššej) očakávanej výnosnosti, ale aj na základe environmentálnych, spoločenských a riadiacich hľadísk (Environmental-Social-Governance, ESG). Pomerne málo sa vie o subjektívnych ESG preferenciách investorov, a ich vplyve na investovanie do rôznych finančných nástrojov. Kontroverzie okolo ESG stopy určitých tried kryptoaktív – najmä z dôvodu ich energeticky náročnej ťažby – ponúkajú potenciálne zaujímavý predmet skúmania. Využitím jedinečného reprezentatívneho zisťovania o financiách jednotlivcov pre rakúsku populáciu skúmame, či environmentálne a spoločenské preferencie investorov môžu vysvetliť prierezové rozdiely v skladbe jednotlivých portfólií, pričom sa primárne zameriavame na kryptomeny, ktoré porovnávame so štandardnými finančnými aktívami ako akcie a dlhopisy. Naše výsledky naznačujú silnú závislosť medzi environmentálnymi a spoločenskými preferenciami investorov a pravdepodobnosťou držania kryptomien, ale žiadny štatisticky významný vzťah pre akcie a dlhopisy.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 2/2022
Epidémia vírusu COVID-19 na Slovensku pohľadom behaviorálneho SIR modelu
Michal Marenčák

Abstrakt: Cieľmi štúdie sú konzistentné vyhodnotenie vývoja pandémie pomocou modelu, identifikovanie kľúčových zlomov a udalostí na Slovensku, ako i preskúmanie a porovnanie alternatívnych scenárov. Výsledky ukazujú, že pre dianie na Slovensku bola, je a bude mimoriadne dôležitá miera očkovania, ktorá síce patrila medzi najnižšie v EÚ, no podľa zistení tejto štúdie už aj to pomohlo znížiť počet úmrtí na Slovensku o 12 až 18 tisíc životov. Miera očkovania na úrovni krajín EÚ s najvyššou mierou zaočkovanosti mohla kumulatívny počet úmrtí znížiť o ďalších približne 8 000.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ, súbory pre replikáciu

WP 1/2022
Nové skutočnosti o pružnosti cenotvorby v eurozóne
Erwan Gautier, Cristina Conflitti, Riemer P. Faber, Brian Fabo, Ludmila Fadejeva, Valentin Jouvanceau, Jan-Oliver Menz, Teresa Messner, Pavlos Petroulas, Pau Roldan-Blanco, Fabio Rumler, Sergio Santoro, Elisabeth Wieland, Hélène Zimmer

Abstrakt: Na základe CPI mikro dát pokrývajúcich približne 60 % európskeho spotrebného koša za obdobie 2010-2019 dokumentujeme nasledovné nové zistenia o rigidite spotrebiteľských cien v eurozóne: (i) každý mesiac sa v priemere zmení 12,3 % cien, v porovnaní s 19,3 % v USA; keď však vylúčime zmeny cien v dôsledku zliav, podiel cien upravených každý mesiac je 8,5 % v eurozóne oproti 10 % v Spojených štátoch; ii) rozdiely v cenovej rigidite cien sú medzi krajinami eurozóny dosť obmedzené, rigidita sa líši medzi druhmi tovarov; (iii) priemerný nárast ceny (resp. pokles) je 9,6 % (13 %) pri zahrnutí tržieb a 6,7 % (8,7 %) bez tržieb; heterogenita medzi krajinami je výraznejšia pre veľkosť ako pre frekvenciu zmien cien; iv) distribúcia zmien cien je veľmi rozptýlená: 14 % zmien cien v absolútnom vyjadrení má hodnotu nižšiu ako 2 % a 10 % cien vyššiu ako 20 %; v) celková frekvencia zmien cien sa s infláciou príliš nemení a príliš nereaguje na agregátne šoky; vi) zmeny inflácie sú obyčajne spôsobené zmenami súhrnnej veľkosti zmien cien. Dekompozíciu sme zistili, že zmeny v podiele zvýšenia cien medzi všetkými zmenami sú dôležitejšie ako pohyby vo veľkosti zvýšenia cien alebo veľkosti poklesu cien. Tieto zistenia sú v súlade s očakávaniami menu cost modelu v prostredí s nízkou infláciou, kde sú idiosynkratické šoky relevantnejším motorom úpravy cien ako agregátne šoky.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 5/2021
Čo určuje toky na trhu práce na Slovensku?
Ján Klacso, Eva Štulrajterová

Abstrakt: V štúdii analyzujeme toky na trhu práce na základe údajov z Výberového zisťovania pracovných síl. Toto zisťovanie nám umožňuje analýzu vplyvu sociodemografických charakteristík na toky medzi zamestnanými, nezamestnanými a neaktívnymi. Analýza zahŕňa štvrťročné dáta od prvého štvrťroka 2005 do prvého štvrťroka 2020. Samostatne sa zameriavame aj na obdobie krízy v rokoch 2009 a 2010. V prípade zamestnaných patria medzi najvýznamnejšie faktory vzdelanie, rodinný stav a počet odpracovaných rokov v súčasnom zamestnaní. Čím vyššie je najvyššia dosiahnutá úroveň vzdelania a čím dlhšie pracuje človek v danom zamestnaní, tým je menšia pravdepodobnosť toho, že príde o prácu. Ženatí/vydaté a pracujúci na plný úväzok majú takisto menšiu pravdepodobnosť straty práce. Vzdelanie je významným faktorom aj v prípade nezamestnaných alebo neaktívnych. Čím vyššia je dosiahnutá úroveň vzdelania, tým je väčšia pravdepodobnosť zamestnať sa. Výsledky pre krízové obdobie sú kvalitatívne podobné odhadom na celom období. Najväčšia zmena nastáva pri vplyve vzdelania. V prípade zamestnaných, vysokoškolské vzdelanie výrazne znižuje pravdepodobnosť straty zamestnania počas krízy v porovnaní so stredoškolským vzdelaním.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 4/2021
Majetok a šťastie: odhad pomocou inštrumentálnych premenných s využitím metadát
Zuzana Brokešová, Andrej Cupák, Anthony Lepinteur, Marian Rizov

Abstrakt: V tejto štúdii analyzujeme vzťah medzi bohatstvom (aktívami) a spokojnosťou so životom. Použitím mikrodát zo Zisťovania o financiách a spotrebe domácností zo Slovenska v roku 2017 najskôr ukazujeme, že reálne aktíva (ktoré sú hlavnou zložkou bohatstva domácností) a subjektívny pocit šťastia silne pozitívne korelujú. Endogenitu majetku ošetrujeme vďaka metadátam zisťovania: používame hodnotenia anketárov kvality obydlí respondentov ako inštrumentálnu premennú hodnoty nehnuteľného majetku. Ukazujeme, že odhad pomocou metódy inštrumentálnych premenných je pozitívny a vyšší ako základný odhad pomocou metódy najmenších štvorcov, čo potvrdzuje, že reálne aktíva sú v zisťovaniach merané s určitou chybovosťou. Taktiež využívame metadáta, aby sme ukázali, že život vedľa susedov s lepšou kvalitou obydlia výrazne znižuje pocit šťastia respondentov. Naše výsledky naznačujú, že približne polovica celkového vplyvu reálneho majetku na spokojnosť so životom je relatívna.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 3/2021
Hodnotenie cien rezidenčných nehnuteľností na Slovensku – štrukturálny prístup
Martin Cesnak, Ján Klacso

Abstrakt: V práci používame metódu „borrowing capacity approach“ a metódu „intrinsic value approach“ za účelom posudzovania cien rezidenčných nehnuteľností na Slovensku. Odhadujeme maximálnu dosiahnuteľnú cenu nehnuteľnosti pre danú domácnosť, pričom aplikujeme LTV, DSTI a DTI parametre v súlade s makroprudenciálnymi limitmi implementovanými Národnou bankou Slovenska. Uvažujeme možnosť dofinancovania nehnuteľnosti pomocou spotrebiteľského úveru v prípade, že domácnosť nedisponuje dostatočnou finančnou rezervou. Pre odhady používame priemerné príjmy zo Štatistického úradu SR ako aj internú úverovú databázu NBS, ktorá nám poskytne lepší obraz o priemernom príjme dlžníkov. Výsledky prvej metódy poukazujú na možné nadhodnotenie rezidenčných nehnuteľností počas predkrízového obdobia v rokoch 2007 a 2008. Po kríze, klesajúce úrokové miery a rastúce príjmy viedli k výraznému zvýšeniu dostupnosti bývania. Od roku 2014 implementácia opatrení v oblasti obozretného poskytovania úverov domácnostiam zapríčinila zníženie dostupnosti bývania, a to najmä pre domácnosti, ktoré nemajú dostatočnú finančnú rezervu. Z výsledkov vyplýva, že za istých okolností môžu tieto opatrenia zmierniť tlak na rast cien nehnuteľností, a to dokonca aj v prostredí historicky nízkych úrokových mier, nízkej nezamestnanosti a rastúcich príjmov.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 2/2021
Tak blízko, pritom tak ďaleko – trhy práce v krajinách V4
Michal Benčík

Abstrakt: Skúmame ponukové faktory trhov práce v Českej republike, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku. Spoločná hospodárska história naznačuje, že dlhodobé vzťahy by mali mať podobnú povahu. Zisťujeme však, že kým pre Českú republiku a Maďarsko existuje dlhodobý vzťah miery nezamestnanosti k reálnym mzdám, zásobe kapitálu a výmenným reláciám (terms of trade), takýto vzťah neexistuje pre Poľsko a Slovensko. Tu možno trendy na trhu práce lepšie popísať dlhodobým vzťahom pre reálne mzdy. Toto zistenie odhaľuje štruktúrne rozdiely v krajinách Vyšehradskej štvorky. Tieto rozdiely súvisia s rozsahom, v ktorom sa ponuka práce prispôsobuje šokom. Prakticky z nich vyplýva, že pre Slovensko by bolo efektívnejšie robiť hospodársku politiku zameranú na stabilizáciu ponuky na trhu práce, ako flexibilné zamestnávanie alebo priemyselné politiky. Naopak, pre Českú republiku sú efektívnejšie dopytovo orientované politiky zamerané na mzdy.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 1/2021
Štrukturálne a cyklické vplyvy na mieru nezamestnanosti
Alexander Karšay

Abstrakt: Štúdia poukazuje na hlavné štrukturálne a cyklické vplyvy, ktoré formovali vývoj miery nezamestnanosti v období poslednej expanzie na trhu práce v SR v rokoch 2014-2019. Zároveň poskytuje kvantitatívne odhady vplyvov jednotlivých štrukturálnych determinantov na rovnovážnu mieru nezamestnanosti pomocou panelovej regresie. Porovnáva vývoj jednotlivých determinantov nezamestnanosti v krajinách V4 v posledných rokoch. Poskytuje aj prehľad hlavných faktorov, ktoré by mali pôsobiť na mieru nezamestnanosti v SR v najbližších rokoch. V období 2014-2019 štrukturálna miera nezamestnanosti klesla, ale vytvorilo sa aj cyklické prehriatie trhu práce. Priaznivo na ňu pôsobili aktívne opatrenia trhu práce, demografia, mobilita pracovnej sily, sčasti aj zvyšovanie úrovne kvality ľudských zdrojov, resp. ľudského kapitálu a rast produktivity práce. Aktuálna koronakríza spôsobuje korekciu nezamestnanosti k vyšším hodnotám. Pripája sa k nej aj vplyv zefektívňovania produkcie, čiastočne aj kvôli nedávnemu dynamickému rastu nákladov práce. Koronakríza a zefektívňovanie výrobných procesov majú potenciál v najbližších rokoch vyvažovať silu opačne pôsobiacich štrukturálnych faktorov.
úplné znenie v AJ, úplné znenie v SJ, zhrnutie v SJ

Rok 2020

WP 7/2020
Testovanie symetrie v časových radoch
Zacharias Psaradakis, Marián Vávra
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 6/2020
Vplyv koronakrízy na finančnú situáciu zadlžených slovenských domácností
Andrej Cupák, Ján Klacso, Martin Šuster
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 5/2020
Päťdesiat odtieňov QE: konflikty záujmu v ekonomickom výskume
Brian Fabo, Martina Jančoková, Elisabeth Kempf, Ľuboš Pástor
úplné znenie v AJ

OP 3/2020
Vplyv koronakrízy na finančnú situáciu a očakávania zadlžených domácností
Martin Cesnak, Andrej Cupák, Judita Jurašeková Kucserová, Pavol Jurča, Ján Klacso, Anna Košútová, Andrej Moravčík, Martin Šuster
úplné znenie v SJ
Prezentácia

OP 2/2020
Rozpočet 2.0
Ako posunúť Slovensko do prvej ligy vo verejných financiách
Eduard Hagara, Štefan Kišš a Ľudovít Ódor
úplné znenie v SJ

OP 1/2020
Sporiteľ na prvom mieste. Ako zreformovať druhý dôchodkový pilier na Slovensku?
Ľudovít Ódor a Pavol Povala
úplné znenie v SJ

WP 4/2020
Sebavedomie, finančná gramotnosť a investovanie do rizikových aktív: zistenia z prieskumu o financiách spotrebiteľov
Andrej Cupák, Pirmin Fessler, Joanne W. Hsu, Piotr R. Paradowski
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 3/2020
Prirodzená úroková sadzba v tranzitívnych ekonomikách: prípad Slovenska
Patrik Kupkovič
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 2/2020
Identifikácia finančného cyklu na Slovensku
Patrik Kupkovič, Martin Šuster
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 1/2020
Determinanty účasti v globálnych hodnotových reťazcoch: prierezová analýza
Biswajit Banerjee, Juraj Zeman
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

Rok 2019

WP 9/2019
Fiškálna politika a nominálna časová prémia
Roman Horváth, Lorant Kaszab, Ales Maršál
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 8/2019
PreMISE: DSGE model slovenskej ekonomiky integrovanej v menovej únii
Milan Výškrabka, Martin Železník, Stanislav Tvrz
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

OP 2/2019
Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky
Odbor výskumu
úplne znenie v SJ, prezentácia

OP 1/2019
Výsledky tretej vlny zisťovania o financiách a spotrebe domácností (HFCS)
Judita Jurašeková Kucserová, Anna Strachotová
úplné znenie v SJ
analytický komentár Zisťovanie finančnej situácie a spotreby domácností

WP 7/2019
Limity rastu ťahaného zahraničnými investíciami: Analýza dopytu po digitálnych zručnostiach v domácich a zahraničných firmách na Slovensku
Jan Drahokoupil, Brian Fabo
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 6/2019
Trendová inflácia a makrofinancie: záhadné správanie cenového rozptylu
Aleš Maršál, Katrin Rabitsch, Lorant Kaszab
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 5/2019
Inštitúcie a determinanty prežívania firiem v európskych rozvíjajúcich sa trhoch.
Eduard Baumöhl, Ichiro Iwasaki, Evžen Kočenda
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 4/2019
Prežívanie firiem v nových členských štátoch EÚ.
Eduard Baumöhl, Ichiro Iwasaki, Evžen Kočenda
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 3/2019
Konštrukcia ukazovateľa produkčnej medzery na základe výberových ukazovateľov.
Michal Benčík
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 2/2019
Dynamika výnosovej krivky a fiškálne šoky
Adam Kučera, Evžen Kočenda, Aleš Maršál
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 1/2019
Vplyv spoločnej meny na vývoz: zistenia založené na podnikových údajoch
Tibor Lalinský, Jaanika Meriküll
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

Rok 2018

Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky 2018
Odbor výskumu
úplne znenie v SJ, prezentácia

WP 5/2018
Porovnanie testov symetrie pre závislé premenné
Zacharias Psaradakis, Marián Vávra
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 4/2018
Daň z finančných transakcií a investičné poradenstvo
Michele Dell’Era
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 3/2018
Testovanie pravdepodobnostného rozdelenia predikčných chýb
Marián Vávra
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 2/2018
Rozdiely vo finančnej gramotnosti naprieč krajinami: úloha individuálnych charakteristík a inštitúcií
Andrej Cupák, Pirmin Fessler, Maria Silgoner, Elisabeth Ulbrich
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 1/2018
Príjmová nerovnosť a ekonomický rast
Juraj Zeman
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

Rok 2017

WP 12/2017
Porovnanie testov normality pre závislé premenné.
Zacharias Psaradakis, Marián Vávra
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 11/2017
Fiškálne multiplikátory a ich závislosť od interakcií medzi menovou a fiškálnou politikou.
Michal Benčík
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 10/2017
Finančná gramotnosť a doplnkové dôchodkové sporenie na Slovensku.
Zuzana Brokešová, Andrej Cupák, Gueorgui Kolev
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 9/2017
Ako sa prispôsobujú podniky zvýšeniu minimálnej mzdy? Výsledky
prieskumu zo strednej a východnej Európy.
Katalin Bodnár, Ludmila Fadejeva, Stefania Iordache, Liina Malk, Desislava Paskaleva, Jurga Pesliakaitė, Nataša Todorović Jemec, Peter Tóth, Robert Wyszyński
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky 2017
Odbor výskumu
úplne znenie v SJ, prezentácia, údaje ku grafom

WP 8/2017
Asymetrické upravovanie miezd a zamestnanosť v európskych podnikoch
Petra Marotzke, Robert Anderton, Ana Bairrão, Clémence Berson, Peter Tóth
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 7/2017
Siete protistrán v centrálne zúčtovanom celoeurópskom trhu úrokových derivátov
Paweł Fiedor, Sarah Lapschies, Lucia Országhová
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 6/2017
Meranie efektívnosti zmien DPH: aplikácia pre Slovensko
Andrej Cupák, Peter Tóth
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 5/2017
Makroekonomické dopady Bazilejskej dohody III – výsledky z meta-analýzy
Jarko Fidrmuc, Ronja Lind
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 4/2017
Efektívnosť intervencií NBS na devízovom trhu v období 1999-2007
Biswajit Banerjee, Juraj Zeman, Ľudovít Ódor, William O. Riiska Jr.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 3/2017
Vládne výdavky a výnosová krivka v dynamickom modeli všeobecnej rovnováhy.
Aleš Maršál, Lorant Kaszab, Roman Horváth
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 2/2017
Ako vníma trh komunikáciu centrálnych bankárov? Zistenia z vysokofrekvenčných údajov.
Pavel Gertler, Roman Horváth
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 1/2017
Úverový kanál na Slovensku v prostredí nekonvenčnej menovej politiky
Adriana Lojschová
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

Rok 2016

Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky 2016
Odbor výskumu
úplne znenie v SJ, prezentácia, Biatec

WP 5/2016
Hodnotenie distribúcie vývozu a produktivity európskych podnikov na základe CompNet databázy
Antoine Berthou, Emmanuel Dhyne, Matteo Bugamelli, Ana-Maria Cazacu, Calin-Vlad Demian, Peter Harasztosi, Tibor Lalinsky, Jaanika Meriküll, Filippo Oropallo, Ana Cristina Soares
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 4/2016
Testovanie UC-ARIMA modelov používaných na trendovo-cyklickú dekompozíciu
Marián Vávra
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 3/2016
Charakteristika vývozu a volatilita výstupu: zistenia pre krajiny strednej a východnej Európy založené na podnikových údajoch
Urška Čede, Bogdan Chiriacescu, Péter Harasztosi, Tibor Lalinský, Jaanika Merikull
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 2/2016
Fiškálne multiplikátory v Slovenskej ekonomike
Juraj Zeman
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 1/2016
Portmanteau testy linearity stacionárnych radov
Zacharias Psaradakis, Marián Vávra
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

Rok 2015

OP 3/2015
Mzdové nepružnosti a slabé pokrízové oživenie zamestnanosti na Slovensku
Peter Tóth, Katarína Vaľková
úplne znenie v AJ, zhrnutie v SJ

OP 2/2015
Výsledky druhej vlny HFCS
Andrej Cupák, Anna Strachotová
úplne znenie v SJ

Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky 2015
Odbor výskumu
úplne znenie v SJ, prezentácia, Biatec časť 1, Biatec časť 2

OP 1/2015
Krátkodobé prognózovanie reálneho HDP pomocou mesačných ukazovateľov
Juraj Huček, Alexander Karšay, Marián Vávra
úplne znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 5/2015
Testovanie presnosti predikcií
Marián Vávra
úplne znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 4/2015
Modely na krátkodobé prognózovanie HDP v krajinách strednej a východnej Európy
Martin Feldkircher, Florian Huber, Josef Schreiner, Marcel Tirpák, Peter Tóth, Julia Wörz
úplne znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 3/2015
Návrat k monetárnym faktom
Pavel Gertler, Boris Hofmann
úplne znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 2/2015
Sú zadlžené domácnosti chudobnejšie? Prípad Slovenska
Teresa Messner, Tibor Zavadil
úplne znenie v AJ, zhrnutie v SJ, AK

WP 1/2015
Testovanie normality ekonomických časových radov
Marián Vávra
úplne znenie v AJ, zhrnutie v SJ

Rok 2014

OP 1/2014
Regionálne rozdiely v bohatstve domácností na Slovensku
Teresa Messner, Tibor Zavadil
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ, Biatec

Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky 2014
Odbor výskumu
úplne znenie v SJ

Aktualizácia kvartálnej fiškálnej databázy 1996 – 2013
Radoslav Peter
XLS súbor, Metodika

PP 1/2014
Rámec makrostresového testovania v Národnej banke Slovenska
Ján Klacso
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 2/2014
Fiškálne multiplikátory konvergujúcich krajín v duálnom režime – zjed.analýza STVAR modelom
Michal Benčík
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ, Biatec

WP 1/2014
Hľadanie Yetiho. Robustnejší odhad produkčnej medzery na Slovensku
Ľudovít Ódor, Judita Jurašeková Kucserová
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

Rok 2013

WP 5/2013
Pracovať alebo nepracovať? Odhady elasticít ponuky práce
Zuzana Siebertová, Matúš Senaj, Norbert Švarda a Jana Valachyová
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ, Biatec

WP 4/2013
Faktory konkurencieschopnosti podnikov: výsledky panelovej analýzy
Tibor Lalinský
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ, Biatec

WP 3/2013
Testovanie lineárnych versus Markov-switching DSGE modelov
Marián Vávra
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 2/2013
Testovanie nelinearít vo viacrozmerných časových radoch
Marián Vávra
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

Aktualizácia kvartálnej fiškálnej databázy 1996 – 2012
Radoslav Peter
XLS súbor, Metodika

WP 1/2013
Testovanie asymetrie ekonomických časových radov
Marián Vávra, Zacharias Psaradakis
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky 2013
Odbor výskumu
úplné znenie v SJ

OP 1/2013
Prieskum finančnej situácie a spotreby domácností Eurosystému – výsledky z prvej vlny
Sieť odborníkov pre výskum finančnej situácie a spotreby domácností
úplné znenie v SJ

Rok 2012

WP 6/2012
Čo spôsobuje infláciu v nových štátoch EU
Martina Alexová
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ, odborná publikácia

WP 5/2012
Fiškálny priestor eurozóny
František Hajnovič, Juraj Zeman, Ján Žilinský
úplné znenie v SJ, Biatec

Aktualizácia kvartálnej fiškálnej databázy 1996 – 2011
Radoslav Peter
XLS súbor, Metodika

OP 1/2012
Výsledky prieskumu finančnej situácie slovenských domácností
Matúš Senaj, Tibor Zavadil
úplné znenie v SJ, Biatec

Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky 2012
Odbor výskumu
úplné znenie v SJ

WP 4/2012
Úprava mzdových nákladov: prípad Slovenska
Marianna Červená
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 3/2012
Nepružnosti základných miezd: prípad Slovenska
Marianna Červená
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 2/2012
Ľudský kapitál, spotreba a nehnuteľné bohatstvo domácností-netechnické zhrnutie
Jarko Fidrmuc, Matúš Senaj
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ, Biatec

WP 1/2012
Prínosy a náklady vstupu Slovenska do menovej únie; kvantitatívne vyhodnotenie
Juraj Zeman
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ, Biatec

Rok 2011

WP 2/2011
Zmeny daňových sadzieb v laboratóriu
Matúš Senaj, Milan Výškrabka
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ, Biatec

Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky 2011
Odbor výskumu
úplné znenie v SJ, Biatec

Aktualizácia kvartálnej fiškálnej databázy 1996 – 2010
Radoslav Peter
XLS súbor, Metodika

WP 1/2011
Synchronizácia hospodárskych cyklov krajín V4 a eurozóny
Michal Benčík
úplné znenie v SJ, odborná publikácia

Rok 2010

WP 3/2010
Rozdiely v pružnosti miezd na segmentoch trhu práce
Pavel Gertler
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 2/2010
Určujú jednotkové náklady práce infláciu?
Sandra Tatierská
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

WP 1/2010
MUSE: DSGE model slovenskej ekonomiky v menovej únii
Matúš Senaj, Milan Výškrabka, Juraj Zeman
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ, odborná publikácia

Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky 2010
Odbor výskumu
úplné znenie v SJ

DP 1/2010
Ako sa najesť z grafov (10 receptov pre slovensku ekonomiku)
Martin Filko, Štefan Kišš, Ľudovít Ódor, Matej Šiškovič
úplné znenie v SJ, zhrnutie v SJ, databáza údajov

OP 3/2010
Konkurencieschopnosť podnikov po zavedení eura na Slovensku
Tibor Lalinský
úplné znenie v SJ

Kvartálna fiškálna databáza 1996-2006
Mária Marčanová, Ľudovít Ódor
úplné znenie v SJ, databáza údajov

OP 2/2010
Vplyv celkovej produktivity faktorov na mzdy a jednotkové náklady práce
Michal Benčík
úplné znenie v SJ

Rok 2009

WP 4/2009
Aké faktory vplývajú na dlhodobé úrokové sadzby v rámci EÚ?
Ján Žilinský
úplné znenie v AJ, abstrakt

DP 2/2009
Dobrá rada nad zlato? Inštitúcie pre zodpovednú a transparentnú fiškálnu politiku na Slovensku
Michal Horváth, Ľudovít Ódor
úplné znenie v SJ

DP 1/2009
Efekty menovopolitických šokov na Slovensku
Judita Jurašeková Kucserová
úplné znenie v AJ, abstrakt

PP 2/2009
Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky
Odbor výskumu
úplné znenie v SJ

WP 3/2009
DSGE model – Slovensko
Juraj Zeman, Matúš Senaj
úplné znenie v AJ, abstrakt

WP 2/2009
Analýza vplyvu fiškálnej politiky na hospodársky cyklus – aplikácia štruktúrneho VAR modelu
Michal Benčík
úplné znenie v SJ

PP 1/2009
Stručný prehľad vybraných indikátorov konkurencieschopnosti
Judita Jurašeková Kucserová, Ľudovít Ódor, Matúš Senaj, Juraj Zeman
úplné znenie v SJ

WP 1/2009
Rovnovážna úroková miera – teoretické koncepty a aplikácie
Michal Benčík
úplné znenie v SJ

Rok 2008

WP 7/2008
Mzdové nepružnosti na Slovensku
Pavel Gertler, Matúš Senaj
úplné znenie v AJ, abstrakt v SJ, odborná publikácia

WP 6/2008
Dynamika ULC krajín eurozóny a SR z dlhodobého hľadiska
Sandra Tatierská
úplné znenie v SJ

PP 1/2008
Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky
Odbor výskumu
úplné znenie v SJ

WP 5/2008
Vplyv zavedenia eura na bankový sektor
Michal Benčík, Sandra Tatierská
úplné znenie v SJ

WP 4/2008
Efektívne agregátne daňové zaťaženie v SR
Mária Marčanová, Ľudovít Ódor
úplné znenie v SJ

WP 3/2008
Faktory konkurencieschopnosti slovenských podnikov
Tibor Lalinský
úplné znenie v SJ

WP 2/2008
Metódy detekcie nerovnováhy v reálnej ekonomike SR
Michal Benčík
úplné znenie v SJ

WP 1/2008
Makro stresové testovanie slovenského bankového sektora
Juraj Zeman, Pavol Jurča
úplné znenie v AJ, abstrakt v SJ

Rok 2007

Rok 2006

PP 4/2006
Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky
Odbor výskumu
úplné znenie v SJ

PP 3/2006
Odhad možných vplyvov zavedenia eura na slovenské obyvateľstvo
Odbor výskumu
úplné znenie v SJ

PP 2/2006
Odhad možných vplyvov zavedenia eura na podnikateľský sektor v SR
Odbor výskumu
úplné znenie v SJ

PP 1/2006
Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo
Šuster, Árendáš, Benčík, Gertler, Hajnovič, Komínková, Lalinský, Nemec, Preisinger, Solanič, Strachotová, Tirpák, Tőzsér, Zeman
úplné znenie v SJ

Rok 2005

WP 2/2005
Odhad Balassa-Samuelsonovho efektu v ekonomike
Michal Benčík, František Hajnovič, Anna Strachotová, Martin Šuster, Tomáš Tőzsér, Juraj Zeman
úplné znenie v SJ

WP 1/2005
Predikcia nezamestnanosti na základe bilancie ekonomickej aktivity do roku 2010
Pavel Gertler
úplné znenie v SJ

PP 1/2005
Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky k Európskej únii
Zora Komínková, Tibor Lalinský, Martin Šuster
úplné znenie v SJ

Roky 2004-1996
Práce Inštitútu menových a finančných štúdií (predchodcu dnešného odboru výskumu)

2004

kolektív autorov
Hodnotenie konvergencie Slovenskej republiky (PDF súbor, 822 KB)
Kľúčové slová: konvergencia, konvergenčné kritériá, cenová stabilita, výmenný kurz, úrokové miery, deficit verejných financií, vládny dlh.

2002

kolektív autorov
Analýza hospodárskeho a menového vývoja SR z pohľadu integrácie SR do EMÚ
Kľúčové slová: európska integrácia, Slovenská republika, Európska únia, Európska menová únia, konvergenčné kritéria, reálna konvergencia, nominálna konvergencia, prístupový proces SR do EMÚ

Michal Benčík
Konštrukcia experimentálneho modelu všeobecnej ekonomickej rovnováhy a jeho vlastnosti
Kľúčové slová: modely všeobecnej ekonomickej rovnováhy, matematické modely, modely spočítateľnej rovnováhy – CGE modely, experimentálny model pre Slovenskú republiku, komoditno-odvetvové tabuľky SR, rovnice modelu, simulácie

Dušan Preisinger
Vývoj úverového portfólia v rokoch 1993-2000. 1. časť: Postavenie úverov v podnikových finančných tokoch a základné kritéria hodnotenia úverového rizika
Kľúčové slová: bankové úvery, úverové portfólio, bankový sektor, podnikový sektor, Slovenská republika, riadenie úverového rizika, úverové toky, úverové obchody, úverová angažovanosť, úveryschopnosť klientov, finančné toky medzi bankovým a podnikovým sektorom

Dušan Preisinger
Vývoj úverového portfólia v rokoch 1993-2000. 2. časť: Analýza výkonnosti úverovo zaťaženej podnikovej sféry a faktorov spôsobujúcich poruchy v reprodukcii úverov
Kľúčové slová: bankové úvery, úverové portfólio, bankový sektor, podnikový sektor, Slovenská republika, riadenie úverového rizika, úverové toky, úverové obchody, úverová angažovanosť, úveryschopnosť klientov, výkonnosť podnikového sektora, prevádzková leverage, finančná leverage

2001

Adela Hošková
Vplyv priamych zahraničných investícií na ekonomiku Slovenska
Kľúčové slová: priame zahraničné investície – PZI, Slovenská republika, prílev a odlev PZI, odvetvové členenie PZI, členenie PZI podľa krajín, členenie PZI podľa krajov, regionálne aspekty PZI, vlyv PZI na zamestnanosť a domáci priemysel

Zora Komínková
Monetizácia slovenskej ekonomiky a problém finančných štruktúr
Komparácia so situáciou v eurozóne.
Kľúčové slová: peňažný sektor, Slovenská republika, eurozóna, peňažná zásoba, peňažné agregáty, štruktúra vkladov, štruktúra úverov, financovanie podnikov, dlhové financovanie, akciové financovanie

Viktória Múčková
Hypotéky v Európe
Kľúčové slová: hypotekárny úverový trh, hypotekárne obchody, hypotekárne produkty, hypotekárne úvery, hypotekárne záložné listy, hypotekárne riziko, hypotekárne systémy v Európe, Nemecko, Dánsko, hypotekárne právo, právo EÚ

2000

Zora Komínková
Európsky systém centrálnych bánk – inštitucionálny základ menovej politiky Európskej menovej únie (PDF súbor, 69 KB)
Kľúčové slová: Európsky menový inštitút, Európska centrálna banka, menová integrácia, Európska menová únia, Európsky menový systém, jednotná mena – euro, Maastrichtská zmluva, Delorsova správa, Európsky systém centrálnych bánk – riadiace orgány – ciele a úlohy – finančné zabezpečenie

Zora Komínková
Miesto peňažných agregátov v menovej politike Európskeho systému centrálnych bánk (PDF súbor, 92 KB )
Kľúčové slová: Európska menová únia, Európsky systém centrálnych bánk, Európska centrálna banka, Eurosystém, jednotná menová politika, cenová stabilita, peňažná zásoba, peňažné agregáty – M3, menovo-finančné inštitúcie, eurozóna

Peter Dovičiak
Deficit všeobecnej vlády a bežného účtu platobnej bilancie (PDF súbor, 64 KB )
Kľúčové slová: platobná bilancia, dvojité deficity, matica Flow of Funds, deficit vládneho sektora, nefinančné toky, finančné toky, vládny sektor – súkromný sektor – investície – bilancia úspory, Slovenská republika, r. 1996-1999

Anna Brucháčová
Porovnanie hospodárskeho a menového vývoja SR, ČR, Maďarska, Poľska a Slovinska (PDF súbor, 154 KB )
Kľúčové slová: hospodársky vývoj, menový vývoj, cenový vývoj, štátne rozpočty, miera nezamestnanosti, rating krajín, menová politika, menová stratégia, stabilizačné programy, výmenné kurzy, cielenie inflácie, Slovenská republika, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, stredná Európa

František Hajnovič
Analýza a krátkodobá prognóza konjunktúry v ekonomike SR. 1. etapa – vývoj priemyselnej produkcie(PDF súbor, 154 KB )
Kľúčové slová: ekonomika SR, konjunktúra ekonomiky, priemysel SR, priemyselná výroba, konjunktúrny výskum, konjunktúrne saldo, Slovenská republika

1999

Zora Komínková
Európsky systém centrálnych bánk – inštitucionálny základ menovej politiky Európskej menovej únie (PDF súbor, 69 KB )
Kľúčové slová:Európsky menový inštitút, Európska centrálna banka, menová integrácia, Európska menová únia, Európsky menový systém, jednotná mena – euro, Maastrichtská zmluva, Delorsova správa, Európsky systém centrálnych bánk – riadiace orgány – ciele a úlohy – finančné zabezpečenie

Otto Sobek
Vybrané problémy rozvoja bankového sektora v transformujúcich sa ekonomikách. Úroveň transformácie banového sektora (PDF súbor, 76 KB )
Kľú·čové slová: bankový sektor, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Slovenská republika, banková legislatíva, privatizácia bánk, reštrukturalizácia bánk, riadenie bánk, bankový dohľad, pozícia najväčších bánk Strednej a Východnej Európe

Adela Hošková
Portfóliové investície na Slovensku (PDF súbor, 62 KB )
Kľúčové slová: zahraničný kapitál, priame zahraničné investície, zahraničné úvery, portfóliové investície – vývoj – riziká – metodické prístupy spracovávania, Slovenská republika

Dušan Preisinger
Analýza odvetvových úverových rizík. Hutníctvo a strojárstvo – 1. časť (PDF súbor, 60 KB )
Kľúčové slová: Slovenská republika, hospodárske odvetvia – hutníctvo – strojárstvo – bilančná rovnováha – výkonnosť, odvetvové analýzy, odvetvové úverové riziko, hutnícke podniky – strojárske podniky – ekonomická pozícia

Dušan Preisinger
Analýza odvetvových úverových rizík. Hutníctvo a strojárstvo – 2. časť (PDF súbor, 69 KB )
Kľúčové slová: Slovenská republika, hospodárske odvetvia – hutníctvo – strojárstvo – pracovný kapitál, odvetvové analýzy, vlastný kapitál, dlhodobé cudzie zdroje, revolvingové úvery

Zora Komínková
Hlavné tendencie vo vývoji peňažnej zásoby SR v roku 1998 a v prvom polroku 1999 (PDF súbor, 75 KB )
Kľúčové slová: peňažná zásoba, Slovenská republika, peňažné agregáty, krátkodobé termínované vklady, sektorová štruktúra vkladov

Peter Dovičiak
Kanály transmisného mechanizmu menovej politiky (PDF súbor, 62 KB )
Kľúčové slová: úrokový kanál, kanál výmenného kurzu, úverový kanál, kanál určujúci ceny aktív

Adela Hošková
Priame zahraničné investície na Slovensku v rokoch 1995 – 1998 (PDF súbor, 62 KB )
Kľúčové slová: zahraničný kapitál, priame zahraničné investície, vývoz priamych investícií, priame zahraničné investície v bankovom sektore

Zora Komínková
Peňažná zásoba v eurozóne. Definičný obsah a nástrojová kategorizácia položiek peňažných agregátov (PDF súbor, 142 KB )
Kľúčové slová: Európska menová únia – EMÚ, Európska centrálna banka – ECB, eurozóna, peňažné agregáty, menovo-finančné inštitúcie, banková štatistika ECB

Dušan Preisinger
Charakteristika súčasnej ekonomickej pozície bankového sektora v SR
Kľúčové slová: bankový sektor SR – bilančná nerovnováha – kapitálová vybavenosť – vlastný kapitál – výnosové aktíva – cudzie zdroje, úverové portfólio, ekonomická pozícia, reštrukturalizácia bánk

Otto Sobek
Inštitucionálne usporiadanie bankového dohľadu vo vybraných krajinách (PDF súbor, 79 KB )
Kľúčové slová: bankový dohľad, banková regulácia, centrálne banky, USA, Japonsko, Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Švajčiarsko, Belgicko, Nórsko, Švédsko, Európska únia

1998

Adela Hošková
Pôsobenie priamych zahraničných investícií na export (PDF súbor, 72 KB )
Kľúčové slová: priame zahraničné investície, proexportné aspekty PZI, Slovenská republika, vstup PZI na Slovensko, výstup PZI, rozmiestnenie PZI v odvetviach hospodárstva, tovarové toky PZI

Adela Hošková
Prílev zahraničných investícií do Slovenskej republiky je nevyhnutný
Kľúčové slová: Slovenská republika, vstup priamych zahraničných investícií, PZI z hľadiska nových krajov SR, PZI podľa krajín investorov, vývoz PZI

Viktória Múčková
Model hypotekárnych záložnych listov (hypotekárnych bánk) v strednej Európe (PDF súbor, 88 KB )
Kľúčové slová: hypotekárne úvery, hypotekárne záložné listy, právna úprava hypotekárneho bankovníctva,
Nemecko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko

Otto Sobek
Vybrané problémy bankovej sústavy v transformujúcich sa ekonomikách. Banková legislatíva(PDF súbor, 69 KB )
Kľúčové slová: stredná Európa, východná Európa, bankové sústavy, banková legislatíva, legislatíva EÚ, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, komparácia bankových legislatív

Adela Hošková – Soňa Vágnerová
Priame zahraničné investície na Slovensku so zameraním na bankovú sféru (PDF súbor, 180 KB )
Kľúčové slová: priame zahraničné investície, Slovenská republika, bankový sektor, vplyv PZI na obchodnú a platobnú bilanciu

Zora Komínková
Vývoj peňažnej zásoby v SR. Analýza štruktúry peňažného agregátu M2 (PDF súbor, 230 KB )
Kľúčové slová: peňažná zásoba, ponuka peňazí, dopyt po peniazoch, termínované vklady podľa časového rozlíšenia, sektorová štruktúra vkladov, vklady obyvateľstva, vklady podnikov, peňažné správanie ekonomických subjektov

Anna Brucháčová
Porovnanie hospodárskeho a menového vývoja Slovenskej republiky, Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovinska (PDF súbor, 132 KB )
Kľúčové slová: hospodársky vývoj, menový vývoj, hrubý domáci produkt v stálych cenách, miera nezamestnanosti, platobná bilancia, obchodná bilancia, priame zahraničné investície, hodnotenie rizika krajiny, vývoj nástrojov menovej politiky, úrokové sadzby, kurzová politika, cenový vývoj, devízové rezervy

1997

Adela Hošková
Pôsobenie priamych zahraničných investícií na ekonomiku materskej a hostiteľskej krajiny (PDF súbor, 71 KB )
Kľúčové slová: priame zahraničné investície trhovo orientované, priame zahraničné investície nákladovo orientované, priame zahraničné investície surovinovo orientované, Slovenská republika, vplyv zahraničných investícií na obchodnú a platobnú bilanciu, vplyv zahraničných investícií na hospodársku štruktúru

Adela Hošková
Vývoj priamych zahraničných investícií na Slovensku(PDF súbor, 67 KB )
Kľúčové slová: Slovenská republika, vstup priamych zahraničných investícií, objem vstupu zahraničných investorov, výstup priamych zahraničných investícií, priame zahraničné investície a krajiny CEFTA, vývoz priamych zahraničných investícií v Rakúsku

Adela Hošková
Regionálne aspekty pôsobenia priamych zahraničných investícií(PDF súbor, 80 KB )
Kľúčové slová: teória regionálnej deľby priamych zahraničných investícií, hľadiská nadnárodnej regionalizácie, určujúce faktory priamych zahraničných investícií v štátoch východnej Európy, hľadiská národnej regionalizácie

Dušan Preisinger – Andrej Mocko – Radoslav Tomek
Hodnotenie bankového sektora k 31.12.1996.
Kľúčové slová: Slovenská republika, bankový sektor, bilančná hodnota bankového sektora, vlastný kapitál, cudzie zdroje, rentabilita bankového sektora, ekonomická pozícia bankového sektoru

Otto Sobek
Vybrané problémy bankovej sústavy v transformujúcich sa ekonomikách. (Problémy reštrukturalizácie a privatizácie bankového sektora) (PDF súbor, 68 KB )
Kľúčové slová: stredná Európa, východná Európa, bankové sústavy, banková reforma, reštrukturalizácia bankového sektoru, metódy reštrukturalizácie, priamy predaj, fúzia, likvidácia, privatizácia, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovenská republika, Slovinsko

Soňa Vágnerová
Hodnotenie podnikateľskej činnosti bánk (PDF súbor, 65 KB )
Kľúčové slová: bankové produkty a služby, bankové podnikanie, bankový trh, banková konkurencia, regionálne porovnania, Slovenská republika

Viktória Múčková
Základná charakteristika slovenského modelu hypotekárneho bankovníctva (PDF súbor, 95 KB )
Kľúčové slová: hypotekárne úvery, hypotekárne záložné listy, sekundárny hypotekárny trh, slovenský systém hypotekárneho bankovníctva, register hypoték, hypotekárny správca

Dušan Preisinger
Komerčné banky naštartovali reštrukturalizáciu.
Kľúčové slová: bankový sektor, Slovenská republika, reštrukturalizácia bánk, reštrukturalizácia aktív, reálna reštrukturalizácia, zdroje reštrukturalizácie

Dušan Preisinger – Radoslav Tomek
Hodnotenie bankového sektora k 30.6.1997.
Kľúčové slová: bankový sektor, Slovenská republika, bilančná hodnota bankového sektora, rentabilita bankového sektora, kapitálová primeranosť, bilančná štruktúra, ROA, čistá úroková marža

Radoslav Tomek – Otto Sobek
Komparácia kapitálového trhu SR s vyspelými ekonomikami. Vybrané otázky.
Kľúčové slová: kapitálové trhy, Slovenská republika, vyspelé ekonomiky, USA, Japonsko, emerging markets, akciové trhy, likvidita akciového trhu, inštitucionálni investori, perspektívy rozvoja kapitálového trhu v SR

Soňa Vágnerová
Najviac pracovísk bánk na obyvateľa je v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji, najmenej v Prešovskom.
Kľúčové slová: bankový sektor, Slovenská republika, pobočky komerčných bánk, alokácia finančných zdrojov, bankové služby, regionálne hľadisko, nové územnosprávne členenie SR

1996

Adela Hošková
Priame zahraničné investície a ich vplyv na výšku devízových rezerv (PDF súbor, 104 KB )
Kľúčové slová: zahraničný kapitál, priame zahraničné investície, devízové rezervy, vývojové fázy priamych investícií, Slovenská republika – regionálna štruktúra zahraničných kapitálových vkladov

Adela Hošková
Nové tendencie v hypotekárnom financovaní štátov Európskeho spoločenstva (PDF súbor, 62 KB )
Kľúčové slová: hypotekárne bankovníctvo, Európska únia, hypotekárne úvery – legislatíva, eurohypotéka, dlžno-právna poistná zmluva

Adela Hošková
Skúsenosti zo zavedenia hypotekárnych úverov v ČR (PDF súbor, 95 KB )
Kľúčové slová: Česká republika, hypotekárne bankovníctvo, hypotekárne úvery – legislatíva

Jozef Makúch
Transformácia bankového sektora (PDF súbor, 89 KB )
Kľúčové slová: Slovenská republika, bankový sektor – transformácia, typové členenie bankových inštitúcií, výkonnosť bankového sektora, vzťah podnikateľskej sféry s komerčnými bankami, banková klientela

Viktória Múčková
Rozšíri sa slovenský finančný trh o špecializované finančné inštúcie? (PDF súbor, 70 KB )
Kľúčové slová: peňažné družstevníctvo, úverové družstvá, úverové a sporiteľničné asociácie, Česká republika, Maďarsko, USA, prostriedky úverového družstva

Viktória Múčková
Hypotekárne bankovníctvo – nový druh bankovej činnosti v SR (PDF súbor, 56 KB )
Kľúčové slová: hypotekárne bankovníctvo. Slovenská republika, charakteritika hypotekárnych produktov, hypotekárne úvery, hypotekárne záložné listy, legislatíva hypotekárneho úverovania – komparácia, Česká republika, Poľsko

Dušan Preisinger
Podstata a úlohy banky, jej vzťahy s ekonomickým prostredím(PDF súbor, 71 KB )
Kľúčové slová: bankový sektor – Slovenská republika, rast bankového sektora, komerčná banka ako podnikateľský subjekt, bankové úvery, cena úverov, vývoj úverového portfólia, úverové riziko

Dušan Preisinger
Štruktúra aktív predurčuje tvorbu zisku komerčnej banky (PDF súbor, 44 KB )
Kľúčové slová: komerčné bankovníctvo – Slovenská republika, tvorba zisku banky, štruktúra výnosových aktív bánk, úvery, medzibankové aktíva, operácie s cennými papiermi

Radoslav Tomek
Deriváty hypotekárnych cenných papierov (PDF súbor, 53 KB )
Kľúčové slová: sekundárny trh s hypotekárnymi cennými papiermi – USA, hypotekárne asociácie, riziko predplatenia hypotéky, zaručené hypotekárne obligácie

Radoslav Tomek
Postavenie a úloha off-shore finančných centier vo svetovej ekonomike(PDF súbor, 68 KB )
Kľúčové slová: off-shore centrá, off-shore finančné služby, off-shore legislatíva, daňové oázy, daňové úniky, mechanizmus využívania off-shore centier

Soňa Vágnerová
Renesancia peňažného družstevníctva? (PDF súbor, 69 KB )
Kľúčové slová: peňažné družstevníctvo – r. 1845-1947, Slovenská republika, vzťah úverových družstiev a bankového sektora, medzinárodné družstevné princípy a hodnoty, Česká republika, družstevné záložne, dohľad nad činnosťou družstevných záložní, legislatíva

Soňa Vágnerová
Analýza súčasného trhu s bankovými čipovými a hybridnými kartami vo svete (PDF súbor, 53 KB )
Kľúčové slová: bankové čipové karty, bankové hybridné karty, výhody platobnej karty

Príležitostné štúdie (ISSN 2585-9277)

ISSN: 2585-9277 je registrované od roku 2018 v slovenskej Národnej databáze ISSN.

OP 2/2024
Prieskum medzi potenciálnymi používateľmi digitálneho eura: výsledky zo Slovenska
Andrej Cupak, Pavel Gertler, Daniel Hajdiak, Ján Klacso, Štefan Rychtárik
Abstrakt: Táto štúdia prináša výsledky nového prieskumu, ktorý skúma povedomie a záujem o eventuálne využívanie digitálneho eura na Slovensku v budúcnosti. Tento medzinárodný projekt je v súčasnosti v prieskumnej fáze, a preto doposiaľ neprebehla v tomto smere širšia informačná kampaň. Napriek tomu, už približne 34 % opýtaných o digitálnom eure počulo alebo o ňom čítalo, pričom okolo 26 % vyjadrilo záujem túto novú digitálnu menu používať. Jej súčasný priaznivci sú spravidla osoby s vyšším vzdelaním, ktorí dôverujú inštitúciám, a nepovažujú používanie hotovosti pri transakciách za kľúčové. Postoj k digitálnemu euru tiež závisí od politických preferencií a štandardných socioekonomických faktorov. Medzi hlavné obavy potenciálnych používateľov patria súkromie a bezpečnosť transakcií. Pri súčasne dostupnej úrovni informácií by respondenti do digitálnej meny umiestnili v priemere takmer 20 % svojho čistého mesačného príjmu. Tieto a ďalšie zistenia, ktoré táto štúdia prináša, môžu poskytnúť cenné odporúčania pre ďalší výskum v oblasti finančnej stability, tvorbu operačného rámca pre digitálne euro a pomôcť pri formovaní budúcej komunikačnej stratégie.
zhrnutie v SJ, úplné znenie v AJ
OP 1/2024
Hodnotenie cien rezidenčných nehnuteľností na Slovensku: možné prístupy a ukazovatele
Martin Cesnak, Ján Klacso, Patrik Kupkovič, Andrej Moravčík, Štefan Rychtárik, Roman Vrbovský
Abstrakt: Trh rezidenčných nehnuteľností je na Slovensku dôležitý rovnako z pohľadu reálnej ekonomiky ako aj finančnej stability. Výrazná časť domácností vlastní nehnuteľnosť, v ktorej býva, pričom úvery na bývanie tvoria nemalú časť aktív domáceho bankového sektora. Národná banka Slovenska preto dôkladne sleduje vývoj na trhu nehnuteľností. Ceny rezidenčných nehnuteľností sú publikované každý štvrťrok. Vývoj na tomto trhu je hodnotený v pravidelných publikáciách, napríklad v Ekonomickom a menovom vývoji alebo v Správe o finančnej stabilite. Národná banka Slovenska postupne vyvíja a sleduje rôzne indikátory, ktoré pomáhajú lepšie pochopiť dianie na tomto trhu. Zoznam indikátorov zahŕňa kompozitné indikátory, indikátory dostupnosti bývania, makroekonomické modely na odhad fundamentálnej ceny alebo na sledovanie dopadu rôznych šokov na cenu rezidenčných nehnuteľností. Táto štúdia obsahuje prehľad indikátorov používaných v súčasnosti na hodnotenie trhu nehnuteľností a slúži ako metodická pomôcka k prehľadu indikátorov nachádzajúcich sa na webovom sídle Národnej banky Slovenska.
úplné znenie v SJ, úplné znenie v AJ

OP 2/2023
Výsledky štvrtej vlny Zisťovania o financiách a spotrebe domácností na Slovensku
Andrej Cupák, Judita Jurašeková Kucserová, Ján Klacso, Anna Strachotová
Abstrakt: Správa predstavuje hlavné výsledky štvrtej vlny Zisťovania o financiách a spotrebe domácností (HFCS), ktoré sa na Slovensku uskutočnilo v roku 2021. Zisťovanie poskytuje štrukturálny prehľad informácií o aktívach, pasívach, príjmoch a spotrebe domácností, rozšírený o ukazovatele týkajúce sa finančnej gramotnosti, ekonomických a finančných očakávaní, či vplyvu pandémie na zamestnanosť a finančnú situáciu domácností. Z výsledkov vyplýva, že medián čistého bohatstva domácností sa zvýšil zo 70 000 EUR v predchádzajúcej vlne zisťovania v roku 2017 na úroveň vyše 97 000 eur v roku 2021. Výrazné zhodnotenie bohatstva bolo z veľkej časti spôsobené prudkým nárastom cien nehnuteľností v danom období. Majetok domácností sa naďalej výrazne koncentruje do nehnuteľností, ktoré tvoria takmer 80 % ich celkových aktív. Domácnosti sú naďalej konzervatívne aj v rámci svojich finančných aktív a držia najmä bezrizikové vklady alebo sporiace účty s nízkym výnosom. Iba necelých 6 % domácností drží finančné aktíva založené na investíciách, ako sú akcie, dlhopisy alebo podielové fondy. Relatívne slabé zapojenie do finančných trhov je spojené s nízkou úrovňou finančnej gramotnosti slovenskej populácie; od roku 2014 však pozorujeme postupné mierne zlepšenie. Hoci sa úroveň zadlženosti domácností v rokoch 2017 až 2021 výrazne zvýšila, došlo k určitému zmierneniu ukazovateľov dlhového zaťaženia (ako sú ukazovatele LTV a DSTI), a to najmä v dôsledku prísnejších opatrení v oblasti poskytovania úverov. Výrazný nárast hodnoty vlastného bývania a rast príjmov spôsobili rovnomernejšie rozdelenie ekonomických zdrojov v spoločnosti.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ, štatistické tabuľky

OP 1/2023
Rozklad úverov domácnostiam
Martin Cesnak
Abstrakt: Úvery domácnostiam, najmä úvery na bývanie, na Slovensku pokračujú v dosahovaní jedného z najvyšších temp rastu spomedzi krajín eurozóny, a to dokonca aj počas pandémie COVID-19 ako aj po nej. V práci rozkladáme ročnú mieru rastu úverov na bývanie a spotrebiteľských úverov na hlavné faktory umožňujúce tento vysoký rast. Medzi hlavné faktory zaraďujeme rast hodnoty kolaterálu, úzko prepojený so silným, zrýchľujúcim sa rastom cien rezidenčných nehnuteľností, rast príjmu, dlhodobý pokles trhových úrokových sadzieb a predlžovanie maturity úverov. Posledný menovaný faktor je využívaný najmä pri refinančných úveroch a predstavuje najsilnejší faktor umožňujúci navyšovanie objemu. S využitím úverových mikroúdajov ukazujeme, že rast úverov na bývanie by bol aspoň o tretinu nižší bez vplyvu týchto faktorov. Výrazný pokles dopytu po spotrebiteľských úveroch následkom vypuknutia pandémie vysvetľuje nedávne zníženie celkového objemu týchto úverov.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ
- Martin Cesnak

OP 2/2022
Ako pracovať s individuálnymi dátami o domácnostiach v rámci makro stresového testovania
Ján Klacso

Abstrakt: Po veľkej finančnej kríze sa stáva makro stresové testovanie čoraz dôležitejšou súčasťou analytického rámca centrálnych bánk aj makroprudenciálnych orgánov. V rámci EÚ/eurozóny je odhad úverových strát v prípade nepriaznivého makroekonomického vývoja významnou časťou stresového testovania. Štandardne sú ale tieto straty odhadované satelitnými modelmi používajúcimi časové rady. Takýto prístup môže byť menej vhodný pre krajiny s krátkymi časovými radmi alebo neúplným úverovým cyklom. V rámci štúdie ukážeme, ako zahrnúť individuálne údaje do stresového testovania. Na tento účel použijeme databázu retailových úverov, ktorú má NBS k dispozícií s množstvom dôležitých informácií pre každý úver. Nový rámec používajúci individuálne údaje vedie k odhadu výrazne vyššieho podielu zlyhaných úverov v porovnaní s predchádzajúcou metodikou na báze časových radov v prípade Slovenska. Na druhej strane, celkové straty v prípade nepriaznivého scenára sú porovnateľné s výsledkami na základe predchádzajúceho prístupu. V neposlednom rade, nový rámec používajúci individuálne údaje umožňuje aj odhad zmeny rizikových váh vplyvom negatívneho scenára.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

OP 1/2022
Náklady na život slovenských domácnosti
Brian Fabo, Martin Guzi, Barbora Šofranková

Abstrakt: Zákonom stanovené životné minimum a minimálna mzda neodrážajú skutočné životné náklady. Prezentujeme výpočet životných nákladov pre jednotlivca a rodinu s dvoma deťmi na základe reálnych cenových mikrodát. Náš prístup vychádza z potreby pokryť stravu, primerané bývanie, základné oblečenie a obuv, dopravu, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a ďalšími nevyhnutnými výdavkami. Naša metodológia umožňuje výšku životných nákladov dlhodobo sledovať a aktualizovať vždy keď budú zverejnené čerstvé dáta.
úplné znenie v AJ

OP 3/2021
Analýza vplyvu opatrení v oblasti poskytovania úverov domácnostiam
Martin Cesnak, Ján Klacso, Roman Vasiľ

Abstrakt: Národná banka Slovenska pomerne aktívne zavádzala limity na úvery domácnostiam od roku 2014. V tejto štúdii sa zameriavame na komplexnú analýzu dopadu týchto limitov. Limit v oblasti DSTI sa dotkol najmä najrizikovejších dlžníkov s najviac stredoškolským vzdelaním a nižším príjmom. Limit DTI presahujú najmä dlžníci s vyšším objemom úverov a vyšším dosiahnutým vzdelaním. Limit LTV sa týkal najmä mladých klientov do 35 rokov. Dopad jednotlivých limitov na objem novoposkytnutých úverov bol ovplyvnený pravdepodobným predzásobením, postupným sprísňovaním limitov, ako aj inými legislatívnymi zmenami. Najväčší vplyv sa odhaduje v roku 2019, kedy bol objem novoposkytnutých úverov nižší približne o 17 % v dôsledku zavedených limitov. Odhady poukazujú na pomerne mierny vplyv zavedených limitov na ceny nehnuteľností. Súčasná koronakríza je prvé obdobie možnej materializácie nakumulovaných systémových rizík. Aj keď limity v oblasti LTV ešte nemohli zaúčinkovať z dôvodu malého počtu zlyhávaní kvôli možnému odkladu splátok, ukazuje sa predovšetkým vhodnosť zavedenia DSTI limitov. Najviac dotknutí dlžníci po prepuknutí koronakrízy sa ukázali byť tí, ktorí už pred krízou vykazovali vysoké hodnoty DSTI. Títo dlžníci si aj vo väčšej miere žiadali o odklad úverových splátok.
úplné znenie v AJ, úplné znenie v SJ

OP 2/2021
Osudy zadlžených domácností počas koronakrízy: výsledky prieskumu na Slovensku
Andrej Cupák, Martin Cesnak, Ján Klacso, Martin Šuster

Abstrakt: Pomerne malý podiel domácností očakáva vážne problémy so splácaním svojich dlhov po skončení splátkových prázdnin. Výsledky naprieč šiestimi vlnami prieskumu Národnej banky Slovenska ohľadom finančnej situácie zadlžených domácností ukazujú, že splátkové moratórium bolo veľmi dôležitým opatrením. Príjmy, ako aj pracovná činnosť mnohých domácností boli negatívne zasiahnuté, pričom splátkové moratórium pomohlo zachovať likviditu týchto domácností počas krízy. Domácnosti využívali odklad splátok najmä v začiatkoch krízy, časom však preferovali individuálnu dohodu so svojou bankou. Kríza Covid-19 zasiahla najmä domácnosti, ktoré boli vysoko zadlžené už pred krízou, pracujúce v citlivých odvetviach, s nižším vzdelaním alebo s veľkým prepadom príjmov. Krízou silnejšie zasiahnuté domácnosti plánujú držať vyššiu finančnú rezervu na zvládnutie budúcich rizík, ako aj lepšie diverzifikovať svoju príjmovú činnosť do menej citlivých odvetví z hľadiska istoty príjmu.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

OP 1/2021
Výroba motorových vozidiel na Slovensku, 2005-2015
Biswajit Banerjee, Juraj Zeman

Abstrakt: Táto štúdia skúma vývoj slovenského automobilového sektoru v rokoch 2005–2015, pričom vychádza z najnovšej aktualizácie (december 2018) modelovej databázy OECD medzi krajinami (ICIO). Práca hodnotí úlohu globálnych hodnotových reťazcov (GVC) v automobilovom sektore Slovenska a zameriava sa na väzby z hľadiska hrubej výroby a pridanej hodnoty. Dôležitosť odvetvia motorových vozidiel v slovenskej ekonomike postupom času neustále rástla. Podiel tohto sektoru na hrubej produkcii a domácej pridanej hodnote sa počas referenčného obdobia zvýšil dvojnásobne. Sektor motorových vozidiel na Slovensku vo veľkej miere závisí od dovezených medziproduktov, ale táto závislosť sa postupne znižovala. (Nepriama) pridaná hodnota vytvorená pri výrobe vstupov z domácich zdrojov sa postupne približovala k úrovni (priamej) pridanej hodnoty generovanej v sektore motorových vozidiel. Tento trend naznačuje, že Slovensko sa v tomto sektore posúva v hodnotovom reťazci nahor. Štruktúra zdrojov dovozu medziproduktov a trhu s vývozom sa postupne presúvala z eurozóny do krajín mimo EÚ. Odhaduje sa, že hypotetický 10-percentný negatívny šok voči globálnemu konečnému dopytu po motorových vozidlách by znížil rast slovenského HDP o 1 percentuálny bod.
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

Rok 2020

OP 3/2020
Vplyv koronakrízy na finančnú situáciu a očakávania zadlžených domácností
Martin Cesnak, Andrej Cupák, Judita Jurašeková Kucserová, Pavol Jurča, Ján Klacso, Anna Košútová, Andrej Moravčík, Martin Šuster
úplné znenie v SJ
Prezentácia

OP 2/2020
Rozpočet 2.0
Ako posunúť Slovensko do prvej ligy vo verejných financiách
Eduard Hagara, Štefan Kišš a Ľudovít Ódor
úplné znenie v SJ

OP 1/2020
Sporiteľ na prvom mieste. Ako zreformovať druhý dôchodkový pilier na Slovensku?
Ľudovít Ódor a Pavol Povala
úplné znenie v SJ

Rok 2019

Rok 2018

Rok 2017

Rok 2016

Rok 2015

OP 3/2015
Mzdové nepružnosti a slabé pokrízové oživenie zamestnanosti na Slovensku
Peter Tóth, Katarína Vaľková
úplne znenie v AJ, zhrnutie v SJ

OP 2/2015
Výsledky druhej vlny HFCS
Andrej Cupák, Anna Strachotová
úplne znenie v SJ

Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky 2015
Odbor výskumu
úplne znenie v SJ, prezentácia, Biatec časť 1, Biatec časť 2

OP 1/2015
Krátkodobé prognózovanie reálneho HDP pomocou mesačných ukazovateľov
Juraj Huček, Alexander Karšay, Marián Vávra
úplne znenie v AJ, zhrnutie v SJ

Rok 2014

OP 1/2014
Regionálne rozdiely v bohatstve domácností na Slovensku
Teresa Messner, Tibor Zavadil
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ, Biatec

Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky 2014
Odbor výskumu
úplne znenie v SJ

Aktualizácia kvartálnej fiškálnej databázy 1996 – 2013
Radoslav Peter
XLS súbor, Metodika

PP 1/2014
Rámec makrostresového testovania v Národnej banke Slovenska
Ján Klacso
úplné znenie v AJ, zhrnutie v SJ

Rok 2013

Rok 2012

Rok 2011

Rok 2010

Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky 2010
Odbor výskumu
úplné znenie v SJ

DP 1/2010
Ako sa najesť z grafov (10 receptov pre slovensku ekonomiku)
Martin Filko, Štefan Kišš, Ľudovít Ódor, Matej Šiškovič
úplné znenie v SJ, zhrnutie v SJ, databáza údajov

OP 3/2010
Konkurencieschopnosť podnikov po zavedení eura na Slovensku
Tibor Lalinský
úplné znenie v SJ

Kvartálna fiškálna databáza 1996-2006
Mária Marčanová, Ľudovít Ódor
úplné znenie v SJ, databáza údajov

OP 2/2010
Vplyv celkovej produktivity faktorov na mzdy a jednotkové náklady práce
Michal Benčík
úplné znenie v SJ

Rok 2009

DP 2/2009
Dobrá rada nad zlato? Inštitúcie pre zodpovednú a transparentnú fiškálnu politiku na Slovensku
Michal Horváth, Ľudovít Ódor
úplné znenie v SJ

DP 1/2009
Efekty menovopolitických šokov na Slovensku
Judita Jurašeková Kucserová
úplné znenie v AJ, abstrakt

PP 2/2009
Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky
Odbor výskumu
úplné znenie v SJ

PP 1/2009
Stručný prehľad vybraných indikátorov konkurencieschopnosti
Judita Jurašeková Kucserová, Ľudovít Ódor, Matúš Senaj, Juraj Zeman
úplné znenie v SJ

Rok 2008

Rok 2007

Rok 2006

PP 4/2006
Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky
Odbor výskumu
úplné znenie v SJ

PP 3/2006
Odhad možných vplyvov zavedenia eura na slovenské obyvateľstvo
Odbor výskumu
úplné znenie v SJ

PP 2/2006
Odhad možných vplyvov zavedenia eura na podnikateľský sektor v SR
Odbor výskumu
úplné znenie v SJ

PP 1/2006
Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo
Šuster, Árendáš, Benčík, Gertler, Hajnovič, Komínková, Lalinský, Nemec, Preisinger, Solanič, Strachotová, Tirpák, Tőzsér, Zeman
úplné znenie v SJ

Rok 2005

Roky 2004-1996
Práce Inštitútu menových a finančných štúdií (predchodcu dnešného odboru výskumu)

2004

kolektív autorov
Hodnotenie konvergencie Slovenskej republiky (PDF súbor, 822 KB)
Kľúčové slová: konvergencia, konvergenčné kritériá, cenová stabilita, výmenný kurz, úrokové miery, deficit verejných financií, vládny dlh.

2002

kolektív autorov
Analýza hospodárskeho a menového vývoja SR z pohľadu integrácie SR do EMÚ
Kľúčové slová: európska integrácia, Slovenská republika, Európska únia, Európska menová únia, konvergenčné kritéria, reálna konvergencia, nominálna konvergencia, prístupový proces SR do EMÚ

Michal Benčík
Konštrukcia experimentálneho modelu všeobecnej ekonomickej rovnováhy a jeho vlastnosti
Kľúčové slová: modely všeobecnej ekonomickej rovnováhy, matematické modely, modely spočítateľnej rovnováhy – CGE modely, experimentálny model pre Slovenskú republiku, komoditno-odvetvové tabuľky SR, rovnice modelu, simulácie

Dušan Preisinger
Vývoj úverového portfólia v rokoch 1993-2000. 1. časť: Postavenie úverov v podnikových finančných tokoch a základné kritéria hodnotenia úverového rizika
Kľúčové slová: bankové úvery, úverové portfólio, bankový sektor, podnikový sektor, Slovenská republika, riadenie úverového rizika, úverové toky, úverové obchody, úverová angažovanosť, úveryschopnosť klientov, finančné toky medzi bankovým a podnikovým sektorom

Dušan Preisinger
Vývoj úverového portfólia v rokoch 1993-2000. 2. časť: Analýza výkonnosti úverovo zaťaženej podnikovej sféry a faktorov spôsobujúcich poruchy v reprodukcii úverov
Kľúčové slová: bankové úvery, úverové portfólio, bankový sektor, podnikový sektor, Slovenská republika, riadenie úverového rizika, úverové toky, úverové obchody, úverová angažovanosť, úveryschopnosť klientov, výkonnosť podnikového sektora, prevádzková leverage, finančná leverage

2001

Adela Hošková
Vplyv priamych zahraničných investícií na ekonomiku Slovenska
Kľúčové slová: priame zahraničné investície – PZI, Slovenská republika, prílev a odlev PZI, odvetvové členenie PZI, členenie PZI podľa krajín, členenie PZI podľa krajov, regionálne aspekty PZI, vlyv PZI na zamestnanosť a domáci priemysel

Zora Komínková
Monetizácia slovenskej ekonomiky a problém finančných štruktúr
Komparácia so situáciou v eurozóne.
Kľúčové slová: peňažný sektor, Slovenská republika, eurozóna, peňažná zásoba, peňažné agregáty, štruktúra vkladov, štruktúra úverov, financovanie podnikov, dlhové financovanie, akciové financovanie

Viktória Múčková
Hypotéky v Európe
Kľúčové slová: hypotekárny úverový trh, hypotekárne obchody, hypotekárne produkty, hypotekárne úvery, hypotekárne záložné listy, hypotekárne riziko, hypotekárne systémy v Európe, Nemecko, Dánsko, hypotekárne právo, právo EÚ

2000

Zora Komínková
Európsky systém centrálnych bánk – inštitucionálny základ menovej politiky Európskej menovej únie (PDF súbor, 69 KB)
Kľúčové slová: Európsky menový inštitút, Európska centrálna banka, menová integrácia, Európska menová únia, Európsky menový systém, jednotná mena – euro, Maastrichtská zmluva, Delorsova správa, Európsky systém centrálnych bánk – riadiace orgány – ciele a úlohy – finančné zabezpečenie

Zora Komínková
Miesto peňažných agregátov v menovej politike Európskeho systému centrálnych bánk (PDF súbor, 92 KB )
Kľúčové slová: Európska menová únia, Európsky systém centrálnych bánk, Európska centrálna banka, Eurosystém, jednotná menová politika, cenová stabilita, peňažná zásoba, peňažné agregáty – M3, menovo-finančné inštitúcie, eurozóna

Peter Dovičiak
Deficit všeobecnej vlády a bežného účtu platobnej bilancie (PDF súbor, 64 KB )
Kľúčové slová: platobná bilancia, dvojité deficity, matica Flow of Funds, deficit vládneho sektora, nefinančné toky, finančné toky, vládny sektor – súkromný sektor – investície – bilancia úspory, Slovenská republika, r. 1996-1999

Anna Brucháčová
Porovnanie hospodárskeho a menového vývoja SR, ČR, Maďarska, Poľska a Slovinska (PDF súbor, 154 KB )
Kľúčové slová: hospodársky vývoj, menový vývoj, cenový vývoj, štátne rozpočty, miera nezamestnanosti, rating krajín, menová politika, menová stratégia, stabilizačné programy, výmenné kurzy, cielenie inflácie, Slovenská republika, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, stredná Európa

František Hajnovič
Analýza a krátkodobá prognóza konjunktúry v ekonomike SR. 1. etapa – vývoj priemyselnej produkcie(PDF súbor, 154 KB )
Kľúčové slová: ekonomika SR, konjunktúra ekonomiky, priemysel SR, priemyselná výroba, konjunktúrny výskum, konjunktúrne saldo, Slovenská republika

1999

Zora Komínková
Európsky systém centrálnych bánk – inštitucionálny základ menovej politiky Európskej menovej únie (PDF súbor, 69 KB )
Kľúčové slová:Európsky menový inštitút, Európska centrálna banka, menová integrácia, Európska menová únia, Európsky menový systém, jednotná mena – euro, Maastrichtská zmluva, Delorsova správa, Európsky systém centrálnych bánk – riadiace orgány – ciele a úlohy – finančné zabezpečenie

Otto Sobek
Vybrané problémy rozvoja bankového sektora v transformujúcich sa ekonomikách. Úroveň transformácie banového sektora (PDF súbor, 76 KB )
Kľú·čové slová: bankový sektor, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Slovenská republika, banková legislatíva, privatizácia bánk, reštrukturalizácia bánk, riadenie bánk, bankový dohľad, pozícia najväčších bánk Strednej a Východnej Európe

Adela Hošková
Portfóliové investície na Slovensku (PDF súbor, 62 KB )
Kľúčové slová: zahraničný kapitál, priame zahraničné investície, zahraničné úvery, portfóliové investície – vývoj – riziká – metodické prístupy spracovávania, Slovenská republika

Dušan Preisinger
Analýza odvetvových úverových rizík. Hutníctvo a strojárstvo – 1. časť (PDF súbor, 60 KB )
Kľúčové slová: Slovenská republika, hospodárske odvetvia – hutníctvo – strojárstvo – bilančná rovnováha – výkonnosť, odvetvové analýzy, odvetvové úverové riziko, hutnícke podniky – strojárske podniky – ekonomická pozícia

Dušan Preisinger
Analýza odvetvových úverových rizík. Hutníctvo a strojárstvo – 2. časť (PDF súbor, 69 KB )
Kľúčové slová: Slovenská republika, hospodárske odvetvia – hutníctvo – strojárstvo – pracovný kapitál, odvetvové analýzy, vlastný kapitál, dlhodobé cudzie zdroje, revolvingové úvery

Zora Komínková
Hlavné tendencie vo vývoji peňažnej zásoby SR v roku 1998 a v prvom polroku 1999 (PDF súbor, 75 KB )
Kľúčové slová: peňažná zásoba, Slovenská republika, peňažné agregáty, krátkodobé termínované vklady, sektorová štruktúra vkladov

Peter Dovičiak
Kanály transmisného mechanizmu menovej politiky (PDF súbor, 62 KB )
Kľúčové slová: úrokový kanál, kanál výmenného kurzu, úverový kanál, kanál určujúci ceny aktív

Adela Hošková
Priame zahraničné investície na Slovensku v rokoch 1995 – 1998 (PDF súbor, 62 KB )
Kľúčové slová: zahraničný kapitál, priame zahraničné investície, vývoz priamych investícií, priame zahraničné investície v bankovom sektore

Zora Komínková
Peňažná zásoba v eurozóne. Definičný obsah a nástrojová kategorizácia položiek peňažných agregátov (PDF súbor, 142 KB )
Kľúčové slová: Európska menová únia – EMÚ, Európska centrálna banka – ECB, eurozóna, peňažné agregáty, menovo-finančné inštitúcie, banková štatistika ECB

Dušan Preisinger
Charakteristika súčasnej ekonomickej pozície bankového sektora v SR
Kľúčové slová: bankový sektor SR – bilančná nerovnováha – kapitálová vybavenosť – vlastný kapitál – výnosové aktíva – cudzie zdroje, úverové portfólio, ekonomická pozícia, reštrukturalizácia bánk

Otto Sobek
Inštitucionálne usporiadanie bankového dohľadu vo vybraných krajinách (PDF súbor, 79 KB )
Kľúčové slová: bankový dohľad, banková regulácia, centrálne banky, USA, Japonsko, Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Švajčiarsko, Belgicko, Nórsko, Švédsko, Európska únia

1998

Adela Hošková
Pôsobenie priamych zahraničných investícií na export (PDF súbor, 72 KB )
Kľúčové slová: priame zahraničné investície, proexportné aspekty PZI, Slovenská republika, vstup PZI na Slovensko, výstup PZI, rozmiestnenie PZI v odvetviach hospodárstva, tovarové toky PZI

Adela Hošková
Prílev zahraničných investícií do Slovenskej republiky je nevyhnutný
Kľúčové slová: Slovenská republika, vstup priamych zahraničných investícií, PZI z hľadiska nových krajov SR, PZI podľa krajín investorov, vývoz PZI

Viktória Múčková
Model hypotekárnych záložnych listov (hypotekárnych bánk) v strednej Európe (PDF súbor, 88 KB )
Kľúčové slová: hypotekárne úvery, hypotekárne záložné listy, právna úprava hypotekárneho bankovníctva,
Nemecko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko

Otto Sobek
Vybrané problémy bankovej sústavy v transformujúcich sa ekonomikách. Banková legislatíva(PDF súbor, 69 KB )
Kľúčové slová: stredná Európa, východná Európa, bankové sústavy, banková legislatíva, legislatíva EÚ, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, komparácia bankových legislatív

Adela Hošková – Soňa Vágnerová
Priame zahraničné investície na Slovensku so zameraním na bankovú sféru (PDF súbor, 180 KB )
Kľúčové slová: priame zahraničné investície, Slovenská republika, bankový sektor, vplyv PZI na obchodnú a platobnú bilanciu

Zora Komínková
Vývoj peňažnej zásoby v SR. Analýza štruktúry peňažného agregátu M2 (PDF súbor, 230 KB )
Kľúčové slová: peňažná zásoba, ponuka peňazí, dopyt po peniazoch, termínované vklady podľa časového rozlíšenia, sektorová štruktúra vkladov, vklady obyvateľstva, vklady podnikov, peňažné správanie ekonomických subjektov

Anna Brucháčová
Porovnanie hospodárskeho a menového vývoja Slovenskej republiky, Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovinska (PDF súbor, 132 KB )
Kľúčové slová: hospodársky vývoj, menový vývoj, hrubý domáci produkt v stálych cenách, miera nezamestnanosti, platobná bilancia, obchodná bilancia, priame zahraničné investície, hodnotenie rizika krajiny, vývoj nástrojov menovej politiky, úrokové sadzby, kurzová politika, cenový vývoj, devízové rezervy

1997

Adela Hošková
Pôsobenie priamych zahraničných investícií na ekonomiku materskej a hostiteľskej krajiny (PDF súbor, 71 KB )
Kľúčové slová: priame zahraničné investície trhovo orientované, priame zahraničné investície nákladovo orientované, priame zahraničné investície surovinovo orientované, Slovenská republika, vplyv zahraničných investícií na obchodnú a platobnú bilanciu, vplyv zahraničných investícií na hospodársku štruktúru

Adela Hošková
Vývoj priamych zahraničných investícií na Slovensku(PDF súbor, 67 KB )
Kľúčové slová: Slovenská republika, vstup priamych zahraničných investícií, objem vstupu zahraničných investorov, výstup priamych zahraničných investícií, priame zahraničné investície a krajiny CEFTA, vývoz priamych zahraničných investícií v Rakúsku

Adela Hošková
Regionálne aspekty pôsobenia priamych zahraničných investícií(PDF súbor, 80 KB )
Kľúčové slová: teória regionálnej deľby priamych zahraničných investícií, hľadiská nadnárodnej regionalizácie, určujúce faktory priamych zahraničných investícií v štátoch východnej Európy, hľadiská národnej regionalizácie

Dušan Preisinger – Andrej Mocko – Radoslav Tomek
Hodnotenie bankového sektora k 31.12.1996.
Kľúčové slová: Slovenská republika, bankový sektor, bilančná hodnota bankového sektora, vlastný kapitál, cudzie zdroje, rentabilita bankového sektora, ekonomická pozícia bankového sektoru

Otto Sobek
Vybrané problémy bankovej sústavy v transformujúcich sa ekonomikách. (Problémy reštrukturalizácie a privatizácie bankového sektora) (PDF súbor, 68 KB )
Kľúčové slová: stredná Európa, východná Európa, bankové sústavy, banková reforma, reštrukturalizácia bankového sektoru, metódy reštrukturalizácie, priamy predaj, fúzia, likvidácia, privatizácia, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovenská republika, Slovinsko

Soňa Vágnerová
Hodnotenie podnikateľskej činnosti bánk (PDF súbor, 65 KB )
Kľúčové slová: bankové produkty a služby, bankové podnikanie, bankový trh, banková konkurencia, regionálne porovnania, Slovenská republika

Viktória Múčková
Základná charakteristika slovenského modelu hypotekárneho bankovníctva (PDF súbor, 95 KB )
Kľúčové slová: hypotekárne úvery, hypotekárne záložné listy, sekundárny hypotekárny trh, slovenský systém hypotekárneho bankovníctva, register hypoték, hypotekárny správca

Dušan Preisinger
Komerčné banky naštartovali reštrukturalizáciu.
Kľúčové slová: bankový sektor, Slovenská republika, reštrukturalizácia bánk, reštrukturalizácia aktív, reálna reštrukturalizácia, zdroje reštrukturalizácie

Dušan Preisinger – Radoslav Tomek
Hodnotenie bankového sektora k 30.6.1997.
Kľúčové slová: bankový sektor, Slovenská republika, bilančná hodnota bankového sektora, rentabilita bankového sektora, kapitálová primeranosť, bilančná štruktúra, ROA, čistá úroková marža

Radoslav Tomek – Otto Sobek
Komparácia kapitálového trhu SR s vyspelými ekonomikami. Vybrané otázky.
Kľúčové slová: kapitálové trhy, Slovenská republika, vyspelé ekonomiky, USA, Japonsko, emerging markets, akciové trhy, likvidita akciového trhu, inštitucionálni investori, perspektívy rozvoja kapitálového trhu v SR

Soňa Vágnerová
Najviac pracovísk bánk na obyvateľa je v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji, najmenej v Prešovskom.
Kľúčové slová: bankový sektor, Slovenská republika, pobočky komerčných bánk, alokácia finančných zdrojov, bankové služby, regionálne hľadisko, nové územnosprávne členenie SR

1996

Adela Hošková
Priame zahraničné investície a ich vplyv na výšku devízových rezerv (PDF súbor, 104 KB )
Kľúčové slová: zahraničný kapitál, priame zahraničné investície, devízové rezervy, vývojové fázy priamych investícií, Slovenská republika – regionálna štruktúra zahraničných kapitálových vkladov

Adela Hošková
Nové tendencie v hypotekárnom financovaní štátov Európskeho spoločenstva (PDF súbor, 62 KB )
Kľúčové slová: hypotekárne bankovníctvo, Európska únia, hypotekárne úvery – legislatíva, eurohypotéka, dlžno-právna poistná zmluva

Adela Hošková
Skúsenosti zo zavedenia hypotekárnych úverov v ČR (PDF súbor, 95 KB )
Kľúčové slová: Česká republika, hypotekárne bankovníctvo, hypotekárne úvery – legislatíva

Jozef Makúch
Transformácia bankového sektora (PDF súbor, 89 KB )
Kľúčové slová: Slovenská republika, bankový sektor – transformácia, typové členenie bankových inštitúcií, výkonnosť bankového sektora, vzťah podnikateľskej sféry s komerčnými bankami, banková klientela

Viktória Múčková
Rozšíri sa slovenský finančný trh o špecializované finančné inštúcie? (PDF súbor, 70 KB )
Kľúčové slová: peňažné družstevníctvo, úverové družstvá, úverové a sporiteľničné asociácie, Česká republika, Maďarsko, USA, prostriedky úverového družstva

Viktória Múčková
Hypotekárne bankovníctvo – nový druh bankovej činnosti v SR (PDF súbor, 56 KB )
Kľúčové slová: hypotekárne bankovníctvo. Slovenská republika, charakteritika hypotekárnych produktov, hypotekárne úvery, hypotekárne záložné listy, legislatíva hypotekárneho úverovania – komparácia, Česká republika, Poľsko

Dušan Preisinger
Podstata a úlohy banky, jej vzťahy s ekonomickým prostredím(PDF súbor, 71 KB )
Kľúčové slová: bankový sektor – Slovenská republika, rast bankového sektora, komerčná banka ako podnikateľský subjekt, bankové úvery, cena úverov, vývoj úverového portfólia, úverové riziko

Dušan Preisinger
Štruktúra aktív predurčuje tvorbu zisku komerčnej banky (PDF súbor, 44 KB )
Kľúčové slová: komerčné bankovníctvo – Slovenská republika, tvorba zisku banky, štruktúra výnosových aktív bánk, úvery, medzibankové aktíva, operácie s cennými papiermi

Radoslav Tomek
Deriváty hypotekárnych cenných papierov (PDF súbor, 53 KB )
Kľúčové slová: sekundárny trh s hypotekárnymi cennými papiermi – USA, hypotekárne asociácie, riziko predplatenia hypotéky, zaručené hypotekárne obligácie

Radoslav Tomek
Postavenie a úloha off-shore finančných centier vo svetovej ekonomike(PDF súbor, 68 KB )
Kľúčové slová: off-shore centrá, off-shore finančné služby, off-shore legislatíva, daňové oázy, daňové úniky, mechanizmus využívania off-shore centier

Soňa Vágnerová
Renesancia peňažného družstevníctva? (PDF súbor, 69 KB )
Kľúčové slová: peňažné družstevníctvo – r. 1845-1947, Slovenská republika, vzťah úverových družstiev a bankového sektora, medzinárodné družstevné princípy a hodnoty, Česká republika, družstevné záložne, dohľad nad činnosťou družstevných záložní, legislatíva

Soňa Vágnerová
Analýza súčasného trhu s bankovými čipovými a hybridnými kartami vo svete (PDF súbor, 53 KB )
Kľúčové slová: bankové čipové karty, bankové hybridné karty, výhody platobnej karty

Výskumné a príležitostné štúdie (WP/OP)

2004

2002

2001

2000

1999

1998

1997

1996

2004

2002

2001

2000

1999

1998

1997

1996

Vyberte úroveň cookies, ktorú chcete povoliť

Technické cookies

Analytické cookies

Preferenčné cookies

Marketingové cookies